INFOMIX www.kniznica-ruzinov.bizNuž, takíto sme v tej našej knižnici. Častokrát sa hrnieme do niečoho, čo nie je až tak nevyhnutne nutné, vymýšľame, čo by sme ani vymýšľať nemuseli, scenáre podujatí si robíme sami, namiesto známych osobností zo sveta šoupopbiznisu moderuje naša pani riaditeľka, majstrov pekárov a cukrárov zabezpečujeme z vlastných radov, hostesky, uvádzačky a kvízmajsterky robia naše dievčatá, celú edičnú činnosť a propagačné materiály si vydávame a tlačíme na vlastné náklady… Jednoducho, nikoho nechceme medzi seba pustiť, aby nám to “nepokazil”. Tak im treba, povedia si mnohí, nie aby sedeli pekne dôstojne, tichučko a čakali, kým o nich masmédiá nezakopnú, oni si ešte aj články o sebe píšu sami… Jedného dňa sa predsa len čosi zmenilo. V rámci preregistrácie domén sa nám z ničoho nič ušla (až potom vysvitlo, že to nie je náhoda) koncovka biz. Obyčajné malé biz v tom obrovskom mori sk. Ešte teraz to mnohí nechápu, prečo biz. Tak vysvetľujem. Trpezlivo, vľúdne, priateľsky. Ale veď vlastne nie je ani čo vysvetľovať. A tá koncovka nám v podstate právom patrí. Nehanbíme sa za ňu. Čudácka koncovka “čudáckej” a “podivínskej” knižnice. Bizarnej. Čoraz viac a viac.
Wikipédia je “skladačková”, otvorená encyklopédia na internete. “Wikipédia je encyklopédia so slobodným obsahom, ktorá je písaná spoločnou prácou jej prispievateľov z celého_sveta. Webová stránka je Wiki (en), čo znamená, že všetci, vrátane vás, môžu práve teraz upravovať články kliknutím na odkaz uprav stránku, ktorý sa objaví v každom článku Wikipédie, okrem pár zamknutých stránok.” Pôvodná anglická verzia vznikla v januári 2001 (http://en.wikipedia.org). Prevádzkovateľom je Wikimedia Foundation – nadácia, ktorá vznikla podľa práva štátu Florida. Projekt založil Jimmy Wales, tvorca webových stránok, a filozof Larry Sanger. Wikipédia funguje na základe GNU GFDL, čo zaručuje, že ktokoľvek môže použiť uverejnené informácie, čo aj na komerčné účely, len musí uverejniť Wikipédiu ako zdroj. Slovenská verzia vznikla v októbri 2003 a v súčasnosti sa pracuje na 2 722 článkoch. Česká Wikipédia (http://cz.wikipedia.org) existuje od konca roka 2002 a teraz obsahuje asi 3 400 článkov. Vo Wikipédii môžete nájsť vyše 300 000 encyklopedických článkov, ktoré spoluvytvárajú dobrovoľníci z celého sveta. Pri každom článku sa na lište na ľavej strane obrazovky dozviete, v koľkých jazykoch je článok prístupný na internete. Do tvorby tejto encyklopédie sa môžu zapojiť všetci používatelia internetu. Môžu napísať článok na ľubovoľnú tému, pokiaľ bude mať encyklopedický charakter. Wikipedisti môžu editovať akýkoľvek článok, pokiaľ nie je blokovaný, opravovať jazykové chyby, články rozširovať, písať stručne alebo podrobne. Tvorca Wikipédie nesmie porušovať autorské právo, nesmie opisovať článok z existujúcej tlačenej encyklopédie, teda článok musí byť originálnym, pôvodným dielom autora článku. Návod na písanie a editovanie článkov je uvedený na webovej stránke. Podľa štatistiky túto encyklopédiu najviac využívajú študenti a novinári. A. L. Za nádherného počasia, v krásnom prostredí Slovenského raja sa uskutočnil už 11. ročník medzinárodného seminára CASLIN 2004 pod názvom “Správa pamäte: Sivé zóny”. Hlavným garantom bola Univerzitná knižnica Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Na organizácii seminára sa podieľali aj ďalšie 3 knižnice konzorcia KOLIN (Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove, Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach a Štátna vedecká knižnica v Košiciach). Seminár podporila Mellonova nadácia, Goetheho inštitút a na jeho programe sa aktívne podieľal profesor Andrew Lass z Mount Holyoke College z USA. Cieľom seminára CASLIN 2004 (Czech and Slovak Library and Information Network) bolo upozorniť na význam uchovávania a sprístupňovania sivej literatúry, ako predpokladu využitia duševného bohatstva jednotlivých vzdelávacích a pamäťových inštitúcií. Seminár sa zameral aj na potrebu spolupráce a hľadanie možných spôsobov výmeny informácií medzi inštitúciami, ktoré majú osobitný mandát na správu verejnej pamäte (knižnice, archívy a múzeá). Ako dokážeme, aby dnes rozdelené inštitúcie spolupracovali, a aké to bude, ak k tomu dôjde? Aké ďalšie znalosti potrebujeme na to, aby sme zlepšili inštitucionálny manažment pamäte? Tento i budúce semináre CASLIN by mali priniesť príklady technických, koncepčných, ako aj organizačných prístupov k tým aspektom správy, resp. manažmentu pamäte, ktoré ležia v “sivých zónach” tradičnej praxe. Medzinárodný seminár CASLIN 2004 bol rozdelený do dvoch častí. 1. blok bol zameraný na tému Univerzity, elektronické publikovanie a sivá literatúra
CNI je nezisková organizácia, ktorá združuje asi 200 členských inštitúcií, predovšetkým zo Severnej Ameriky, ale aj z Európy a Austrálie. Autorka predstavila spoločný program Association of Research Libraries (ARL) a EDUCAUSE, zameraný na propagáciu sieťovo dostupných informácií. V príspevku sa ďalej venovala príkladom spolupráce inštitúcií poskytujúcich informácie a vzdelávanie. Poukázala na rozdiely v spolupráci (vyššia kvalita interakcie, rovnocenný vzťah s ostatnými), kooperácii (vzájomná výhodnosť, využívanie skúseností iných) a partnerstve (vzájomný záväzok). Prednáška bola zameraná na projektovanie a budovanie tzv. inštitucionálnych repozitárov (vedomostných bánk) na báze inštitucionálnych programov, presahujúcich rámec knižníc. Pri budovaní inštitucionálnych repozitárov musíme klásť dôraz najmä na nepublikované digitálne informačné objekty – sivú literatúru, intelektuálny aspekt univerzít, knižníc a múzeí a obsahovú hodnotu príbuzných inštitúcií.
Prednášateľ prezentoval výsledky projektu Humboldtovej Univerzity v Berlíne: Elektronické dizertačné práce z rôznych pohľadov:
Pri takýchto projektoch je nevyhnutná spolupráca knižníc, výpočtových stredísk, mediálnych centier, vzdelávacích spoločnosti a inštitúcií. Autor odporúča prepracovať organizačné princípy, právne základy, finančné podmienky, personálne zabezpečenie, ďalšie vzdelávanie (autorov, zamestnancov, používateľov). Kvalitné dokumentačné servery spĺňajú 7 kritérií Deutsche Initiative fur Network Information (stratégia, autorská podpora, právne aspekty, autenticita a integrita, indexovanie, logistika a štatistika, dlhodobá dostupnosť ), sú označované znakom kvality a dostali certifikát “DINI ”.
V ČR existuje komisia pre koncipovanie a budovanie repozitára vysokoškolských kvalifikačných prác, ktorá sa prioritne zameriava na národnej úrovni na habilitačné práce, rigorózne práce, dizertačné práce a na univerzitnej úrovni na diplomové a bakalárske práce.
V archíve sa nachádza asi 700 dokumentov (ročníky 2002, 2003), ktoré sú prístupné pre študentov a zamestnancov fakulty. Dokumenty odovzdávajú do knižnice vo formáte PDF, pracovník knižnice to spracuje ďalej do formátu XML, pričom z katalogizácie popisuje a generuje metadáta. K vyhľadávaniu používajú SW Lucene, na publikovanie SW Cocoon.
