ITlib. Informačné technológie a knižnice 4/2003

Motivácia predstavuje jeden z dôležitých faktorov riadenia, nech už máme na mysli riadenie menších či väčších kolektívov, alebo činnosť inštitúcií, ktoré sa orientujú na naplnenie spoločného cieľa. Motivovať pracovníkov k zvýšeniu a skvalitneniu pracovného výkonu by malo byť súčasťou aktivít vedúcich pracovných kolektívov na všetkých stupňoch riadenia. Jedným z možných nástrojov na zvýšenie motivácie sú rôzne typy ocenení, ktoré presahujú rámec jednej inštitúcie a zameriavajú sa na zvýšenie motivácie, prestíže a morálneho kreditu určitej profesie či inštitúcií, ktoré poskytujú určitý typ služby. Príspevok sa usiluje zachytiť niektoré všeobecné súvislosti a trendy, ktoré viedli k vzniku a používaniu ocenení v oblasti knižníc a informačnej činnosti v Českej republike. Druhá časť príspevku uvádza v jednotnej štruktúre rôzne typy ocenení, ktoré sa v posledných rokoch v tejto oblasti udeľujú.

Motivácia je to, čo núti ľudí konať alebo sa správať tak, ako konajú alebo sa správajú. V tomto zmysle možno o motivácii hovoriť ako o cieľavedomom správaní sa. Problém nedostatočnej motivácie sa vynorí v okamihu, keď jedinec či inštitúcia s dobrou nádejou na úspech sa neusilujú o dosiahnutie vysoko hodnotného cieľa. Niet pochýb o tom, že jedným z hlavných dôvodov (motívov), prečo ľudia chodia do zamestnania, je uspokojovanie ich materiálnych potrieb. Väčšinou teda chodíme do práce (do knižnice), pretože potrebujeme získať finančné prostriedky na svoj každodenný život. Ľudské potreby a ich uspokojovanie sú však omnoho zložitejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať. Okrem utilitárnych potrieb redukovateľných na ich materiálne zabezpečenie pociťuje každý z nás v rôznej miere komplikovanejšie potreby, ako je potreba bezpečia, spoločenského uznania, potreba sebaúcty i najvyššia potreba sebarealizácie. Motivácia je proces zameraný na budúcnosť, preto sa týka omnoho viac nášho očakávania než jeho uspokojenia. Stupeň našej motivácie závisí do značnej miery od toho, ako vnímame pravdepodobnosť, že určité správanie sa prinesie výsledky, ktoré potrebujeme.

Knihovnícka profesia neoplýva prílišnou spoločenskou prestížou. V postkomunistických krajinách je tiež bežné, že pracovníci knižníc sa z hľadiska výšky odmeňovania pohybujú na samom okraji záujmu a často patria do skupiny najhoršie oceňovaných profesií. Na druhej strane pôsobí v knižniciach veľké množstvo aktívnych vysokomotivovaných pracovníkov (predovšetkým pracovníčok), ktorí vo svojom zamestnaní či profesii hľadajú okrem nutného finančného zabezpečenia predovšetkým hodnoty nemateriálneho druhu. Možno tiež predpokladať, že mnoho pracovníkov knižníc tieto hodnoty pri svojej práci nachádza. Motivovať pracovníkov k zvýšeniu a skvalitneniu pracovného výkonu by malo byť každodenným chlebom vedúcich pracovných kolektívov na všetkých stupňoch riadenia. Jedným z možných nástrojov na zvýšenie motivácie sú ocenenia, ktoré presahujú rámec jednej inštitúcie a zameriavajú sa na zvýšenie motivácie, prestíže a morálneho kreditu určitej profesie či inštitúcií, ktoré poskytujú určitý typ služby.

Miera pôsobenia jednotlivých foriem ocenenia je závislá od jeho prestíže, zamerania i obsahu, významu inštitúcie, ktorá ocenenie udeľuje, od materiálnej hodnoty ceny a od celého radu ďalších faktorov. Uveďme aspoň stručný výpočet oblastí, ktoré môže udeľovanie ocenenia pozitívne stimulovať:

České a slovenské knižnice v období socializmu veľmi dobre poznali vlastne iba jeden spôsob spoločenského ocenenia práce knižníc a ich pracovníkov. Bola ním každoročne opakovaná monštruózna súťaž “Budujeme vzornú ľudovú knižnicu” (BVĽK). Každý rok sa po všetkých krajoch organizovali štáby a komisie, skupiny komisárov prechádzali republikou, organizovali sa okresné, krajské a celoštátne kolá či hodnotenia. Na slávnostnom odovzdávaní ocenení sa zišlo niekoľko stovák pracovníkov knižníc a politických potentátov, aby oslávili budovanie socialistického knihovníctva a odovzdali bronzovú plaketu s diplomami ozdobenými červenou hviezdičkou a lipovou ratolesťou.

