ITlib. Informačné technológie a knižnice 1/2003

O príspevok ma požiadala redakcia časopisu ITlib s odvolaním sa na to, že Česká republika už niekoľko rokov slúži ako pozitívny príklad v oblasti podpory rozvoja verejných knižníc štátom. Nie som schopná detailne posúdiť situáciu v iných porovnateľných krajinách, ani si nerobím nárok na to, že „česká cesta“ je ideálna a jediná správna. Preto sa obmedzím čisto na opísanie súčasného stavu.

Akým spôsobom môže štát ovplyvňovať
a podporovať rozvoj verejných knižníc?

Okrem toho, že štát zriaďuje a financuje niekoľko knižníc (určite významných a najväčších, ale vzhľadom na celkový počet knižníc ide o celkom zanedbateľný počet), môže na rozvoj verejného knihovníctva vplývať len dvoma spôsobmi: legislatívne a finančne.

Existuje celý rad zákonov, ktoré viac alebo menej vplývajú na činnosť verejných knižníc – zákon o obciach, autorský zákon, vysokoškolský zákon, rozpočtové pravidlá, občiansky zákonník, zákon o zbierkach, zákon o slobodnom prístupe k informáciám atď., ale len jeden sa týka výhradne knižníc, a to knižničný zákon. Pre činnosť knižníc je najdôležitejší, patrí do pôsobnosti ministerstva kultúry, a preto si zaslúži pohovoriť o ňom, o jeho histórii a vzniku podrobnejšie.

Až do roku 2001 bol v Českej republike v platnosti zákon č. 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc (tzv. 2. knižničný zákon) doplnený niekoľkými nadväznými normami (o evidencii a revízii knižničných fondov, o medziknižničnej výpožičnej službe atď.). Tieto právne predpisy po roku 1989 – až na malé výnimky – väčšinou neboli použiteľné. Spomínaný knihovnícky zákon síce kodifikoval jednotnú sústavu knižníc, v praxi sa však nikdy celkom nenaplnil. Navyše poplatný dobe považoval knižnice okrem iného napr. za účinný masový prostriedok socialistickej výchovy, ktorý mal prispievať k vzdelávaniu pracujúcich v duchu vedeckého svetonázoru. Podobné zákony – divadelný a osvetový – boli začiatkom 90. rokov zrušené bez náhrady, knižnice však stále čakali na legislatívnu nápravu. Na druhej strane knižnice mali aspoň nejakú, aj keď nie dokonalú právnu oporu. Po roku 1989 boli vydané nové zákony o obciach a o prechode majetku okresných úradov (teda aj bývalých okresných knižníc) na obce. Verejné knižnice sa stali výlučne záležitosťou samosprávy, okresné knižnice boli prevedené na sídelné mestá, niekde okresné knižnice zostali v zriaďovateľskej pôsobnosti okresov (teda štátu), niekde okresy len prispievali na tzv. regionálne funkcie, niekde ani to nie. Tento stav bol do budúcnosti neudržateľný a bolo jasné, že bude potrebná novela knižničného zákona. O jeho podobe sa viedli vášnivé diskusie niekoľko rokov. Bolo jasné, že časy 1. knihovníckeho zákona z roku 1919, ktorý určil povinnosť prevádzkovať knižnicu v každej obci, sa už nevrátia. Oblasť knihovníctva bola zverená do právomoci samospráv, obciam nemohol nikto uložiť povinnosť zriadiť knižnicu. Preto sa hľadal kompromis medzi zákonom o inštitúciách a o službách a výsledkom je zákon č. 257/2001 Zb. o knižniciach a podmienkach verejných knižničných a informačných služieb (knižničný zákon).

Knižničný zákon sa vzťahuje na všetky verejné knižnice bez ohľadu na ich zriaďovateľov (či už obecných, školských, akademických, vysokoškolských, zdravotníckych ap.). Dôležitým znakom je práve ich verejnosť, t. j. poskytovanie knižničných a informačných služieb s možnosťou rovnakého prístupu bez rozdielu pre všetkých občanov. Zákon definuje verejné knižničné a informačné služby a ukladá povinnosť poskytovať ich bezplatne. Len takéto knižnice môžu byť zapísané v evidencii Ministerstva kultúry ČR a môžu získať určité výhody: finančnú dotáciu zo štátneho rozpočtu, za evidované knižnice uzatvára Národná knižnica ČR zmluvy so správcom autorských práv a platí poplatky a majú výnimku zo zákona o účtovníctve, keď revízia knižničného fondu nahrádza inventarizáciu majetku. Ďalej priamo v zákone je popísaný systém knižníc a povinnosti jednotlivých typov knižníc (základné, špecializované, krajské a knižnice zriaďované štátom), možnosti finančnej podpory knižníc, povinnosti pri evidencii a revízii knižničného fondu a vyraďovania knižničných dokumentov a spôsob poskytovania medziknižničných služieb.

