ITlib. Informačné technológie a knižnice 1/2003

Verejné knižnice vzhľadom na ich počet (2 656) i dosah (679 000 registrovaných používateľov, 24 702 000 výpožičiek) predstavujú významnú zložku knižničného systému u nás. Sprístupňujú univerzálny knižničný fond, poskytujú základné a spravidla aj špeciálne knižničné a informačné služby vrátane prístupu k vonkajším informačným zdrojom, uskutočňujú kultúrno-vzdelávacie aktivity. V poslednom desaťročí boli podmienky a výsledky ich činnosti pozitívne i negatívne ovplyvnené aj viacerými reorganizáciami verejnej správy a zmenami zriaďovateľov.

Regionálne knižnice (krajské, okresné) od roku 1991, keď sa ich zriaďovateľom dočasne stalo ministerstvo kultúry, zaznamenali (s výnimkou obdobia začlenenia do regionálnych kultúrnych centier v rokoch 1996 – 1999) vcelku pozitívny vývoj. Do 31. marca 2002 pôsobilo v sieti verejných knižníc na Slovensku 5 krajských štátnych knižníc a 31 samostatných regionálnych knižníc, ktorých zriaďovateľmi boli štátne krajské úrady. Okrem poskytovania knižnično-informačných služieb používateľom plnili regionálne úlohy v oblasti štatistiky, bibliografie a metodickej pomoci najmä obecným knižniciam. Financovanie týchto knižníc bolo v plnej miere zo štátneho rozpočtu a tvorilo približne 55 percent z celkových ročných nákladov na prevádzku a činnosť celej siete verejných knižníc.

Menej priaznivý vývoj zaznamenali po prijatí zákona o obecnom zriadení (369/1990) obecné knižnice. Rozpad okresných, resp. strediskových knižničných systémov v roku 1991 (okresné knižnice predtým nielen metodicky usmerňovali mestské a obecné knižnice vo svojej pôsobnosti, ale zo svojich rozpočtov aj financovali dopĺňanie knižničných fondov, odmeňovanie profesionalizovaných i neprofesionalizovaných knihovníkov a čiastočne i materiálne vybavenie obecných knižníc) a prechod obecných knižníc pod obecnú samosprávu sprevádzaný nedostatkom finančných prostriedkov spôsobil zníženie počtu profesionalizovaných obecných knižníc takmer o polovicu (na 293 v roku 2001) a zvýšenie počtu neprofesionalizovaných knižníc aj v relatívne väčších obciach (na 2 225 v roku 2001). Radikálne sa znížila miera dopĺňania knižničných fondov – stovky knižníc každoročne nenakupujú žiadnu novú literatúru (1 120 knižníc v roku 1991 a ešte stále 740 knižníc v roku 1999). Zvýšil sa počet stagnujúcich knižníc a zhoršila sa situácia v odmeňovaní a fluktuácii najmä neprofesionálnych knihovníkov.

Podmienky pôsobenia verejných knižníc od roku 2000 legislatívne upravuje nový knižničný zákon (183/2000) a od apríla 2002 verejné knižnice významne ovplyvňuje aj ďalšia etapa reformy verejnej správy a územnosprávneho členenia. Kompetenčný zákon (416/2001) určil za nových zriaďovateľov regionálnych knižníc a regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou samosprávne kraje. Zanikla kategória štátnych verejných knižníc a celá sieť verejných knižníc je už výlučne v riadení a finančnej kompetencii miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Vzhľadom na značný počet malých, neprofesionalizovaných obecných knižníc je dobré, že sa zachovali všetky regionálne knižnice, ktoré optimálne pokrývajú celé územie Slovenska a môžu naďalej plniť zákonom stanovené regionálne funkcie. Treba oceniť, že bola legislatívne stanovená povinnosť zriaďovateľa vyžiadať si od ministerstva kultúry súhlas pri prípadnom zrušení či zlúčení regionálnej knižnice, alebo pri prevode zriaďovateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa. Podobne existujú ustanovenia zabezpečujúce, aby hnuteľný a nehnuteľný majetok knižníc, ktoré prešli pod samosprávne kraje, bol využívaný len na pôvodný účel. Zatiaľ nie sú známe prípady, že by zriaďovatelia tieto ustanovenia porušili. V niektorých krajoch sa však už objavujú určité zvláštnosti a rozdiely napr. v zásadách o nakladaní s majetkom a financiami, ktoré krajské samosprávy prijímajú ako záväzné aj pre nimi riadené organizácie. Vzhľadom na to, že v roku 2002 boli regionálne knižnice ešte financované prakticky zo zdrojov štátneho rozpočtu (aj keď od druhého štvrťroka prostredníctvom samosprávnych krajov), nie je možné zatiaľ hodnotiť plusy či mínusy financovania po prechode kompetencií. Až budúce roky, úpravy v rozpočtových pravidlách a pripravovaná daňová reforma, ukážu, či samosprávne kraje budú mať dosť prostriedkov aj na zabezpečenie rozvoja knižnično-informačných služieb vo svojej pôsobnosti.

Reformy verejnej správy v posledných rokoch nepriniesli prakticky zásadnejšie zmeny v riadení a usporiadaní súčasných 102 mestských knižníc. Ich zriaďovateľmi sú, tak ako už celé desaťročia, mestské samosprávy. Časť mestských knižníc má právnu subjektivitu, časť pôsobí ako organizačná zložka inej právnickej osoby, napr. mestského kultúrneho strediska. Zdá sa, že mestským knižniciam viac vyhovuje právna subjektivita, hoci ani tá nie vždy ochráni pred negatívnymi zásahmi pravidelne sa meniacich orgánov mestských samospráv (napr. v Hlohovci).