Po roku 1989 upadol tento spôsob štátno-socialistického oceňovania knihovníckej práce veľmi skoro do zabudnutia. Na druhej strane však niet pochýb o tom, že niektorí aktéri veľkého kolotoča BVĽK ešte dnes dojemne spomínajú na to, v ktorej dedine piekli najlepšie koláče, kde nalievali slivovicu, kde víno a kde pridali aj niečo zo zabíjačky. Koniec koncov, ani pre vtedajších odmeňovaných nebolo udelenie ceny Budujeme vzornú ľudovú knižnicu spravidla iba prázdnym gestom, aj keď bolo v jeho pozadí stále cítiť pachuť socialistickej totality.

Snaha a nutnosť oceniť užitočnú prácu, motivovať ľudí a inštitúcie k dobrému výkonu však čoraz častejšie kládli otázku, akú vhodnú formu ocenenia zvoliť v dobe, keď už prestala vládnuť jednotná ideológia. V prvých poprevratových rokoch bola jasne badateľná snaha vyhnúť sa všetkému, čo svojím obsahom či formou pripomínalo ducha kolektivizmu a oficialít. Kvôli tomu bolo odmietané úsilie o vznik rôznych ocenení a súťaží. Pokus oceniť dobrú prácu niekedy tiež paradoxne narazil na fakt, že medzi pracovníkmi knižníc bolo veľmi obtiažne nájsť knihovníckych “disidentov”, ktorí si udržali plný morálny kredit. Vyzdvihnutie niektorých osobností sa potom mnohokrát stalo terčom kritiky v tom zmysle, že ocenený síce dobre pracoval, ale ako člen strany občas urobil i niečo, čo nebolo príliš slušné. Takto vyslovené ocenenie sa potom stalo trpkou lekciou tak pre oceneného, ako aj pre tých, ktorí si cenu vymysleli. Aj to bolo zrejme príčinou, prečo prvé ocenenie napríklad v Českej republike vzniklo až v roku 1999, teda po desiatich rokoch. A nie je tiež zaiste náhoda, že pri zrode tohto ocenenia stála súkromná firma – Albertina icome Praha. Ide o ceny konferencie INFORUM, ktoré sa od roku 1999 udeľujú najzaujímavejším projektom z oblasti elektronických informačných zdrojov za uplynulý rok. Všimnime si niekoľko typických čŕt tohto ocenenia. Cena sa udeľuje za počiny posledného kalendárneho roku, nominácie a hodnotenia robia účastníci konferencie. Toto poňatie sa orientuje cielene na udalosti posledného roka a nevystavuje sa riziku hodnotenia celoživotného pôsobenia kandidátov či víťazov. Rovnako využitie zjednodušeného princípu referenda účastníkov konferencie vopred eliminuje prípadnú kritiku. Na prvý pohľad je limitom tohto riešenia obmedzenie výberu i vlastné hodnotenie na okruh účastníkov konferencie.

