Dnešná spoločnosť býva často označovaná aj prívlastkom informačná, čo znamená, že kladie dôraz na význam znalostí, na schopnosť ich získať, analyzovať a efektívne využiť. Nové technológie umožňujú nielen prístup k širokému spektru informácií, ale prinášajú aj nové druhy elektronických služieb, a tak vytvárajú neustále sa meniace informačné prostredie, ktoré vyžaduje odbornú zdatnosť a schopnosť rýchlej orientácie. V tejto súvislosti sa často hovorí o meniacej sa úlohe knihovníka, ktorý má svojim používateľom sprostredkovať najvhodnejší spôsob získania adekvátnych informácií. Kvalita poskytovaných služieb sa však nehodnotí len kvalitou použitej technológie, ale hlavne efektívnosťou využitia sprostredkovanej informácie pre realizáciu ambície používateľa, napríklad pri štúdiu alebo vedeckej práci. V súčasnosti sa predpokladá, že knihovník musí mať okrem odborných vedomostí a profesionálnej zručnosti aj prehľad o nových technológiách a možnostiach ich uplatnenia pri zdokonaľovaní poskytovaných informačných služieb. Preto je priam nevyhnutné byť členom profesionálneho združenia, ktoré vytvára platformu na výmenu skúseností, umožňuje vzájomné porovnanie a vytvára priestor pre odbornú diskusiu na medzinárodnej úrovni. Slovenská ekonomická knižnice Ekonomickej univerzity v Bratislave je členom takéhoto združenia – The European Business School Librarian´s Group (EBSLG) – od roku 1999.

Združenie EBSLG bolo založené roku 1970 niekoľkými európskymi knižnicami vybraných obchodných škôl s cieľom vytvoriť fórum riaditeľov akademických knižníc a informačných stredísk ekonomických univerzít, ktoré bude slúžiť na výmenu profesionálnych skúseností a inšpiratívnych nápadov. Dnes je o členstvo v tomto združení veľký záujem a takmer každá európska krajina má v ňom aspoň jedného reprezentanta akademickej knižnice, čo súčasne predznamenáva široké spektrum problémov a veľkú pestrosť realizovaných projektov. Rôznorodé je aj postavenie a technické možnosti jednotlivých členských inštitúcií. Zástupcovia, väčšinou riaditelia knižníc a akademických informačných centier, sa preto stretávajú minimálne dvakrát do roka, aby prediskutovali vopred zvolenú problematiku vzájomnej spolupráce a vymenili si odborné informácie. Podstatu však tvoria spoločné projekty zamerané na oblasti manažmentu a administratívy fungovania moderných informačných stredísk, budovanie jednotného elektronického katalógu periodík, založeného na systéme medziknižničnej výmeny fotokópií dokumentov a vydávanie vlastného časopisu orientovaného na rozvoj knižničnoinformačných systémov v elektronickej podobe. Dôležitou súčasťou spoločných projektov je vypracúvanie štatistických porovnávacích prehľadov a správ s ohľadom na budúce trendy vývoja používateľských služieb a uplatňovanie nových informačných technológií. Dnes je už samozrejmé budovanie vlastnej webovej stránky (http://www.ebslg.org), kde sú aktuálne informácie o projektoch a aktivitách EBSLG. Stránka informuje aj o jednotlivých členských univerzitách združenia, pretože združenie kladie veľký dôraz na postavenie akademickej knižnice ako neodmysliteľnej súčasti vzdelávacieho a výskumného procesu. EBSLG ako unikátne združenie svojho druhu buduje svoj kredit aj rozvíjaním kontaktov s významnými obchodnými školami a inštitúciami v oblasti výchovy profesionálnych ekonómov a vedeckých pracovníkov. Členom EBSLG sa môže stať knižnica poskytujúca odbornú informačnú podporu akademickej inštitúcii na úrovni postgraduálneho vzdelávania.

