Pražský “bazár nápadov“
Každé výročné stretnutie, ktoré slúži ako široké fórum na výmenu poznatkov a nápadov všetkých členských organizácií má preto svoju pevnú štruktúru. Neoddeliteľnou súčasťou tohto prepracovaného scenára stretnutí je tzv. bazár nápadov, kde zástupcovia knižníc prezentujú radou EBSLG vybrané projekty. Podmienkou prezentácie projektu je jeho predchádzajúca úspešná realizácia v praxi, pretože podstatou týchto medzinárodných kontaktov je vytvoriť platformu pre vzájomnú a efektívnu výmenu skúseností v rámci rôznorodosti spoločensko-ekonomických a kultúrnych podmienok celej Európy. V súčasnosti už združenie kooperuje aj s ABLD, čo je ekvivalent tohto združenia v USA, a s APBSLG (Asia Pacific Business School Librarians´ Group). Tieto kontakty ponúkajú neoceniteľnú možnosť sledovať o. i. pôsobenie implementácie nových informačných technológií na zdokonaľovanie a rôznorodosť používateľských služieb, v súčasnosti predovšetkým v elektronickom prostredí. Bazár nápadov, ktorý sa uskutočnil v rámci spomínaného pražského stretnutia, vychádzal z predpokladu, že knižnično-informačné služby sú tým “produktom“ odbornej informačnej práce, ktorý v očiach používateľov zhodnocuje kvality celého systému odborných aktivít a koncepčného zamerania akademickej knižnice alebo informačného pracoviska. Účastníci výročného EBSLG stretnutia tak mali možnosť získať informácie o veľmi zaujímavých a inšpiratívnych projektoch našich európskych kolegov, ktoré vystihujú aj snaženia vychádzajúce z nášho prostredia. Skôr než priblížime tieto zaujímavé aktivity, chceli by sme sa zmieniť o podstatnom fenoméne, ktorý nové IT a ich implementácia v knižničnom prostredí prinášajú. Knižnično-informační pracovníci čelia faktu, že nové IT priamoúmerne menia doteraz vžitý charakter práce a štruktúru pracovno-organizačných vzťahov v rámci knižnice a kladú nároky aj na flexibilitu pracovníkov a ich ochotu stotožniť sa s novými požiadavkami a obsahom práce. Vo svojej prednáške nazvanej Evaluating Networked Information Services, čiže meranie výkonnosti knižnice, ilustroval Dr. Charles R. McLure, profesor a riaditeľ The Information Institute, Florida State University sprievodné javy, ktoré následne prináša poskytovanie elektronických služieb: v americkom prostredí sa stretlo poskytovanie tzv. e-services s veľkým záujmom používateľov. Poskytovanie elektronických referenčných služieb si tak vyžiadalo prácu niekoľkých knižnično-informačných pracovníkov takpovediac na celý pracovný úväzok. V praxi to znamenalo celodennú prácu bez osobného kontaktu s inými ľuďmi, spojenú s určitou jednotvárnosťou a zároveň stresujúcou podmienkou rýchleho spracovania požiadaviek používateľov. Nevyhnutnosťou je aj schopnosť orientácie v elektronickom prostredí internetu a vo vyhľadávaní informačných zdrojov na ňom. Podľa slov Dr. Ch. McLura to boli hlavne mladší kolegovia, ktorí prijali tento spôsob práce ako určitú výzvu. Navyše si osvojili zručnosti práce v elektronickom prostredí a chápu potrebu dosahovať v tejto oblasti kvalitatívne vyššie schopnosti ako používatelia a úspešne zvládajú požiadavky na nich kladené. Tento problém má však aj svoju druhú stranu. Predpokladom rýchlej a kvalitnej práce v oblasti poskytovania tzv. elektronických služieb je aj uvedomenie si faktu, že internet je vlastne určitým komplexom informácií rôzneho zamerania a kvality, ktoré by mali byť spracované odbornými pracovníkmi podľa medzinárodne platných pravidiel tak, aby sa v nich dalo rýchlo a prehľadne orientovať a overovať si kvalitu informačných zdrojov. K informačnej hodnote internetu prispievajú okrem webových vyhľadávacích služieb (vyhľadávacích serverov) a celkovej architektúry a štruktúry