V roku 2000 iniciovala sekcia verejných knižníc SKIP po prvýkrát súťaž a cenu “Knižnica roka...”, ktorá je zameraná na ocenenie činnosti malých vidieckych knižníc. Cena je od samotného začiatku veľmi úzko previazaná s prestížnou súťažou “Dedina roka...”, ktorú každoročne organizuje Spolok pre obnovu vidieka v spolupráci s ministerstvom pre miestny rozvoj. SKIP sa postupne podarilo do pravidiel celej súťaže presadiť i hodnotenie knižnice. Zmyslom ocenenia je ukázať, že do dobre fungujúcej obce neodmysliteľne patrí i dobre fungujúca knižnica, ktorá je nenahraditeľná pre kultúrny život vidieka, či už ako kultúrne zariadenie – miesto, kde sa môžu občania vzdelávať či získavať informácie, alebo miesto stretávania sa a relaxácie. Prakticky to znamená, že v súťaži Dedina roka... nemôže uspieť obec, ktorá nemá knižnicu alebo ktorá ju má v zanedbanom stave. V tejto súvislosti je užitočné zdôrazniť široké spektrum pôsobenia takéhoto ocenenia. V prvom pláne je ocenenie určené predovšetkým knižniciam v malých obciach, kde pôsobia dobrovoľní knihovníci, ako vyjadrenie verejného uznania tejto mimoriadne prospešnej práci. Podstatné ale je, že proces výberu a odovzdania ceny je výrazne orientovaný na starostov a v širšom kontexte na prevádzkovateľov a zriaďovateľov knižníc. Skutočnosť, že existencia a kvalita knižnice je dôležitým kritériom hodnotenia obce, výrazne prispieva k zvýšeniu záujmu o knižnice a ich činnosť. Knižnice tiež môžu využiť širokú publicitu, ktorá je spojená so súťažou Dedina roka... Vďaka tomu sa téma knižníc omnoho častejšie dostáva do médií, ktoré sú orientované na pôsobenie v oblasti verejnej a štátnej správy. Zaujímavým prvkom ocenenia Knižnica roka... je i možnosť získania určitej formy materiálneho ocenenia. Pre každý ročník súťaže sa podarilo získať sponzorov z oblasti firiem, ktoré pôsobia vo sfére knižníc. Ocenení účastníci tak získali materiálnu podporu na činnosť svojej knižnice a súčasne publicita súťaže prispela k propagácii spulupracujúcich firiem a ich výrobkov.

Iným typom ocenenia je súťaž BIBLIOWEB, ktorú v roku 2000 taktiež inicioval SKIP. Súťaž má jasne definovaný predmet, t. j. webové stránky knižníc, a ich cieľom je predovšetkým zvýšiť kvalitu tvorby webových stránok. Súťaže sa každý rok zúčastňuje 40 – 50 menších i väčších knižníc. Vďaka súťaži sa každý rok niekoľko desiatok knižníc systematicky zaoberá zlepšením obsahu, štruktúry i grafiky svojich webových stránok. Po vyhlásení víťazov môžu všetci konfrontovať kvalitu víťazných stránok s vlastnými webmi. BIBLIOWEB teda prirodzenou cestou pôsobí na zlepšenie webových služieb knižníc a je predovšetkým pre webmasterov zaujímavým spôsobom motivácie a sebahodnotenia. Rovnako ako súťaž Knižnica roka... sa i BIBLIOWEB podarilo zasadiť do širšieho spoločenského kontextu, ktorý súťaži zaisťuje výraznú publicitu a popularizáciu mimo sféry knižníc. BIBLIOWEB je súčasťou širokého spektra akcií v rámci Marca – mesiaca internetu, zameraných na popularizáciu využívania informačných technológií a hodnotenie ich vplyvu na rozvoj informačnej spoločnosti. Cena sa odovzdáva každý rok v marci na konferencii “Internet v štátnej správe a samospráve” (ISSS) v Hradci Králové. Konferencie sa zúčastňuje viac než 3 000 účastníkov z oblasti verejnej a štátnej správy z ČR i z celej Európy. Ide o jednu z najväčších akcií svojho druhu v Európe. Spoločenským vrcholom konferencie je odovzdávanie cien za najlepšie webové aplikácie z rôznych oblastí verejnej a štátnej správy a taktiež z knižníc. Ceny BIBLIOWEB každý rok odovzdáva minister informatiky. Podstatné z tohto hľadiska je, že ministri, ministerskí úradníci, krajskí hajtmani i krajskí úradníci, starostovia i špecializované firmy môžu vnímať knižnice ako súčasť verejnej správy a dôležitý prvok informačnej spoločnosti.