Veľká geografická a kultúrnohistorická rozmanitosť a snaha o maximálnu efektívnosť kooperačných projektov logicky viedla k rozdeleniu všetkých členov do viacerých pracovných skupín, a to do kontinentálnej, škandinávskej a anglofónnej. Každá skupina realizuje samostatné projekty a organizuje vlastné stretnutia v priebehu roka. Slovenská ekonomická knižnica je členom kontinentálnej sekcie a pred dvoma rokmi pripravila na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave odborne všeobecne pozitívne hodnotené stretnutie členov tejto sekcie. Raz do roka sa členovia všetkých troch skupín stretávajú na tzv. výročnom stretnutí, ktorého prípravu má na starosti vždy iná členská knižnica.

Tohtoročný EBSLG Annual General Meeting sa konal na pôde Vysokej školy ekonomickej v Prahe a jeho prípravu na skutočne profesionálnej úrovni zabezpečilo Centrum informačních a knihovnických služeb VŠE (CIKS), vedené PhDr. Stanislavou Bícovou, CSc. Stretnutie sa vyznačovalo obsahovou bohatosťou, pretože v rozpätí štyroch dní bolo nutné zvládnuť odborné prednášky a referáty, vypracovať spoločné projekty, vyhodnotiť doterajšiu činnosť, dohodnúť ďalšie plány, prezentovať vybrané úspešne fungujúce projekty a vyhodnotiť prácu v uvedených troch skupinách. Zodpovedalo tomu aj rozdelenie rokovacích dní na konferenciu, prácu na spoločnom projekte LibQual, na prezentáciu projektov formou tzv. Bazaar of Ideas, a napokon pracovné rokovania o odborných aktivitách v rámci každej skupiny.

Ústrednou témou konferenčnej časti stretnutia bolo Measuring Library Performance, čiže meranie výkonnosti knižnice. Účastníci stretnutia sa rozhodli riešiť problematiku rovnocenného vyhodnotenia kvality všetkých zastúpených knižníc. S uplatnením a vyhodnocovaním nového typu elektronických služieb majú bohaté skúsenosti v USA, a tak možno aj preto hlavnú prednášku konferencie na tému Evaluating Networked Information Services – t. j. meranie výkonnosti knižníc, s dôrazom na súčasný stav a perspektívy používania dnes aktuálnych digitálnych služieb, ako je napríklad “digital help desk” alebo “digital reference services”– predniesol Dr. Charles R. McLure, profesor a riaditeľ The Information Institute, Florida State University. Svoje vystúpenie ilustroval príkladmi o postupne sa transformujúcom charaktere práce informačných pracovníkov, ktorí čelia množstvu elektronicky zasielaných požiadaviek vzdialených používateľov a zvládajú vybavovanie takéhoto typu služieb v krátkom časovom rozpätí. Ďalej načrtol problematiku využívania a zdokonaľovania elektronických služieb ako informačnú podporu vzdelávacích procesov a dôraz kládol najmä na ich organizačnú kultúru a komplexnosť vo vzťahu k novým elektronickým informačným zdrojom. Prítomných odkázal aj na nový projekt COUNTER (Counting Online Usage of NeTworked Electronic Resources), ktorý sa práve začína realizovať v akademickom prostredí amerických univerzít a je zameraný na zdokonalenie elektronického typu informačných služieb a na využívanie elektronických štatistík tzv. Emetrics (pozri: http://www.arl.org/stats/newmeas/emetrics/). Sponzorom projektu je ARL (The Association of Research Libraries), nezisková organizácia členských knižníc, ktorá združuje viac ako 120 knižničnoinformačných pracovísk severoamerických výskumných inštitúcií. Jej poslaním je podpora výskumných aktivít knižníc zameraná na budúcnosť spojenú s novými formami vzdelávacích aktivít.

Pohľad na rovnakú problematiku v európskom prostredí poskytlo vystúpenie Agnes Melotovej, riaditeľky knižnice HEC School of Management, JouyenJosas z Francúzska. Autorka sa zamerala na štatistické sledovanie ukazovateľov v rozpätí rokov 1996 až 2002, čo umožnilo načrtnúť aktuálne trendy vývoja v prostredí cieľovej skupiny používateľov – postgraduálnych študentov (PhD a MBA). V porovnaní s americkým prostredím, kde je jednoznačný príklon predovšetkým k využívaniu elektronických zdrojov (najmä ebooks), v európskom prostredí je táto tendencia zatiaľ len pozvoľná. Prehľad doplnený o stredné hodnoty a komentár bol východiskom pre definovanie vlastného postavenia každej členskej knižnice či informačného centra v rámci týchto európskych štruktúr.