poskytovaných informácií aj vyššie formy týchto aktivít, reflektujúce potreby využitia elektronického nástroja pre vzdelávacie, študijné a vedecké aktivity, ako napríklad zriaďovanie tzv. virtuálnych Learning Resource Centres. Tieto centrá poskytujú neobmedzený 24-hodinový prístup k elektronickým formám vzdelávania a k získavaniu potrebných informácií. Takéto možnosti sú poskytované nielen v svetovom meradle, ale aj v okolitých štátoch, napríklad v Českej republike. Veľmi vítanou aktivitou je vytváranie tzv. informačných brán a projekty, akým je napríklad aj InfoLib, zamerané na poskytovanie komplexných informácií pomocou integrovaných informačných zdrojov. Tieto aktivity plne korešpondujú s meniacimi sa formami vzdelávania a snahou o dosiahnutie komfortného prístupu používateľov k informáciám. Spomínaný “Bazaar of Ideas“ uskutočnený v rámci EBSLG Annual General Meeting v roku 2003 priniesol niekoľko dobrých príkladov, ako využiť možnosti nových IT a zlepšiť kontakt s používateľskou obcou. Niektoré z nich by sme radi priblížili, pretože môžu byť inšpiráciou aj v našom prostredí. Už tradične vysoký štandard v tomto druhu
poskytovaných služieb prezentovali zástupcovia škandinávskych akademických
knižníc. Projekt zavádzajúci nový typ knižničných služieb, nazvaný Mobile
phone services – multichannel delivery model, zrealizovala Helsinki School of
Economics Library v spolupráci s Helecon Information Center. Tvorcovia projektu
vychádzali z poznania, že využívanie mobilných telefónov na posielanie SMS, t. j.
krátkych správ, sa od roku 2000 stalo veľmi populárnym, čomu zodpovedala aj
požiadavka poskytovať mobilné služby používateľom knižnice. Umožnila to novinka
WAP (Wireless Access Protocol). V roku 2001 implementovali fínske univerzitné knižnice
nový americký knižničný systém Voyager. Tento systém umožnil využitie mobilného
telefónu ako mostu medzi dodávateľom elektronických informácií a používateľským
prostredím knižnice. V januári 2002 sa začala spolupráca knižnice s fínskou
spoločnosťou Portalify Ltd., venujúcou sa integrácii v rámci webu a internetového
systému, čo viedlo v konečnom dôsledku k zavedeniu novej tzv. Liblet služby.
Tento druh služby umožňuje používateľom prístup do knižničného systému pomocou
GSM telefónov. Používateľ zašle textovú správu na Liblet server, ktorý ju zmení
na otázku zaslanú pomocou webu. Táto služba umožňuje automatické posielanie
upomienok, informácií o objednanej a rezervovanej literatúre a zároveň poskytuje
knižnici spätné štatistické údaje spojené s využitím týchto služieb. Touto
cestou možno používateľom zasielať rôzne typy informácií, napríklad o
otváracích hodinách knižnice a podobne. Veľkým prínosom je mož- Ďalší zaujímavý projekt predstavil IT manažér State and University Library v Arhuse. Postatou projektu nazvaného DEF key bolo umožniť všetkým, aj vzdialeným používateľom dánskych akademických knižníc, prístup do ich informačných zdrojov a využívať ich služby prostredníctvom rozhrania deff.dk alebo na základe identifikácie prostredníctvom hesla. Realizáciu prvého variantu projektu DEF key umožnila aplikácia LDAP (Lightweight Directory Access Protocol) v júni 2002. Vzdialení používatelia dánskych akademických knižníc získali prístup do elektronických časopisov priamo z domu. Na čo slúži tzv. elektronický kľúč? Autori projektu to zhrnuli do 3A´s – Authentication (overenie si používateľa), Authorisation (oprávnenie prístupu) a Accounting (registrácia používateľského konta). Existuje veľa príkladov takýchto elektronických kľúčov, napríklad kreditné karty, karty poistenca, čitateľské preukazy a podobne. V budúcnosti zavedenie tzv. citizen´s card s elektronickým podpisom posilní ochranu