Reforma verejnej správy na úrovni obcí, ich združovanie a prípadné vytváranie väčších samosprávnych (municipálnych) celkov či spoločných úradov, ktoré by spravovali záležitosti viacerých obcí, môže vytvoriť predpoklady na efektívnejšiu organizáciu služieb obecných knižníc. Miera vplyvu týchto zmien na obecné knižnice bude závisieť od intenzity spolupráce, integrácie a prípadného zníženia počtu samostatných samosprávnych jednotiek. Vývoj by tak mohol smerovať napr. k zníženiu počtu samostatných malých obecných knižníc s neprofesionálnymi knihovníkmi a slabými službami (v roku 2001 tvorili 87 % z počtu verejných knižníc, ich knižničné fondy predstavovali 35 % z fondov verejných knižníc, ale podiel ich výpožičiek dosahoval iba 10 %). Mohli by sa vytvárať profesionalizované lokálne (municipálne) knižničné systémy s centrálnou knižnicou a pobočkami v menších sídlach, prípadne v kombinácii s mobilnými službami operujúcimi na väčšom území. Mobilné knižničné služby prostredníctvom bibliobusov už viac rokov znamenajú podstatné skvalitnenie knižničných služieb obyvateľom obcí v okrese Svidník na východnom Slovensku. Zatiaľ však reálny vývoj podobné príklady nepriniesol. Vzhľadom na značné problémy v zabezpečovaní knižničnej obsluhy občanov najmä na úrovni obecných knižníc by mal existovať určitý minimálny štandard služieb, ktorý zriaďovateľ musí za každých okolností zabezpečiť.

V ostatných rokoch sa verejné knižnice na Slovensku snažia vo svojom pôsobení napĺňať aj princípy Manifestu UNESCO o verejných knižniciach (1994) a Smerníc IFLA/UNESCO pre rozvoj služieb verejných knižníc (2001). Tradične rozsiahle sú aktivity a služby pre deti a mládež (používatelia do 15 rokov tvoria 43 %) zamerané na stimulovanie čitateľských návykov, podporu výchovno-vzdelávacieho procesu na školách a informačné zabezpečenie procesu sebavzdelávania. Dosť výrazne musia verejné knižnice suplovať funkcie školských knižníc, ktoré sú až na výnimky v zlom stave a neplnia si svoje poslanie. Na dobrej úrovni sú služby pre národnostné menšiny, zatiaľ nie celkom dostatočne sa profilujú služby pre zdravotne postihnutých a zabezpečuje sa bezbariérový prístup.

V súvislosti s využívaním globálnych informačných zdrojov rastie sociálny aspekt informačných služieb verejných knižníc vytváraním rovnakých možností prístupu k informáciám aj pre sociálne slabšie vrstvy spoločnosti. Najmä na úrovni regionálnych a mestských knižníc sa čoraz väčšmi uplatňuje automatizácia knižničných procesov, vytvárajú a sprístupňujú sa vlastné elektronické katalógy, faktografické a bibliografické databázy, objavujú sa príklady regionálnej spolupráce (napr. Združenie východoslovenských knižníc). Zvyšuje sa podiel verejných knižníc pripojených na internet, i keď výrazne absentuje kvalitné pripojenie pevnými linkami. Čoraz viac regionálnych a mestských knižníc informuje o svojich službách prostredníctvom webových stránok, zatiaľ relatívne málo však ponúka používateľom na internete aj vyhľadávanie vo svojich katalógoch a databázach. Informačný potenciál verejných knižníc v posledných rokoch výrazne vzrástol možnosťou využívania projektov JASON a EIFL na získavanie elektronických kópií plných textov dokumentov zo zahraničných knižníc a databáz. Výraznejšiemu rozšíreniu a využívaniu informačných technológií vo verejných knižniciach bráni nedostatok finančných prostriedkov a absencia výraznejšej podpory zo strany štátu prostredníctvom účelového programu, grantov a dotácií. V roku 2001 tvorilo základnú technickú bázu vo verejných knižniciach iba 822 počítačových staníc (z toho 160 prístupných používateľom) a 110 serverov.

Vzhľadom na používateľskú klientelu a stále rozhodujúci podiel výpožičiek dokumentov v štruktúre služieb verejných knižníc je v posledných rokoch aj v súčasnosti najnebezpečnejším javom extrémne nízka miera dopĺňania fondov novými titulmi beletristickej, náučnej a odbornej literatúry, ako aj audiovizuálnymi a elektronickými dokumentmi (úbytky knižničného fondu verejných knižníc v roku 2001 boli o 41 % vyššie ako prírastky). Súčasná ročná miera aktualizácie fondov (prírastkov) verejných knižníc u nás (334 000 k. j. v roku 2001, t. j. o 58 % menej ako v roku 1990) zodpovedá len 1/5 úrovne odporúčanej medzinárodnými smernicami IFLA.

Bez zásadného riešenia naznačených problémov a zabezpečenia dostatočných (aj účelových) finančných zdrojov, najmä v oblasti dopĺňania fondov a elektronizácie, budú verejné knižnice na Slovensku len ťažko schopné plniť svoje poslanie v zmysle knižničného zákona a držať krok s knižnicami vo vyspelej Európe. Reforma verejnej správy aj vo vzťahu k verejným knižniciam bude ukončená až po daňovej reforme, keď obce, mestá a samosprávne kraje budú mať taký podiel na daniach, ktorý umožní nie udržiavacie, ale rozvojové financovanie nimi zriadených verejných knižníc.

Mgr. Peter Klinec (peter.klinec@nextra.sk)
Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici