Poznámky k súčasnému stavu automatizácie procesov v knižniciach Českej republiky Anna Stöcklová
Mikropočítače v knižniciach Českej republiky Mikropočítače umožnili automatizova procesy v knižniciach, pretože boli cenovo prijateľné aj pre menšie knižnice a časom boli aj spoľahlivejšie a prívetivejšie z hľadiska obsluhy. Mýtus okolo veľkých sálových počítačov ustúpil, knihovníci sa stali nezávislými od odborníkov výpočtovej techniky. Nebolo nutné dávať dáta dierovať do štítkov a pások, ktoré potom museli kontrolova profesionálni knihovníci. Mikropočítače pracovali prevažne v režime online, takže mohli byť využité pri spracovaní a pri výpožičnom protokole. Knihovníci ich mali k dispozícii počas celej pracovnej doby. V okamihu, keď bolo možné ich prepojiť do lokálnych sietí, došlo k rozvoju integrovaných knižničných systémov, ktoré pracovali nad jednou bibliografickou databázou. Pri tejto konštelácii potom bolo možné počítače využívať na kompletnú automatizáciu procesov v knižniciach. Bolo možné zároveň robiť akvizíciu dokumentov a následne ich spracovať. Čitateľ mohol prezerať katalóg, listovať v ňom a klásť otázky, ktoré mu umožnili nájsť dokument z viacerých hľadísk. Štandardizácia v knižniciach Českej republiky Zavedenie štandardov do spracovania dokumentov umožňuje nielen možnú výmenu dát, ktorá spočiatku prebiehala v režime offline, ale taktiež rýchlejšiu retrokonverziu a prechod na systémy vyššej kvality (technicky náročnejšie). Hneď spočiatku bolo zrejmé, že je predovšetkým nutné štandardizovať štruktúru záznamu – určiť začiatok a koniec záznamu, určiť povinné polia a podpolia v zázname. So štandardizáciou mali už knihovníci skúsenosti. V Národnej knižnici ČR bol už skôr vypracovaný formát na výmenu dát. Prihliadal na knihovnícku prax a bolo možné ukladať štandardizované záznamy do pamäte počítača. Mal však jednu zásadnú chybu – nebol kompatibilný s formátmi iných krajín. Preto sa rozhodlo prijať jeden z MARC formátov, ktoré boli veľmi rozšírené v krajinách, od ktorých sme chceli záznamy preberať. Voľba padla na formát UNIMARC, ktorý bol pôvodne určený ako výmenný. Teraz sa však IFLA, ktorá ho vyvinula a spravovala, rozhodla už ďalej nepokračovať vo vývoji, a tak sme boli nútení opäť prejsť na iný štandard. Na základe odporúčania rady pre katalogizačnú politiku pri Národnej knižnici Českej republiky bol odporučený formát MARC 21, ktorý bol vytvorený a naďalej je spravovaný Kongresovou knižnicou USA a Národnou knižnicou Kanady. O preklad názvu sa postarala Národná knižnica v Prahe. Zatiaľ vyšli dva zväzky manuálu MARC 21 – bibliografický formát a zväzok pre tvorbu autorít. Konverzia do nového štandardu nie je v Českej republike dosiaľ dokončená. Väčšina knižničných systémov však sa tejto zmene prispôsobila a ladí vstupy a výstupy dát z formátu UNIMARC do formátu MARC 21. Ak by predtým spracovatelia dokumentov nepoužívali číselné označenia polí a kódované označenia podpolí, nemuseli by teraz vo svojej praxi takmer nič meniť. Štruktúra dát je výhradne záležitosťou počítačových prostriedkov a stačí, aby softvér pri vstupe a výstupe rešpektoval nový štandard. Podrobnejšie informácie o formáte MARC 21 možno nájsť na stránkach Národnej knižnice v Prahe – http://www.nkp.cz/pages/page.php3?page=fond_Marc21_soubor.htm. Na týchto stránkach nájdete nielen konverzné tabuľky INIMARC/MARC 21, ale podrobne popísané dôvody prechodu na nový formát v článku B. Stoklasovej Prežije formát UNIMARC rok 2003? Čo však musia spracovatelia dobre poznať, je ďalší štandard – pravidlá popisu dokumentov. Pre nás je záväzný preklad Anglo-amerických katalogizačných pravidiel (ďalej AACR2), ktoré určujú obsah jednotlivých polí. Za najdôležitejšie z týchto pravidiel pokladám určenie prameňa popisu (odkiaľ z dokumentu môžem údaj prevziať), či bude v jazyku dokumentu, či v jazyku spracovateľskej inštitúcie. Ďalej počítačové spracovanie vyžaduje pres-_nosť v zápise, bez preklepov a zbytočných medzier. Za zbytočné pokladám však uvádzanie údajov, podľa ktorých sa nikdy nebude vyhľadávať a ktoré teda iba robia záznam neprehľadným a náchylným k chybám, ktoré sťažujú výmenu záznamov medzi knižnicami. Kooperatívna katalogizácia v Českej republike Jednotnosť záznamu, ľahké vyhľadávanie dokumentov používateľom v rôznych databázach umožní kooperatívna katalogizácia. Jej podmienkou je rešpektovanie štandardizácie, zavedenie internetu a ďalší štandard pre výmenu – komunikačný protokol Z39.50. I tento protokol má väčšina knihovníckych softvérov v Českej republike. Zatiaľ si spracovatelia na nový spôsob práce v prostredí automatizácie veľmi pomaly zvykajú. Zdá sa im, že vytvorenie celkom nového záznamu je rýchlejšie a kvalitnejšie. Nie je to tak. Stačí sa pozrieť do niektorých súborných, ale aj lokálnych katalógov, kde jeden dokument – jedna popisná jednotka – má niekoľko záznamov, ktoré sa od seba líšia práve v drobných nepresnostiach (medzery), v písaní číslic a povolených znakov a v množstve vyplnených polí. Pracovné postupy pri katalogizácii by mali prebiehať podľa schémy 1 a 2.