Príspevok Concept Map of Library Performance Measurement zástupcov anglofónnej skupiny knižníc z Emerald Library and Information Management a European Foundation for Management Development sa vo svojich záveroch a náhľadoch na problematiku viac približoval výsledkom a postojom amerických partnerov. Hodnotenie kvality a dosahu aplikovaných trendov poskytovania digitálnych služieb umožňuje podľa zástupcov tohto výskumného pracoviska aj štatistický rozbor zameraný na získanie čo najpresnejšej informácie o používateľskom správaní a potrebách. Realizácia rozsiahleho prieskumu knižničnoinformačných služieb umožní včasné definovanie aktuálnych zmien v akademickej obci, čoho dôsledkom bude kvalitný manažment profesionálnych služieb a ich korešpondovanie s potrebami univerzít a vytvorenie komplexu služieb s vysokou organizačnou kultúrou. Z výsledkov ich doteraz realizovaných výskumov vyplynulo, že viac ako 95 % respondentov považuje knižnicu za prvotný a základný zdroj overenej informácie, 52 % respondentov pristupuje k internetu ako k druhotnému zdroju. Na tému užitočnosti takýchto prieskumov a výskumov prednášatelia zdôraznili, že výskumné aktivity knižníc prispievajú k zlepšeniu komunikácie s používateľským zázemím.

Vzájomná komparácia pohľadov na vymedzenú problematiku viedla k rozhodnutiu realizovať projekt LibQual, ktorý umožní získať exaktné poznatky o hodnotení kvality poskytovaných informačných služieb a definuje postavenie všetkých členských akademických knižníc aj napriek rozdielnemu spoločenskoekonomickému zázemiu. Účastníci výročného stretnutia EBSLG v Prahe tímovo vypracovali obsahové zameranie, štruktúru a metodiku realizácie projektu, zberu údajov a ich vyhodnotenia, ako aj časový harmonogram realizácie projektu. Na tejto aktivite by mali participovať všetky členské knižnice. V duchu základnej idey, že kvalita služieb knižnice je taká, akú ju vnímajú jej čitatelia, je zameraný na používateľa, na jeho schopnosť využiť ponúkané typy služieb, na jeho hodnotenie priestorového a technického vybavenia knižnice a odbornosti personálu, na rozsah a dostupnosť informačných zdrojov a ich spätný dosah na ovplyvňovanie kvality štúdia. Cieľom projektu je zmapovať a definovať “prázdne miesta”, ktoré vznikajú konfrontáciou predstavy personálu knižnice o poskytovaných službách s používateľskou predstavou a zároveň aj jeho reálnou skúsenosťou. Obdobný projekt realizovali v 314 knižniciach v USA a Kanade. Výskumná iniciatíva sa tam stretla s veľmi kladnou odozvou a v súčasnosti sa do nej zapojili aj ďalšie knižnice tohto kontinentu. LibQual je rozsiahly projekt, náročný na realizáciu, ktorý by však mal priniesť objektívny pohľad na situáciu a definovať zaradenie každej knižnice v rámci združenia EBSLG.

Veľmi atraktívnou a inšpiratívnou časťou tohtoročného výročného stretnutia EBSLG bol “bazár nápadov”. Rada EBSLG vybrala spomedzi bohatých aktivít členov združenia desať projektov, ktoré zástupcovia danej inštitúcie prezentovali fóru účastníkov EBSLG. Podmienkou je úspešná realizácia projektu v praxi, čo umožňuje zúčastneným získať neoceniteľné poznatky založené na overených skúsenostiach. Povzbudzujúce bolo zaradenie projektu Slovenskej ekonomickej knižnice EU (Multifunkčné študijnoinformačné centrum na Konventnej ul. v Bratislave) medzi zvolené prezentácie. Pre nás boli veľmi podnetné hlavne projekty z prostredia škandinávskych knižníc, ktoré priniesli skúsenosti z uplatnenia novej formy poskytovania elektronických informačných služieb prostredníctvom siete mobilných telefónov či aktuálny projekt združenia dánskych akademických knižníc založený na používaní jednej tzv. “citizen´s card” a ďalšie, ktoré svedčia o zdatnosti a schopnostiach okolitých európskych knižníc napredovať v súlade s aktuálnymi technickými možnosťami. Túto rozsiahlu problematiku je možné prezentovať formou iného príspevku na danú tému.

