Požiadavka všeobecnej dostupnosti verejných informačných zdrojov, a to bez obmedzenia časom a územím, zohrala významnú úlohu v zmene charakteru knižničných služieb za posledné desaťročie. Všetci cítime, že aj v každodennej knižničnej praxi sa začína prejavovať to, čo P. Drucker svojho času opísal ako stav, keď sa “spoločnosť začína vo svojich základoch presúvať a opierať o poznanie. Úspech spoločnosti čoraz väčšmi závisí od ľudí s vyšším vzdelaním. Kapitál a hrubá práca už nemá prvenstvo, ľudia musia mať vzdelanie, aby sa dokázali prispôsobiť závratným spoločenským zmenám a niekoľkokrát za života sa rekvalifikovať.” V knižniciach sa táto tendencia prejavuje predovšetkým v aktívnej tvorbe elektronických údajových základní a v snahe o ich verejné sprístupňovanie. Knižnice takto pomaly, ale isto, začínajú meniť svoj charakter a charakter svojich služieb. Z inštitúcií, ktorých služby mali svoje časové a územné obmedzenia, sa začínajú tvoriť inštitúcie, pri ktorých územné a časové obmedzenia pri poskytovaní služieb pozvoľna prestávajú hrať svoju úlohu... Z informačných zdrojov knižníc bude môcť každý kedykoľvek a kdekoľvek čerpať informácie potrebné na rýchlu orientáciu a správne rozhodovanie sa.

Kým vývoj dospeje k nájdeniu optimálneho riešenia naznačenej problematiky, pretečie veľa vody a knižnice vyskúšajú množstvo rôznych riešení. Knižnice ZVYKNI využívajú svoj vlastný dvojvariant riešenia. Nazýva sa LIBRIS a BIBLIS.

Knižničné informačné systémy LIBRIS a BIBLIS presne zodpovedajú vývoju elektronizácie, ktorým prešli knižnice. Už niekoľko rokov sú to spoľahlivé LAN aplikácie, na ktorých stoja služby mnohých knižníc. Spoločenský vývoj posledného obdobia v oblasti informatizácie však nastolil ďalšiu požiadavku: prechod z LAN technológií na internetové technológie. Programátori LAN aplikácií sa teda museli popasovať s prvým tvrdým orieškom: museli sprístupniť údaje knižníc (schované v sieťach LAN) širokej verejnosti prostredníctvom internetových technológií. Tak vznikli internetové náprotivky používaných LAN aplikácií: OPAC LIBRIS a OPAC BIBLIS. OPAC Libris slúži na sprístupňovanie elektronických knižných fondov a OPAC Biblis-om sprístupňujeme bibliografické údaje.

Elektronické katalógy môžeme využívať na stránke www.zvykni.sk kliknutím na KATALÓGY.

Vo väčšine našich knižníc elektronické katalógy pracujú ako offline katalógy. Sprístupňovanie offline elektronických katalógov zabezpečuje dodávateľ OPAC Libris na svojom serveri. Tento spôsob verejného sprístupňovania knižných fondov sa neosvedčil z hľadiska aktualizácie offline katalógov na serveri prevádzkovateľa a tiež z hľadiska spoľahlivosti prevádzky tejto služby.

Pri vyhľadávaní získame po zadaní vyhľadávacej otázky z elektronického katalógu odpoveď na to, či sa nachádzajú nejaké vyhovujúce záznamy iba v danej knižnici. Ak chceme získať informáciu o tom, či sa nenachádza napríklad daný knižný titul náhodou aj v katalógu niektorej inej knižnice, musíme opakovať dopyt v katalógu každej ďalšej knižnice osve. Túto používateľskú nevýhodu autor OPAC-u odstránil a ponúkol knižniciam na zakúpenie online verziu OPAC Libris, ktorý by sprístupňoval aktuálne údaje. Nová verzia už vie navyše aj nazerať do viacerých údajových základní za predpokladu, že sú na jednom serveri.

Online verzia OPAC Libris odstraňuje problémy s aktualizáciou sprístupňovaných elektronických katalógov, ale neumožňuje knižniciam vytvoriť (kvázi) súborný katalóg ZVYKNI. Online verzia OPAC-u odstraňuje totiž iba problém s aktuálnosťou sprístupňovaných údajov, a nie potrebu zadávať vyhľadávaciu otázku pre každý elektronický katalóg zvlášť.