Národná knižnica v Prahe, ktorá sa od začiatku automatizácie usiluje o štandardizáciu a zjednodušenie manuálnej práce v knižniciach, podporuje proces kooperatívnej katalogizácie. V budúcnosti by sa mali na budovaní súborného katalógu podieľať iba vybrané knižnice s profesionálnymi pracovníkmi. Tí budú zaškolení a testovaní pri tvorbe záznamov. Ostatné knižnice potom budú môcť profesionálne spracované záznamy preberať a dopĺňať si iba lokačné údaje a prípadne podrobnejší vecný popis dokumentu. Internet v knižniciach Českej republiky Ďalším zlomom vo vývoji automatizácie v Českej republike sa stalo zavedenie internetu do knižníc. Prepojenie do sietí umožňuje nielen už spomenutú kooperatívnu katalogizáciu, ale využitie internetu pri ostatných procesoch v knižniciach. V akvizícii majú pracovníci možnosť sledovať vychádzajúce dokumenty u nás i vo svete, sledovať i nepublikované dokumenty, objednávať ich u nakladateľov, distributérov a v internetových kníhkupectvách. Tak aj knižnice v malých mestách, kde nie sú kamenné kníhkupectvá, majú zabezpečené budovanie fondov. Ale vo väčších mestách sa už stáva nákup cez internet bežnou praxou. V internetových kníhkupectvách a u distributérov možno vyberať podľa viacerých hľadísk, zo širokej ponuky a za nižšiu cenu. Vo svojej knižnici môžu knihovníci overiť nechcenú duplicitu dokumentov vo fonde a zistiť, či podobný titul nemožno vypožičať v najbližšej knižnici. Podľa aktuálnej správy Dr. V. Richtera z národnej knižnice vláda schválila v polovici septembra Projekt internetizácie knižníc, ktorý by mal zabezpečiť, aby všetky knižnice, ktoré poskytujú verejné knižničné a informačné služby, boli do konca roku 2006 pripojené k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom Komunikačnej infraštruktúry verejnej správy. Projekt bude riadiť Ministerstvo informatiky ČR a v projektovom tíme budú tiež zástupcovia obcí, krajov a knižníc. Vstup knižníc do projektu bude dobrovoľný na základe podanej žiadosti. Každá knižnica bude môcť získať kvalitné pripojenie k internetu a náklady na komunikačné poplatky budú tri roky hradené zo štátneho rozpočtu. Na druhej strane si bude musieť každá knižnica zabezpečiť nevyhnutné koncové zariadenia a predovšetkým prevádzkovať verejnú internetovú stanicu. V najbližšom čase bude na webe ministerstva informatiky sprístupnená webová stránka venovaná programu. Text programu si môžete stiahnuť na http://www.nkp.cz/oknihovnach/konsorcia/VISK/2005/internetizace.pdf. Príslušné uznesenie vlády č. 877 z roku 2004 nájdete aj na http://racek.vlada.cz/usneseni/usneseni_test.nsf/. Priam revolúciou v akvizícii časopisov je ponuka vydavateľstiev a distributérov objednať vhodné tituly v plnotextovej digitálnej forme. Používatelia knižnice potom k týmto časopisom majú priamo prístup 7 dní v týždni, 24 hodín denne. Ponuka tejto pridanej hodnoty je mnohokrát drahá, a tak sa knižnice spájajú, vytvárajú konzorciá. Získavanie takýchto titulov pre knižnice v Českej republike je financované v rámci programov Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy ČR (http://www.msmt.cz/_DOMEK/default.asp?ARI=102330&CAI=2853) a Ministerstva kultúry ČR (http://www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/VISK/VISK8A.htm). Odborné knižnice so zhodným odborovým zameraním sa často spájajú do konzorcií, žiadajú o granty a z finančných prostriedkov platia prístup do špecializovaných databáz s plnými textmi časopisov. Digitalizácia plných textov dokumentov dala možnosť knižniciam rozšíriť svoju ponuku služieb o zasielanie digitálnych dokumentov namiesto výpožičky papierového dokumentu. Veľké knižnice už túto službu poskytujú. Najdlhšie ju ponúka Štátna