Knižničný zákon doplňujú vykonávacie predpisy: vyhláška Ministerstva kultúry ČR zo dňa 21. februára 2002 č. 88/2002 Zb. k vykonávaniu zákona č. 25/2001 Zb. a nariadenie vlády ČR č. 288 zo dňa 29. mája 2002, ktorým sa určujú pravidlá poskytovania dotácií na podporu knižníc.

Tým sa vlastne dostávam k druhej možnosti ovplyvňovania verejného knihovníctva štátom, a to prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov.

Ako som už uviedla, štát priamo zriaďuje a financuje niektoré knižnice - Národnú knižnicu ČR, Moravskú zemskú knižnicu, Knižnicu a tlačiareň pre nevidiacich K. E. Macana, Národnú lekársku knižnicu, Štátnu technickú knižnicu, Ústrednú poľnohospodársku a lesnícku knižnicu atď. A sprostredkovane tiež knižnice iných štátnych inštitúcií – Národného múzea, Pamätníka národného písomníctva, pamiatkových ústavov a i.

Ostatné knižnice môžu z prostriedkov štátneho rozpočtu získať dotáciu. Takto štát motivuje knižnice k vytvoreniu takého knižničného systému, aký si praje a aký stanovil vo svojich dokumentoch Kultúrna politika a Stratégia knižníc ČR.

(Finančné čiastky uvedené v zátvorkách – zaokrúhlené na stotisíc – sú rozpočtované na rok 2003 a doplňajú tabuľku uvedenú v článku RICHTER, Vít: Spolupráca: najobtiažnejšia knihovnícka disciplína? In: Itlib, 6, č. 3, s. 6-10.)

Ide o systémové riešenie účasti štátu na zabezpečení prístupu všetkých občanov ČR k informáciám v nadväznosti na medzinárodné informačné väzby. Dotácia sa poskytuje na vzdelávanie knihovníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií, na pripájanie knižníc na internetovú sieť a na projekty z oblasti tvorby a sprístupňovania dát v sieti (tvorba elektronických katalógov, automatizácia knižníc, digitalizácia starých a vzácnych tlačí, mikrofilmovanie dokumentov ohrozených rozpadom kyslého papiera) a na nákup elektronických zdrojov atď.

V súlade so štátnou informačnou politikou bol program roku 2003 vyhlásený už po tretí raz, v rokoch 1997 – 2000 bol vyhlásený jeho predchodca – program Rozvoj informačných sietí knižníc (RISK). Základným cieľom programu VISK je inovácia verejných informačných služieb knižníc na báze informačných a komunikačných technológií (ICT). Verejné informačné služby knižníc sa menovite orientujú na:

Program VISK sa člení na deväť navzájom prepojených podprogramov, ktoré napĺňajú stanovené ciele.

Koordinačné centrum programu VISK funguje od októbra 2000 pri Národnej knižnici ČR. Zabezpečuje všetky odborné, organizačné a koordinačné činnosti, ktoré súvisia s jeho realizáciou. Menovite ide o medzirezortnú koordináciu realizácie štátnej informačnej politiky, aktualizáciu obsahového zamerania a cieľov programu VISK, organizačné zabezpečenie činnosti odborných komisií jednotlivých programov, spracovanie podkladov a evidencií vyplývajúcich z verejného grantového konania, prezentáciu a propagáciu výsledkov programu verejnosti, spracovanie webových stránok programu VISK a ich priebežnú aktualizáciu.

Cieľom podprogramu je z každej verejnej knižnice vyškoliť minimálne jedného pracovníka (v prvej etape z tzv. profesionálnych knižníc) v znalostiach práce s ICT tak, aby mohol poskytovať kvalifikovanú pomoc, prípadne základné používateľské preškolenie v ICT obyvateľom mesta/obce, a oznámiť, či je potrebné školiť ďalších pracovníkov knižníc. Vo vzdelávacích centrách vybavených počítačovou technikou prebiehajú počas celého roka vzdelávacie kurzy predchádzajúceho dvojročného programu (v každom kraji 1 centrum). Vyučovanie základov informačnej gramotnosti prebieha podľa metodiky ECDL.

Cieľom tohto programu je systematická podpora šírenia a poskytovania informácií občanom prostredníctvom knižníc s využitím informačných technológií, menovite prostredníctvom internetu. VISK 3 sa vyhlasuje v dvoch oblastiach:

Základným cieľom podprogramu je vybudovanie, prevádzka a sprístupnenie všestranne funkčnej digitálnej knižnice a archívu. Toto zariadenie zabezpečuje uchovanie a sprístupnenie vzácnych dokumentov z knižníc ČR, ktoré tvoria dôležitú súčasť národného kultúrneho dedičstva, špecializovaným skupinám používateľov a najširšej verejnosti. V ďalšej fáze bude digitálna knižnica postupne integrovať ďalšie typy dokumentov v nadväznosti na výsledky aktivít v oblasti výskumu a vývoja. Naplnenie digitálnej knižnice dátami okrem iného zabezpečujú podprogramy VISK 5, 6 a 7.

Základným cieľom podprogramu je sprístupnenie katalógov a tým aj fondov najväčších českých knižníc prostredníctvom internetu. Realizácia programu umožní široké sprístupnenie katalógov i fondov jednotlivých knižníc nielen pre miestnych, ale i vzdialených používateľov, možnosť objednať si dokumenty aj z fondov vzdialených knižníc v online režime a skvalitnenie medziknižničných výpožičných služieb. Cieľom je zároveň vytvorenie veľkého množstva kvalitných bibliografických záznamov (zatiaľ rádovo státisícov), ktoré sú prostredníctvom Digitálnej knižnice k dispozícii ostatným knižniciam.

Základným cieľom programu je zabezpečiť metódou digitalizácie ochranu a rozsiahle sprístupnenie vzácnych dokumentov knižníc a ďalších zbierok tvoriacich dôležitú súčasť národného kultúrneho dedičstva. Program zabezpečuje realizáciu technológie digitalizácie dokumentov a vytvára podmienky na čo najširšie zapojenie knižníc a inštitúcií vlastniacich vzácne fondy v súlade s cieľmi programu UNESCO Pamäť sveta. Naskenované dokumenty (unikátne rukopisy a vzácne tlače) sú uložené na archívne médiá a sprístupnené v digitálnej knižnici.

Cieľom je ochrana a sprístupnenie bohemík tlačených na kyslom papieri, ktorých existencia je ohrozená rozpadom (krehnutím) papierového nosiča. Realizácia programu umožní postupné prekopírovanie ohrozených dokumentov na mikrofilm, ktorý zabezpečí ich trvalé uchovanie a digitalizáciu mikrofilmu, čím sa vytvorí kópia na ich sprístupňovanie pomocou internetu, lokálnej siete alebo CD-ROM. Digitálne kópie sa ukladajú do robotickej jednotky a sprístupňujú v Digitálnej knižnici.

Cieľom je vytvorenie koordinovaného systému verejných informačných služieb s čo najširším dosahom na všetky skupiny používateľov knižníc a tiež zabezpečenie rýchleho a efektívneho sprístupňovania požadovaných informácií (predovšetkým z periodickej literatúry, dokumentov encyklopedického charakteru, právnych informácií atď.), ako českých, tak aj zahraničných, s využitím možností moderných informačných a sieťových technológií. V prípade účelného zdôvodnenia sa požaduje zabezpečenie multilicenčných (skupinových alebo celoštátnych) prístupov k elektronickým informačným zdrojom. Ďalším zámerom podprogramu je sprístupnenie informačných zdrojov prostredníctvom Jednotnej informačnej brány, t. j. zabezpečenie jednoduchého a komplexného sprístupnenia a propagácie informačných zdrojov.

Základným cieľom tohto posledného programu je tvorba, rozvoj a prevádzka národného súborného katalógu ČR (CASLIN), t. j. zhromažďovanie, spracovávanie a sprístupňovanie informácií o všetkých typoch dokumentov v knižniciach Českej republiky na internete. Naplnenie tohto cieľa znamená zabezpečiť pohotové a efektívne vyhľadávanie informácií o dostupnosti knižničných fondov v knižniciach a informačných inštitúciách na území ČR, zefektívniť, urýchliť a skvalitniť medziknižničné výpožičné služby a služby dodávania dokumentov v knižniciach ČR, racionalizovať spracovanie knižničných fondov poskytovaním služieb kooperatívnej katalogizácie a redukovať objem katalogizačných prác v knižniciach. Ďalším cieľom je formou kooperácie vytvoriť bohatý a kvalitatívne spoľahlivý súbor národných autorít ako nástroj pre kooperatívnu katalogizáciu v knižniciach Českej republiky v režime online.

