Akademické knižnice v Slovenskej republike
Každá vysoká škola v Slovenskej republike má svoju akademickú knižnicu. Zákon o knižniciach č. 183/2000 definuje akademickú knižnicu ako vedecko–informačné, bibliografické, koordinačné a poradenské pracovisko vysokej školy alebo fakulty. Hlavným poslaním akademických knižníc je získavanie, spracúvanie a sprístupňovanie knižničného fondu s cieľom informačne zabezpečiť pedagogický proces a vedecký výskum na vysokých školách. Akademické knižnice majú za úlohu uchovávať a bibliograficky registrovať kvalifikačné práce, spracúvať publikačnú činnosť, zúčastňovať sa na tvorbe, udržiavaní a sprístupňovaní súborných katalógov knižníc, podieľať sa na informatickej výchove poslucháčov vysokých škôl, orientovanej najmä na využívanie elektronických informačných zdrojov a pod.
Situácia v slovenských akademických knižniciach sa na sklonku minulého tisícročia zmenila. V minulosti boli knižnice na našich vysokých školách viac-menej uzavreté inštitúcie slúžiace len poslucháčom a vedecko-pedagogickým pracovníkom príslušnej vysokej školy. Často to boli obyčajné požičovne kníh bez dostatočného technologického a technického vybavenia. V poslednom desaťročí minulého storočia došlo v činnosti akademických knižníc k výrazným zmenám. Spôsobili ich viaceré faktory, a to nielen legislatívne zmeny, meniace sa požiadavky a nároky používateľov na služby, ale najmä nástup informačných technológií, vznik a rozšírenie SANET-u (Slovak Academic Network – Slovenská akademická sieť). Akademické knižnice sa postupne stávajú knižnično-informačnými pracoviskami, ktoré sú vybavené výpočtovou a reprografickou technikou, pracujú s profesionálnymi knižnično-informačnými systémami, majú prístup na internet a poskytujú relatívne široký okruh moderných knižnično-informačných služieb.
Z organizačného hľadiska sa na vysokých školách vyskytujú v zásade tri typy knižníc:
So zvyšujúcim sa počtom vysokých škôl (rok 1990 – 13 vysokých škôl, 50 fakúlt, rok 2001 – 18 vysokých škôl, 86 fakúlt) sa výrazne zvýšil i počet potenciálnych používateľov (študenti a učitelia príslušnej vysokej školy) akademických knižníc. Väčšina akademických knižníc poskytuje svoje služby aj mimo tohto okruhu, čo je pozitívne, ale vzhľadom na ich poslanie to nie je ich povinnosťou. Na 18 verejných vysokých školách v súčasnosti pôsobí 35 ústredných knižníc, ktoré majú 533 čiastkových knižníc. Tri akademické knižnice – Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska knižnica pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri Technickej univerzite vo Zvolene – plnia súčasne funkcie špecializovaných vedeckých knižníc.
Akademické knižnice majú vo svojich fondoch 4,6 milióna knižničných jednotiek. Je zaujímavé, že rozsah knižničných fondov je za posledných 12 rokov relatívne stabilný. Začiatkom 90. rokov sa v knižniciach realizovali rozsiahle obsahové previerky fondov a vyraďovanie (rok 1990 – 203 000 k. j., rok 2001 – 80 000), ale v tomto čase súčasne knižnice mali relatívne vysoké prírastky (rok 1990 – 165 000, rok 2001 – 98 000). Znižovanie počtu získavaných k. j., avšak pri náraste počtu potenciálnych používateľov (rok 1990 takmer 70 000 potenciálnych používateľov, rok 1996 100 000, rok 2001 140 000), znamená výrazné zníženie počtu knižničných jednotiek na používateľa. Varovná je situácia v počte objednávaných titulov periodík. Napriek ich informačnej hodnote a objektívnej potrebe počet kupovaných titulov neustále klesá (rok 1990 – 17 000 titulov, rok 2001 – 7 534!). Uvedenú skutočnosť čiastočne rieši prístup do externých informačných zdrojov, do rôznych plnotextových databáz.
Všetky akademické knižnice poskytujú základné knižnično-informačné služby. Ich počet je dlhšie obdobie relatívne stabilizovaný (asi 2,5 milióna výpožičiek ročne). Mení sa však ich charakter, narastajú prezenčné výpožičné služby (rok 1990 – 882 000, rok 2001 – 1 700 000). Táto skutočnosť je prekvapujúca, keďže akademické knižnice majú nedostatok študovní (rok 1995 – 225, rok 2001 – 218!) a obmedzený počet študijných miest (0,03 na 1 používateľa). Pravdepodobne na zvýšenie počtu prezenčných výpožičiek má vplyv predĺženie prevádzkových hodín (tieto údaje nesledujú žiadne štatistiky a výkazy).
Využívanie internetu podporilo rozvoj bibliograficko-informačných služieb. Pre bibliograficko-informačné služby knižníc sú mimoriadne dôležité elektronické informačné zdroje. Väčšina akademických knižníc si vytvára vlastné bázy, online katalógy. Mimoriadna pozornosť sa venuje budovaniu databáz publikačnej činnosti, ktoré obsahujú záznamy o publikovaných dokumentoch a citáciách pedagogických a vedeckovýskumných pracovníkov vysokej školy. Čoraz väčší význam nadobúdajú služby typu „document delivery“ – používatelia žiadajú plné texty konkrétnych časopiseckých článkov, pričom im neprekáža elektronická forma, významnejšia je totiž rýchlosť prístupu. Vzhľadom na relatívne vysoké ceny elektronických zdrojov a služieb je nevyhnutná vzájomná koordinácia a kooperácia. Akademické knižnice, resp. vôbec knižnice však doteraz nedostatočne využívali konzorcionálne formy doplňovania a ich vzájomná spolupráca nebola uspokojivá. Určitým náznakom zmeny tejto situácie je úspešná realizácia projektov Veľkoplošná multilicencia Web of Science na Slovensku a EiFL Direct – Electronic Information for Libraries Direct. Mimoriadne pozitívna je skutočnosť, že uvedené projekty „prekročili“ rezortné bariéry, keďže databázy sú prístupné knižniciam v pôsobnosti viacerých rezortov. O perspektíve a správnosti takéhoto postupu nemožno pochybovať.
Použitá a citovaná literatúra:
GONDOVÁ, Daniela: Akademické knižnice. In: Bulletin
Spolku slovenských knihovníkov. Prvý slovenský knihovnícky kongres. Bratislava :
Spolok slovenských knihovníkov, 1997, s. 369-384.
Zákon č. 183/2000 z 12. mája 2000 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona
č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
Separát štatistickej ročenky školstva SR 2001, časť vysoké školy. Bratislava :
Ústav informácií a prognóz školstva, 272 s.
PhDr. Daniela Gondová (daniela.gondova@fphil.uniba.sk)
Ústredná knižnica FiF UK, Bratislava
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib031/gondova.htm
ITlib. Informačné technológie a
knižnice