personálnych údajov a princíp elektronického kľúča bude ponúkať celé spektrum možností využitia, napríklad aj pri knižničných elektronických transakciách. V rámci tzv. decentralizovanej štruktúry združenia 12 dánskych akademických knižníc, ktoré v súlade so spomenutým projektom aplikovali LDAP, sa identifikácia uskutočňuje v rámci nasledujúcich kategórií: LDAP inštitúcia, identifikácia používateľa, heslo, meno, adresa, elektronická adresa, zamestnávateľ/škola a miesto. Všetky LDAP servery sú prepojené do siete v rámci internej komunikácie. Pomocou tzv. login, čiže prihlásenia do systému, sa identifikujú používatelia. Na overovanie prístupových práv v rámci DEF key projektu slúži proxy softvér, ktorý overuje používateľské oprávnenie vstupu do databázy elektronických časopisov. Technické riešenie projektu tvorí platforma Unix so softvérom OpenSLL, OpenDAP, EZ-Proxy a Libproxy. Dôvodom pre takéto riešenie bola podľa autorov cenová dostupnosť. Login-portály všetkých 12 knižníc majú Verisign SSL certifikát. Budúcnosť tohto projektu spočíva aj v možnosti pridania ďalších nových služieb a v multidisciplinárnej kooperácii akademických knižníc. Prináša napríklad možnosť individuálneho prístupu do platených zdrojov, spoločné prepojenie cez bibliotek.dk, registráciu používateľov “naprieč“ knižničným systémom a priame výpožičky v rámci združenia knižníc. Používateľské rozhranie je ďalej členené do čiastkových portálov a služieb, ako napríklad DEF brána a DEF knižničné služby a katalógy. Celý systém je manažovaný v rámci kooperácie 12 dánskych akademických knižníc. Podmienkou funkčnosti projektu DEF key je sieť LDAP serverov. Kooperácia existuje aj v rámci registrácie používateľov týchto knižníc. Od jesene roku 2002 sa do projektu zapojili všetky dánske akademické knižnice. Jedinou podmienkou vstupu do projektu a úspešnosti jeho aplikácie je prístup na internet. Na základe zapojenia sa knižnice do tohto projektu získajú jej používatelia, študenti a pracovníci po zadaní používateľského hesla voľný prístup do väčšiny platených informačných zdrojov knižníc. Ostatné zdroje sú doposiaľ prístupné prostredníctvom elektronickej adresy http://www.lib.asb.dk/ Podľa slov autorov poskytuje toto riešenie okrem neobmedzeného používateľského prístupu do platených zdrojov aj štatistické podklady pomocou proxi-servera, ktorý identifikuje používateľov a ich aktivity. Tieto údaje možno využiť napríklad ako podklad pri výbere a nákupe databáz. Viac informácií o tomto projekte možno získať na adrese: www.statsbiblioteket-dk/ldap/. Zaujímavý variant využitia elektronického prostredia na skomfortnenie používateľských služieb predstavili zástupcovia francúzskej INSEAD. Nový typ služby nazvali Book on my Desk. Ak používateľ hľadá konkrétnu literatúru, nie je potrebná jeho fyzická návšteva priestorov knižnice. Pomocou interaktívnej webovej stránky knižnice vyplní požadované údaje a zašle ich tímu pracovníkov knižnice. Používateľ následne dostane elektronickou poštou požadovanú literatúru v elektronickej podobe. Ak nie je požadovaná literatúra k dispozícii, dostane zoznam alternatívnej literatúry. Zatiaľ je táto služba k dispozícii používateľom len v rámci INSEAD fakúlt. Externí používatelia musia navštíviť webovú stránku knižnice poskytujúcu medziknižničnú výpožičnú službu. Zástupkyňa z Budapest University of Economic Sciences and Public Administration prezentovala obdobný, už fungujúci projekt, ktorý rieši problematiku digital reference services takisto prostredníctvom interaktívnej webovej stránky. National Széchényi Library (www.oszk.hu/index_en.htm) v Budapešti funguje ako koordinátor voľného “konzorciálneho“ združenia akademických knižníc. Pri nezmenenom