V roku 2000 začalo Združenie knižníc (SDRUK) v spolupráci so svojou nadáciou (Nadácia knižníc) udeľovať medailu Z. V. Tobolku. O rok neskôr udelil SKIP na svojom valnom zhromaždení po prvýkrát Cenu českých knihovníkov, ktorej súčasťou bol i drobný šperk – knihovnícka kvapka. Obidve tieto ceny sú zamerané predovšetkým na ocenenie osobností, ktoré dlhšie či kratšie obdobie výrazne ovplyvňovali rozvoj českého knihovníctva. Vznik a existencia týchto cien naznačuje, že viac než desaťročný odstup od obdobia totality vytvára dostatočný priestor na objektívne (a niekedy i zhovievavejšie) hodnotenie činov súčasnosti i nedávnej minulosti. Prevažná väčšina laureátov týchto cien má väzbu na členstvo a aktivity združení, ktoré ceny udeľujú, ale je tu vytvorený i priestor na ocenenie ďalších predstaviteľov domáceho a zahraničného knihovníctva.
Najmladšou a verme, že perspektívne aj najprestížnejšou cenou pre knižnice a ich pracovníkov je cena Ministerstva kultúry ČR s názvom Knižnica roka... Ako vyplýva z názvu, táto cena po prvýkrát od roku 2003 preberá tradíciu súťaže organizovanej SKIP a stáva sa cenou, ktorou ministerstvo kultúry, resp. štát oceňuje, podporuje a motivuje rozvoj knižníc, ktoré v zmysle nového knižničného zákona poskytujú verejné knižničné a informačné služby. Cena sa udeľuje v dvoch kategóriách, a to ako cena pre Knižnicu roka... z oblasti vidieckych knižníc a súčasne ako cena za významný počin v oblasti poskytovania verejných knižničných a informačných služieb. Obsah ceny a postup jej udelenia určuje príslušné nariadenie vlády, ktoré stanovuje pravidlá pre všetky ocenenia v oblasti kultúry. Veľký význam má skutočnosť, že ocenenie za rozvoj v oblasti knihovníctva prevzal do svojej sféry štát a postavil túto cenu na rovnakú úroveň ako napr. cenu za literatúru a iné umelecké odbory. Novinkou tejto ceny je materiálne ocenenie laureátov finančnou čiastkou 50 000 Kč. Hoci nejde o nijako závratnú sumu, je správne, že došlo k spojeniu prestížnej ceny s materiálnou odmenou.

Po štrnástich rokoch vstupuje do spoločenského ocenenia knižníc a ich práce opäť štát. Môže, samozrejme, vzniknúť otázka, či je to dobre, alebo zle. Služby knižníc sú dnes zákonom definované ako verejná služba poskytovaná všetkým bez rozdielu. Knižnice sú, až na ojedinelé výnimky, financované z verejných zdrojov. Z tohto hľadiska štátu istotne prislúcha poskytovanie podpory. Na druhej strane bola v minulých desaťročiach činnosť knižníc, v rozpore s ich poslaním, zneužitá štátom na šírenie jedinej ideológie. V tomto zmysle je nutné posudzovať aktivity štátu kriticky a obozretne. O tom, že počínanie štátu pri oceňovaní nemusí byť vždy prijímané s nadšením, svedčí aj článok s príznačným názvom “...aneb daj-li nebo nedaj-li mi tu medaili”, ktorý sa objavil krátko po vydaní nariadenia vlády o oceňovaní v oblasti kultúry^¹. Jeho autori konštatujú: “...dovolíme si takto bez exaktného overenia tvrdiť, že i napríklad príchylnosť štátu k udeľovaniu medailí a rôznych štátnych ocenení je priamo úmerná slobode jednotlivca v danom štáte...” Autori tiež označujú štátne ocenenie ako jeden zo spôsobov plytvania peniazmi daňových poplatníkov a v tejto súvislosti ironicky menujú aj knižnice: “Napríklad štátnu cenu za literatúru (diplom a 125 000 Kč). Páčiť sa Vám bude aj cena »v odboroch záujmových umeleckých aktivít«, napríklad za »tanečné aktivity« je diplom a 30 000 Kč. Za pekne vedenú knižnicu zase diplomček a tentokrát pätdesiat.”

Vznik ceny: r. 2003
Udeľuje: Ministerstvo kultúry ČR
Termín udeľovania: jedenkrát ročne pri príležitosti Týždňa knižníc (október)
Kategórie: Udeľuje sa v dvoch kategóriách – základná knižnica zapísaná v evidencii knižníc alebo významný počin v oblasti poskytovania verejných knižničných a informačných služieb (určené fyzickej osobe alebo prevádzkovateľovi knižnice).