technická knižnica(http://www.vpk.cz/index.htm). V národnej knižnici je táto služba k dispozícii na webových stránkach http://doc.nkp.cz/php/bridge.php?CON=START. Internet v knižniciach sa využíva i na internetové konferencie. Najrozšírenejšou a azda aj najstaršou je konferencia KNIHOVNA. Členom Zväzu knihovníkov a informačných pracovníkov slúži konferencia SKIP, svoju konferenciu majú priaznivci budovania školských knižníc, vysokoškolské knižnice a odborné pracovné skupiny. Vďaka tomu aj v malých mestách sú pracovníci knižníc informovaní o dianí v našom odbore. Prehľad konferencií je uvedený na adrese: http://knihovnam.nkp.cz/sekce.php3?page=02_diskusni_konference.htm&PHPSESSID=311002fddaed7ed3124f09f3b07621c8. Softvér na automatizáciu knižníc v Českej republike Od samého začiatku procesu automatizácie knižníc sa softvér vyvíja v heterogénnom konkurenčnom prostredí. Kooperatívna katalogizácia v homogénnom prostredí by síce mohla byť menej problémová, ale konkurencia viacerých firiem má svoje výhody. Nikto nemá monopolné výhody a jeden výrobca alebo dodávateľ nenúti knižnice prispôsobiť sa jeho programu a štandardom, ktoré je schopný dodržiavať. Programátori sa snažia vyhovieť požiadavkám pracovníkov knižníc a väčšinou poskytujú spoľahlivý servis. Knižnice si môžu vybrať systém, ktorý je prispôsobený ich typu ako vymenovaním funkcií, tak i cenou. Pokiaľ si knižnica zakúpi profesionálny systém, ktorý je distribuovaný na českom trhu a je inštalovaný vo viacerých knižniciach, potom má i záruku, že je v jej moci dodržiavať štandardy. V posledných rokoch veľké knižnice prechádzajú na izraelský systém Aleph, ktorý má v Českej republike zastúpenie v Ústave výpočtovej techniky Karlovej univerzity. Systém je inštalovaný v národných knižniciach v Európe... U nás je k dnešnému dňu 16 inštalácií. Národný súborný katalóg a súbory národných autorít pracujú tiež v systéme Aleph. Podrobnosti o systéme nájdete na stránkach http://aleph.cuni.cz/ALEPH-2.html. Prvý zahraničný autorizovaný systém, ktorý bol prispôsobený češtine a nášmu prostrediu, bol Tinlib (teraz T-séries), ktorý našiel uplatnenie predovšetkým vo vysokoškolských a odborných knižniciach. Jeho distributérom je tiež Ústav výpočtovej techniky Karlovej univerzity. K dnešnému dňu má stále ešte asi 90 inštalácií, aj keď niektoré knižnice prechádzajú na systém Aleph. Podrobnejšie o systéme nájdete na stránkach http://tseries.cuni.cz/cz/. Ďalším zahraničným softvérom bol systém BIBIS, ktorý bol inštalovaný v Akadémii vied ČR. V súčasnosti u nás nemá zastúpenie a zrejme ďalej nebude rozvíjaný. Základná knižnica AV zakúpila Aleph. Miestne, mestské a niektoré okresné verejné knižnice zo začiatku volili medzi systémom LANius a KP-sys. Obidva systémy boli pre ne cenovo prijateľné a menším knižniciam vyhovovali. Systém LANius vytvorili pracovníci firmy LANius z Tábora najskôr pre okresnú knižnicu v rovnakom meste, tam ho odskúšali a ponúkli ostatným knižniciam (existuje ešte 100 inštalácií). Firma ďalej pracuje na vývoji knižničných systémov a v súčasnosti ponúka flexibilný softvér Clavius. Tento systém sa rozšíril nielen v bývalých knižniciach s LANiom, ale aj vo väčších odborných knižniciach a v súčasnosti má 457 inštalácií. Bližšie informácie nájdete na WWW stránkach http://www.lanius.cz/. Firma KP-sys so sídlom v Pardubiciach rozvíja knižničný softvér, ktorý našiel uplatnenie tak vo verejných, ako aj odborných knižniciach. Ako prvý umožnil preberanie záznamov z českej národnej bibliografie. Rešpektuje všetky štandardy a umožňuje popis všetkých dokumentov. Variant, ktorý pracuje v operačnom systéme DOS KP-sys, je inštalovaný v 157 knižniciach a verzia pre Windows