počte pracovníkov zriadila na svojej webovej stránke službu LibInfo (http://libinfo.oszk.hu), ktorá umožňuje používateľovi obrátiť sa prostredníctvom tejto stránky na Národnú knižnicu v Budapešti s akoukoľvek otázkou. Podmienkou je uvedenie vlastnej elektronickej adresy. Používateľ napíše do vyznačeného poľa otázku, vyplní požadované základné údaje a v priebehu dvoch dní dostane odpoveď. Počas tohto časového obdobia vypracuje Národná knižnica v spolupráci s okruhom akademických knižníc odpoveď, alebo pošle odbornú otázku príslušnej akademickej knižnici a vypracovanú odpoveď následne poskytne používateľovi. Tieto služby nie sú také rýchle ako fínsky model, avšak predstavujú jednu z foriem využívania internetu na informačné a vzdelávacie účely v oblasti poskytovania knižnično-informačných služieb. Uvedené projekty zaujali nielen svojou inovačnosťou, ale predovšetkým faktom, že úspešne fungujú v praxi. Na týchto príkladoch možno zároveň dokumentovať, kam smerujú trendy aplikácie nových informačných technológií v prostredí akademických knižníc v snahe poskytovať kvalitné služby rešpektujúce európsky štandard. Vyhodnotenie úspešnosti aplikácie nových elektronických služieb je podmienené predovšetkým poznaním používateľskej odozvy, a preto súvisí so štatistickými vyhodnocovacími postupmi. Na základe overených štatistických poznatkov možno uskutočňovať ďalšie rozhodovania. Veľmi dôležitým a zároveň s touto problematikou úzko súvisiacim krokom je uplatnenie adekvátnych štatistických postupov a meraní poskytovania tohto druhu služieb v elektronickom prostredí. Tvorba a využívanie štatistík monitorujúcich postupy v rámci poskytovaných služieb v elektronickom prostredí predstavuje samostatnú oblasť tejto problematiky. Počas spomínaného EBSLG výročného stretnutia sa tomu venoval aj Dr. R. McLure. Prítomných odkázal na nový projekt COUNTER (Counting Online Usage of NeTworked Electronic Resources), ktorý sa realizuje v akademickom prostredí amerických univerzít od októbra 2003 do leta 2004. Projekt je zameraný na zdokonalenie elektronického typu informačných služieb a na využívanie elektronických štatistík, tzv. E-metrics (viac pozri www.arl.org/stats/newmeas/emetrics/). Jeho cieľom je vyhodnotiť prístupnosť a praktické využívanie elektronických informačných zdrojov a elektronických publikácií. Ambíciou projektu je okrem iného aj vypracovanie elektronického typu štatistického vyhodnocovania, ktoré má čo najširšie možnosti využitia. Sponzorom projektu je The Association of Research Libraries – nezisková organizácia členských knižníc združujúca viac ako 120 knižnično-informačných pracovísk severoamerických výskumných inštitúcií. Jej poslaním je podpora výskumných aktivít knižníc zameraná na budúcnosť spojenú s novými formami vzdelávacích aktivít. Záverom možno zhrnúť, že úspešná aplikácia nových informačných technológií a zavádzanie ďalších foriem elektronických knižnično-informačných služieb je možné úspešne realizovať len na základe vzájomnej kooperácie knižníc, pričom jeden z týchto subjektov preberie na seba úlohu koordinátora a ďalej spoločným sledovaním nových trendov. Zároveň treba rešpektovať fakt, že charakter odbornej informačnej práce sa neustále vyvíja a prináša aj nové nároky na vedomosti a schopnosti knižnično-informačných pracovníkov. Podiel elektronických služieb v rámci odborných aktivít určených používateľovi sa bude v budúcnosti určite ešte zvyšovať.
PhDr. Simona Hudecová (HU@sekba.euba.sk)
HUDECOVÁ, Simona. Pražský “bazár nápadov”. In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online]. 2004, č. 01 [ cit. 2004-03-23].
Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib041/hudecova.htm>. ISSN 1336-0779 |