Pravidlá udeľovania: Pravidlá sú stanovené nariadením vlády z roku 2003². Návrh na udelenie ocenenia môžu podávať fyzické alebo právnické osoby, a to do 20. septembra príslušného roku. Návrh musí obsahovať povinné údaje o navrhnutej knižnici alebo osobe vrátane zdôvodnenia návrhu. O udelení ocenenia rozhoduje komisia menovaná ministrom kultúry.
Cena: v obidvoch kategóriách diplom a peňažné ocenenie vo výške 50 000 Kč
Ďalšie informácie: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/KnRoku/KnRoku03.htm#cen

Vznik ceny: r. 2000
Udeľuje: Združenie knižníc (SDRUK) a Nadácia knižníc
Termín udeľovania: spravidla raz ročne na celoštátnej konferencii Knihovny současnosti (september)
Kategórie: Udeľuje sa v dvoch kategóriách – knižnice alebo osobnosti za rozvoj českého knihovníctva.
Pravidlá udeľovania: Ktokoľvek môže podať návrh so zdôvodnením, adresovaný rade SDRUK. O udelení rozhoduje rada SDRUK v spolupráci s Nadáciou knižníc.
Cena: medaila s portrétom Z. V. Tobolku
Ďalšie informácie: http://www.sdruk.cz/tobolka_medaile.php

Vznik ceny: r. 2001
Udeľuje: Zväz knihovníkov a informačných pracovníkov ČR (SKIP)
Termín udeľovania: spravidla jedenkrát za tri roky pri príležitosti valného zhromaždenia SKIP (jún)
Kategórie: Nie sú špecifikované SKIP. Cena sa udeľuje knihovníkom a informačným pracovníkom za dlhoročnú vynikajúcu činnosť v odbore knihovníctva.
Pravidlá udeľovania: Návrh na udelenie ceny môže zaslať na sekretariát výkonného výboru SKIP ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je riadnym, inštitucionálnym, čestným alebo zahraničným členom SKIP. Cena môže byť udelená taktiež “in memoriam”. Nominácie hodnotí päťčlenná komisia. Návrh komisie schvaľuje výkonný výbor SKIP. Každý návrh ocenenia musí získať nadpolovičný počet hlasov členov výkonného výboru.
Cena: diplom a šperk v podobe zlatej ihly s modrým zafírom, tzv. knihovnícka kvapka
Ďalšie informácie: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/skip/UdelovaniCeny.htm

Vznik ceny: r. 1999
Udeľuje: organizačný výbor konferencie INFORUM
Termín udeľovania: jedenkrát ročne v čase konania konferencie INFORUM (máj)
Kategórie: Udeľujú sa zvláštne ceny pre Českú republiku a pre Slovenskú republiku.

Pravidlá udeľovania: Nominácie sú zverejnené v internete, výber robia účastníci konferencie hlasovaním na prihláškach. Nominovať možno české a slovenské produkty, služby alebo činy spojené s elektronickými informačnými zdrojmi, s významom pre českú, resp. slovenskú oblasť, za obdobie vždy od januára predchádzajúceho roka. Organizačný výbor konferencie môže popri tom udeliť osobitnú cenu organizačného výboru.
Cena: sklenená plaketa
Ďalšie informácie: http://www.inforum.cz/inforum2003/ceny.asp

BIBLIOWEB^⁴ – súťaž o najlepšiu knižničnú prezentáciu na internete

Termín udeľovania: jedenkrát ročne pri príležitosti konferencie “Internet v štátnej správe a samospráve” (ISSS) – marec
Kategórie: Súťažiace knižnice sú rozdelené do troch kategórií – odborné knižnice, knižnice zriaďované obcou s počtom obyvateľov do 20 000 a nad 20 000 obyvateľov.
Pravidlá udeľovania: Súťažiace knižnice sa registrujú pomocou webového formulára. Základnými kritériami hodnotenia webových stránok sú: šírka ponuky služieb knižnice propagovaných webovými stránkami, sprístupnenie elektronických informačných zdrojov, aktuálnosť, grafické spracovanie, navigácia a či stránky zodpovedajú poslaniu knižnice a umožňujú komunikáciu s používateľom. Hodnotenie webových stránok vykonáva odborná komisia.
Cena: diplom a vecná cena
Ďalšie informácie: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/skip/BMI2003BWeb.htm