Pracovné rokovania a vyhodnocovania spoločných projektov realizovaných v rámci spomínaných troch skupín (škandinávskej, anglofónnej a kontinentálnej) uzatvárali posledný deň výročného stretnutia členov EBSLG. Momentálne najaktívnejšou časťou celého združenia je práve kontinentálna skupina, ktorej členom je aj SEK EU. V súčasnosti rozpracúva sedem projektov, ku ktorým sa rozhodli pripojiť aj ostatní členovia EBSLG.

Ide o projekty:

• Electronic Communications – Malibase, gestorovaný Norwegian School of Economics and Business,
• Electronic Resources, gestorovaný Aarhus School of Business,
• Electronic EBSLG,
• Newsletter, gestorovaný švajčiarskou IMD,
• Statistical Questionnaire, gestorovaný francúzskou Groupe HEC,
• EBSLG Thesaurus, gestorovaný Manchester Business School,
• BSLG Union Periodical Catalogue, gestorovaný francúzskou INSEAD,
• EBSLG WWW Pages.

Vzhľadom na rozrastajúci sa počet členov a spolupracujúcich organizácií sa o gesciu na poslednom uvedenom projekte budú deliť anglické a škandinávske akademické knižnice (z pracovnotechnických dôvodov je preto v súčasnosti k dispozícii len verzia webovej stránky do roku 2002). Slovenská ekonomická knižnica EU sa aktívne v rámci svojich možností podieľa na všetkých uvedených projektoch.

Working Papers Project umožňuje prístup do elektronickej verzie European Working Papers, ktoré vydávajú najväčšie európske obchodné školy. Koordináciu má na starosti Stockholm School of Economics.

Z hľadiska perspektív hodnota členstva v tomto združení vzrástla najmä v uplynulom roku, keď záujem o aktívnu spoluprácu s EBSLG prejavili aj obdobné americké a ázijskopacifické združenia akademických knižníc a informačných centier ekonomických univerzít. ABLD (Academic Business Library Directors) je fórum riaditeľov amerických akademických knižníc ekonomických univerzít, ktoré sa zaoberá kooperatívnymi iniciatívami, podporou projektov zameraných na zdokonalenie služieb a zabezpečením spolupráce v oblasti budovania spoločnej informačnej siete. APBSLG (Asia Pacific Business School Librarians´Group) je združenie spájajúce Áziu a Austráliu, ktoré vzniklo z iniciatívy INSEAD v minulom roku. Výrazne sa tým rozšíril okruh možností vzájomného porovnávania, odborných konzultácií a inšpirácie pri realizácii nových trendov v oblasti informačnej práce v rovnakom akademickom prostredí zameranom na prípravu odborníkov z oblasti ekonomických vied.

Členstvo v EBSLG umožňuje Slovenskej ekonomickej knižnici EU získať širší prístup k podstatným informáciám a odborným projektom a prezentovať vlastné akademické prostredie v širokom medzinárodnom kontexte.

Sprievodné vystúpenia zástupcov sponzorov celého podujatia sprostredkovali účastníkom aktuálne prezentácie vydavateľov a distribútorov databáz a iných elektronických zdrojov, ako sú Thompson/Gale, ProQuest (Information and Learning), EBSCO Information, Reuters Business, Factiva, Economist Intelligence Unit a Euromonitor International. Sponzorské subjekty zase ocenili možnosť bližšie poznať postoje adresátov svojich produktov a služieb a lepšie pochopiť problematiku potrieb akademického používateľského prostredia.

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib033/hudecova.htm
ITlib. Informačné technológie a knižnice