Kpwin potom v 207 knižniciach. Bližšie informácie o spoločnosti a jej produktoch nájdete na stránkach http://www.kpsys.cz/index.html. Jedna z prvých firiem, ktorá prevzala a upravila komunikačný protokol Z39.50, bola firma COSMOTRON z Hodonína. Vyvinula už dve verzie systému. Prvý, Rapid Library, bol implementovaný vo väčších odborných knižniciach v a bývalých štátnych vedeckých knižniciach v Čechách aj na Slovensku. Advanced Rapid Library je kompletný integrovaný informačný systém novej generácie, určený pre správu a administráciu ľubovoľných zbierok a katalógov v sieťovom prostredí. V súčasnosti má firma asi 150 zákazníkov a bližšie informácie sú zverejnené na stránkach http://www.cosmotron.cz/. Firma ASP, a. s. (http://www.aspas.cz), slovenský partner SVOP, s. r. o. (http://www.svop.sk/), od roku 1996 vyvíja knižničný softvér Dawinci, ktorý má tiež protokol Z39.50. Inštaláciu svojich produktov má nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku. V súčasnosti sa systém pripravuje pre sieť lekárskych knižníc ČR. Spoločnosť SEFIRA vstúpila na domáci trh knižničných systémov v roku 1997 so systémom KIS. Od roku 2001 uviedla na trh nový KIS pod názvom DAIMON, ktorý reaguje na aktuálny technologický vývoj a potreby knižníc a spĺňa požadované štandardy. Demoverzie a podrobné informácie možno nájsť na WWW stránkach http://www.sefira.cz/nabizime/nabizime.htm. Vlastný softvér na automatizáciu procesov má Mestská knižnica v Prahe. Systém KONIÁŠ bol najskôr inštalovaný v hlavnej budove na Mariánskom námestí v Prahe 1 a postupne je implementovaný do pobočiek mestských častí. Je vytvorený pre knižnicu a pobočkové usporiadanie na mieru. Sme radi, že knižnice majú k dispozícii pre automatizáciu procesov rôzne softvéry a majú teda z čoho vyberať. Chýba iba softvér, ktorý by umožnil automatizovať prevádzku školských knižníc. Hlavnou požiadavkou na tento systém je nízka cena a veľmi jednoduchá obsluha. Zatiaľ, bohužiaľ, v týchto knižniciach nepracujú vždy profesionálni knihovníci. Okrem týchto profesionálnych softvérov, ktoré rešpektujú národné štandardy, však iste existuje ešte mnoho drobných systémov, o ktorých sa domnievam, že nemajú potrebnú štruktúru a nespĺňajú požiadavky na kooperáciu knižníc. Knižnice, ktoré si ich nechali vyrobiť, budú mať problémy pri konverzii záznamov do sofistikovaných systémov. Konverzia dát bude drahá a v mnohých prípadoch nebude možná. Námaha vynaložená na takto nedostatočne spracovaný fond je zbytočná. Preto Zväz knihovníkov a informačných pracovníkov i Ústav informačných štúdií a knihovníctva Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, Národná knižnica ČR a ostatné veľké knižnice usporadúvajú každoročne školenia, pracovné semináre a konferencie, aby informovali pracovníkov knižníc o najnovších trendoch v tejto oblasti a šetrili tak prácu knihovníkov najmä menších knižníc. Zoznam bibliografických odkazov: MARC 21. Bibliografický formát. 1. české vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 2003. 2. sv. ISBN 80-7050-427-7 UNIMARC manuál: bibliografický formát. 1. české vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 1996. ISBN 80-7050-252-5 Anglo-americká katalogizační pravidla : druhé vydání, revize 1998 : dodatky 2002 [překlad Národní knihovna České republiky]; odborná redakce Hana Kubalová a Jaroslava Svobodová. 1. české vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 2004. 137 s.
STÖCKLOVÁ, Anna: Poznámky k súčasnému stavu automatizácie knižničných
procesov v ČR. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2004,
č. 04 [cit. 2004-12-13]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib044/stocklova.htm>. ISSN 1336-0779. |