Grant je zameraný na aktivity podporujúce nadštandardnú knižničnú, informačnú a kultúrno-vzdelávaciu činnosť, najmä miestnych knižníc v ČR, a tiež na podporu dostupnosti informácií pre zdravotne postihnutých občanov. Je vyhlásený pre nasledujúce okruhy:

Okruhy tohto programu sa najčastejšie menia a prispôsobujú momentálnej situácii a potrebám, zatiaľ čo podprogramy VISK sú pomerne stabilné. Pri K21 bol do roku 2001 vyhlásený okruh „podpora regionálnych funkcií“, teraz má táto aktivita samostatný program. V roku 2002 bol po prvý raz vyhlásený program „podpora integrácie do EÚ“ a vzhľadom na povodne v lete 2002 bol na rok 2003 pridaný nový okruh - „ochrana knižničného fondu pred nepriaznivými vplyvmi počasia“.

V rámci tohto programu sa od vydavateľov vykupuje určitá časť produkcie (súčasná nekomerčná česká beletria a diela literárnej vedy, teórie a kritiky), ktorá sa distribuuje do verejných knižníc. Ide o kombinovanú podporu vydavateľov a knižníc.

Podpora zabezpečenia regionálnych funkcií knižníc

Celkom nový program, vyhlásený roku 2002, ktorý vznikol v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy, t. j. vytvorenie krajov a zrušenie okresov. K jeho najdôležitejším cieľom patrí zabezpečenie dostupnosti verejných knžničných a informačných služieb na všetkých miestach ČR, vyrovnanie rozdielov v kvalite poskytovaných informačných a knižničných služieb obyvateľom miest a malých obcí a účelná deľba práce a koordinácia odborných činností. Podľa knižničného zákona sa pod regionálnymi funkciami chápu funkcie, v rámci ktorých krajská knižnica a ďalšie ňou poverené knižnice poskytujú základným knižniciam kraja predovšetkým poradenské, vzdelávacie a koordinačné služby, budujú výmenné fondy, zapožičiavajú výmenné súbory knižničných dokumentov a vykonávajú ďalšie nevyhnutné činnosti, ktoré napomáhajú rozvoj knižníc a ich služieb. Uznesenie vlády ČR zo dňa 29. mája 2002, ktorým sa stanovili pravidlá poskytovania dotácií na podporu knižníc, určilo metodiku výpočtu pomerného rozdeľovania finančných prostriedkov.

koub.jpg (8065 bytes)

Jedine pri tomto programe sa nepožaduje povinná finančná spoluúčasť príjemcu dotácie. Vzhľadom na vývoj metodiky verejných financií sa však do budúcnosti uvažuje o participácii krajov.

Program z oblasti výskumu a vývoja nazvaný „Sprístupňovanie a ochrana knižničných fondov formou digitalizácie s využitím medzinárodnej siete internet v súvislosti s vytváraním informačnej spoločnosti“ bol vyhlásený ako päťročný program na roky 2000 – 2004. Jeho cieľom je postupné sprístupnenie knižničných fondov na báze moderných informačných technológií, zachovanie klasických dokumentov pre budúce generácie používateľov a formovanie komplexnej informačnej spoločnosti v rámci troch podprogramov:

V súčasnosti Ministerstvo kultúry ČR podporuje len doteraz schválené viacročné výskumné projekty, výhľadovo sa od roku 2005 počíta s vyhlásením nového programu.

Na rok 2003 boli nad rámec bežného rozpočtu získané finančné prostriedky vo výške 90 000 000 Kč. Tieto prostriedky sa použijú na sušenie zmrazených dokumentov, výrobu ochranných obalov, digitalizáciu a mikrofilmovanie, prevenciu, náhradu a nákup zničených knižničných fondov a na investičné práce pri opravách poškodených knižničných budov a ich vnútorného zariadenia.