Od roku 1991 existuje viacero medzinárodných aktivít a projektov v oblasti elektronického zberu, uchovávania a online sprístupňovania akademickej produkcie vo forme digitálnych dokumentov na internete - digitálne repozitáre, voľne dostupné odborné e-časopisy, iniciatíva Electronic Thesis and Dissertations (ETD) a pod. Je potrebné, aby sa aj Slovensko zapojilo do existujúcich iniciatív na zlepšenie prístupu k výsledkom vedeckého bádania v sieťovom prostredí digitálnych knižníc. Túto myšlienku podporuje aj 16 slovenských akademických knižníc 12 slovenských univerzít, združených v projekte Budovanie digitálnych akademických knižníc SR.
Sivá literatúra sa nachádza sa v akademickej i podnikovej sfére a má odlišné postavenie v rôznych vedných disciplínach. Výkonnosť sivej literatúry možno hodnotiť podľa publikačných výstupov. Používateľa zaujíma obsahová stránka dokumentu. Hodnotné sú vysokoškolské kvalifikačné práce, ktoré obsahujú podrobné bibliografie.
Projekt ETDSK (Electronic Theses and Dissertations SK) vznikol z iniciatívy akademických knižníc a odráža súčasný trend prechodu od bibliografických záznamov k plným textom. Hlavným cieľom projektu je vytvoriť organizačné a technologické podmienky pre elektronické publikovanie. Jeho súčasťou by mal byť Manuál pre elektronické publikovanie záverečných prác a dizertácií, ich uchovávanie a sprístupňovanie. 2. téma mala názov Medziinštitucionálna spolupráca medzi archívami, knižnicami a múzeami a odzneli v nej tieto prednášky:
Vo Veľkej Británii existuje združenie MLA (Museums, Libraries and Archives Council), financované Ministerstvom kultúry, médií a športu, s ročným rozpočtom cca 39 miliónov libier a 75 zamestnancami. Združenie vypracovalo desaťročný strategický plán na rozvoj knižníc, múzeí a archívov, ktorý zastrešuje rôzne spoločné projekty, napr. The People Network, plán využitia internetu a informačných technológií vo verejných knižniciach. Múzeá, knižnice a archívy spájajú ľudí pri získavaní poznatkov a informácií, pomáhajú pri rozvíjaní kreativity a inšpirácii. Autor predniesol zaujímavý pohľad na knihovníka 21. storočia. Pre návštevníkov nie je dôležitá inštitúcia, ale jej náplň, služby, ktoré poskytuje. Knihovníci o sú strážcami brán, pretože otvárajú brány do iného sveta, a preto musia:
Archivári, knihovníci a muzejníci vytvárajú rôzne koncepcie a kompetencie vyplývajúce z ich činnosti a cieľov. Perspektívne predstavujú jedinečný hodnotový systém, ktorý môže byť ukážkou rôznorodosti v kultúre. Tieto kultúrne odlišnosti výhľadovo vyvolajú tie isté prekážky v efektívnom partnerstve, ako sa to stáva v interskupinových alebo medzietnických vzťahoch. Východiskom bude vytváranie stratégií vedúcich od prekonávania týchto bariér k užšej spolupráci založenej na rovnosti partnerov a vzájomnom obohacovaní sa. Úzkou a výhodnou spoluprácou knižníc, archívov a múzeí sa dosiahne efektívnosť, zabezpečí sa spoločný prístup k virtuálnym zdrojom a nárast zdrojov.
Autor príspevku je na univerzite v Kolíne nad Rýnom zodpovedný za výskum v niekoľkých oblastiach počítačovej vedy, ktorá sa zaoberá “heterogénnymi a distribuovanými servermi”. Pre svet inštitúcií zodpovedných za kultúrne dedičstvo je digitalizácia najlepší spôsob, ako upozorňovať na svoju činnosť a poslanie. Príspevok dokazuje, že súčasné, pred používateľmi úplne skryté systémy už umožňujú zabezpečiť to, aby konkrétna inštitúcia so svojou infraštruktúrou bola zodpovedná za poskytovanie rôznych kategórií informácií, zatiaľ čo sa súčasne na strane používateľa vytvára dojem jednotného informačného portálu integrujúceho všetky druhy dokumentov tvoriacich kultúrne dedičstvo.