Od roku 2000 sa vyhlasuje aj cena Knižnica roka (2 x 50 tis. Kč), najprv ako štátom podporovaná aktivita Zväzu knihovníkov a informačných pracovníkov, od tohto roku ide priamo o cenu ministra kultúry. Zmyslom ocenenia v kategórii „knižnica roka“ je ukázať, že do dobre fungujúcej obce neodmysliteľne patrí aj dobre fungujúca knižnica, ktorá je nenahraditeľná pre kultúrny život vidieka, či už ako kultúrne zariadenie – miesto, kde sa môžu občania vzdelávať či získať informácie, alebo miesto na stretávanie a relaxáciu. Ocenenie je určené predovšetkým knižniciam v malých obciach, kde pôsobia dobrovoľní knihovníci, ako vyjadrenie verejného uznania tejto mimoriadne prospešnej práci. V kategórii „čin roka“ sa oceňujú najvýznamnejšie aktivity, ktoré prispievajú k rozvoju verejných knižničných a informačných služieb, napr. sprístupnenie nových informačných zdrojov, databáz, ponuky nových služieb, sprístupnenie novostavieb a rekonštruovaných priestorov knižníc, organizácia odborných akcií ap.

Granty a programy na podporu knižníc okrem ministerstva kultúry vyhlasujú aj iné ministerstvá - predovšetkým ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy (MŠMT) a ministerstvo pre miestny rozvoj (MMR).

MŠMT financuje v rámci programu Výskum a vývoj program Informačné zdroje pre výskum a vývoj, z ktorého sa každoročne do fondu knižníc získa mnoho titulov predovšetkým zahraničných časopisov a nakúpi sa niekoľko multilicencií elektronických zdrojov. MMR vyhlasuje program Obnova vidieka a jeden z podprogramov sa venuje pripojeniu našich malých obcí na internet. V prípade najmenších obcí, keď mnohokrát obecný úrad, knižnica a škola sídlia v jednej budove a nie je účelné hradiť pripojenie týchto inštitúcií z finančných zdrojov troch ministerstiev, sa medzi ministerstvami kultúry, školstva a miestneho rozvoja dohodla finančná spolupráce, že budú spoločne financovať ich pripojenie na internet (v každej takejto obci len jedenkrát zo štátneho rozpočtu) s podmienkou, že takéto štátom dotované internetové pripojenie musí byť prístupné verejnosti.

Na predchádzajúcich riadkoch som sa snažila opísať, ako štát ovplyvňuje v Českej republike rozvoj knižníc. Situácia však určite nie je ideálna. Financovanie grantov a programov nie je dostatočné – to však nie je a nikdy nebude. Je pravda, že od roku 1997 „pritiekla“ do verejných knižníc čiastka blížiaca sa 1 miliarde. O tieto prostriedky však zvádzame každoročne vyčerpávajúci urputný boj na Ministerstve financií ČR, v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR pri prerokovávaní štátneho rozpočtu, ale aj v rámci Ministerstva kultúry ČR.

Takisto nepochybne existujú rezervy aj v legislatíve a prax si určite časom vyžiada novelu knižničného zákona a súvisiacich predpisov. Nový knižničný zákon sa po revolúcii pripravoval 12 rokov (Slovensko túto normu vytvorilo skôr) a, samozrejme, nie je dokonalý. Už teraz sa uvažuje o novelizácii, resp. doplnení paragrafov týkajúcich sa štandardov dostupnosti verejných knižničných a informačných služieb. Vzhľadom na územnú reformu bude pravdepodobne potrebné doplniť priamo do zákona ustanovenie týkajúce sa štandardizácie regionálnych funkcií a prax isto poukáže i na ďalšie problémy.

Ústredná knižničná rada Českej republiky ako poradný, iniciatívny a koordinačný orgán ministra kultúry ČR pre oblasť knižničných a informačných služieb pripravila Stratégiu knižníc 2003 – 2005. Po jeho nevyhnutnom dopracovaní a pripomienkovom konaní bude tento materiál prerokovaný vo vláde a veríme, že načrtne ďalšie smery rozvoja, financovania a legislatívneho rámca knihovníctva.

Na „trh vstúpil aj nový hráč“ – Ministerstvo informatiky ČR. Táto skutočnosť nepochybne určitým spôsobom ovplyvní oblasť knihovníctva a informatiky už aj vzhľadom na to, že toto ministerstvo má vo svojej kompetencii okrem iného telekomunikácie, internet, informatiku (nie v knihovníckom, ale technickom zmysle), štátnu informačnú politiku atď. Pretože toto ministerstvo začalo svoju činnosť 1. januára 2003, nemožno ešte podrobne hovoriť o jeho vplyve – azda nabudúce.