Príspevok sa venuje riešeniu digitalizácie kultúrnych objektov v knižniciach a múzeách v Českej republike. Sústreďuje sa na možnosti štátnej podpory vo väzbe na technické podmienky prijateľných projektov. Porovnáva stav a možnosti vývoja v oboch typoch inštitúcií a uvádza základné porovnanie možných štandardov a ich ďalšie využitie. Zatiaľ čo v oblasti knižníc došlo k aplikácii komplexných metadátových formátov, základné požiadavky pre oblasť múzeí musia vychádzať pragmaticky zo súčasnej evidencie zbierkových predmetov, ktorých základom je Object ID. Autor sa zamýšľa nad scenárom ďalšieho možného vývoja, príp. zbližovania oboch svetov v reálnych podmienkach ČR.
V rámci projektu MEMORIA je digitalizovaných viac ako 1 100 významných rukopisov a starých tlačí (vyše 500 000 obrazov). Projekt sprístupňuje tieto dokumenty na internete v databáze Manuscriptorium. Do databázy sú zaraďované dáta z tematicky príbuzných zdrojov, a to aj zo zahraničia. Projekt uchováva dáta vo forme MASTER (XML) a je celosvetovo využívaný. Registrované knižnice v ČR (60 knižníc) majú bezplatný prístup, ostatní na základe licencie. V súčasnosti sa projekt rozširuje o vybrané tlače a digitálne dáta. Ďalší vývoj projektu smeruje k doplňovaniu nových informácií uznanými spolupracovníkmi-používateľmi a k vzniku bádateľského prostredia. Súčasťou seminára boli 4 workshopy a tzv. akvárium, čo je riadená forma brainstormingu. Z workshopu zaujala téma Information Commons, ktorú viedla J. K. Lippincott. Zriaďovanie takýchto otvorených informačných bodov je nevyhnutné, ak chceme zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Information Commons sú renovované knižničné informačné priestory, diskusné a verejne prístupné miesta, vhodné na skupinovú prácu, individuálne štúdium, bohaté na technológie a náročné na profesionalitu pracovníkov. Ich súčasťou sú aj oddychové zóny zariadené pohodlným nábytkom. Reprezentujú knižnice a zabezpečujú spojenie s vonkajším svetom. Ich prevádzka je zabezpečená do neskorých hodín, aj cez víkendy. Akvárium sa sústredilo na 2 témy: 1. Sivé zóny – Electronic Thesis and Dissertations ETD (sivé zóny a knihovník v kontexte hodnotenia vedeckej a pedagogickej práce) 2. Sivé zóny – archívy, knižnice a múzeá. Spolupráca (Stačí, že chceme? Potrebujeme zákon?) Cieľom akvária bolo načrtnúť problémy, hľadať východiská, ale neprijať jednoznačné stanovisko. Závery by si mal každý účastník vyhodnotiť sám pre seba, v svojich knižniciach a na svojom pracovisku. Pozitívnym momentom seminára bola nielen účasť a vystupovanie zahraničných i domácich lektorov, aktivita účastníkov, príjemné prostredie, ale aj to, že prostredníctvom Mellonovej nadácie sa mohli na seminári zúčastniť študenti z knihovníckych katedier z Bratislavy, Prahy a Brna. Pre kolegyne a kolegov, ktorí nemali možnosť zúčastniť na
tomto významnom knihovníckom podujatí, odporúčam do pozornosti webovskú stránku: http://library.upjs.sk/CASLIN04/index.htm A slovo na záver … Osobitné poďakovanie patrí bývalej riaditeľke UPJŠ PhDr. Darine Kožuchovej, ktorá svojím entuziazmom a vysokou profesionalitou svojej práce prispela k celému obrazu seminára, či už po odbornej alebo spoločenskej stránke.
PhDr. Štefánia Petercová(petercova@svkk.sk),
INFOMIX. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2004, č. 04
[cit. 2004-12-13]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib044/infomix.htm>. ISSN 1336-0779. |
Wikipédia
– 
Medzinárodný seminár