Napriek tomu musíme ísť ďalej. Knižnice v Starej Ľubovni a v Michalovciach už prešli na online prevádzku. V súčasnosti možnosť zakúpenia online verzie OPAC Libris-u zvažujú aj ďalšie knižnice ZVYKNI. Otázka aktuálnosti údajov je predsa len dôležitejšia ako ideálne používateľské prostredie. Možno sa autorovi spomenutého systému OPAC podarí k online verzii pridať aj funkciu samočinného prehľadania viacerých údajových základní na rôznych serveroch jedným dopytom. Kto vie?

Vizitkou gazdinky je vraj sociálne zariadenie. Vylepšiť imidž jej nepomôžu žiadne odpútavacie manévre, technické či umelecké vylepšenia.

Obdobným testerom v knižnici je KATALÓG. Na pohľad niečo, čo prehliadaš až do chvíle, kým ho neprotrebuješ. Potom si do dôsledkov uvedomíš vážnosť jeho postavenia.

Knižnica, áno, to je predovšetkým bohatstvo kníh a iných dokumentov. Čím je však rozsiahlejšie, tým je odkázanejšie na sprostredkovateľa.

V malej knižnici to bol donedávna knihovník a jeho pamäť, vo väčších potreboval pomocníka, a tak vytvoril katalóg. Umožnil mu zapísať informácie o fondoch v skrátenej, selektívnej verzii a spätne ich rovnakým spôsobom sprístupniť čitateľovi.

Katalóg v manuálnej lístkovej ére bol lokálnym sprievodcom po fondoch danej knižnice a predpokladal zvládnutie určitej knihovníckej abecedy zo strany tvorcu i používateľa. Pri jeho tvorbe i využívaní bol dôležitý dôraz na slovo a jeho postavenie v danom type katalógu. Možnosti rozsahu a variability používaných znakov boli ohraničené. Pre knihovníka to bolo obdobie zásuviek s horami lístkov, ktoré bolo po-trebné aj prácne a multiplicitne zakladať a revidovať. Pre čitateľa zase obdobie, keď sa musel zorientovať v umelom numerickom svete MDT, pochopiť neprirodzenú stavbu predmetového hesla či zvládnuť tesnú abecedu. Manipulovať s lístkami mal takmer pod “trestom smrti” zakázané. Stratený alebo zle založený katalogizačný lístok znamenal pri viazanom výbere pre knihu takmer istú smrť. A čitateľ chodil do knižnice predovšetkým preto, aby knihu našiel.

Dnes je to celé o inom. Čitateľ-používateľ je skromnejší (?!). Prestal trvať na hmatateľnom produkte a veľakrát sa uspokojí “iba” s informáciou, napríklad “Keď nie táto knižnica, ktorá iná knihu vlastní? Keď nie presne tú hľadanú, akú inú s príbuznou tématikou? Keď nie knihu, aký iný nosič ?…”

Na prvý pohľad to vyzerá, že knižnici budú klesať náklady na uspokojenie požiadaviek čitateľa. Ako múdro naprogramované na obdobie, keď je málo peňazí na nákup nových fondov a ich ceny na trhu rastú.

Nedostatok nových fondov núti knižnice čo najefektívnejšie využívať doterajšie klasické fondy a v úplnosti ich sprístupniť čo najširšiemu používateľskému zázemiu. Dôraz v knihovníckej práci sa presúva z budovania fondov na zabezpečenie teritoriálne neobmedzených prameňov a riadených informácií.

Predpokladom je zvládnutie nových informačných technológií, prekonvertovanie katalogizačných záznamov knižničného fondu v dôslednej úplnosti do elektronickej podoby a cieleným a riadeným spracovávaním vytvorenie spoločnej, univerzálnej informačnej bázy dát.

Výstupným prvkom spracovania fondov sa stáva ELEKTRONICKÝ KATALÓG, ktorý navonok prezentuje kvantitu i kvalitu knižnice.

S off- alebo online čitateľským prístupom ponúka čitateľovi neporovnateľne viac vyhľadávacích prístupov a variácií rešeršných otázok oproti klasickému katalógu:

• v akvizícii je zdrojom pre koordinované budovanie fondov,
• v katalogizácii zdrojom pre kontinuitnú, jednotnú a štandardizovanú tvorbu katalogizačných záznamov a budovania katalógov,
• v službách zdrojom pre koordinované využívanie fondov,
• pre zriaďovateľa môže byť zdrojom informácií o využívaní pridelených prostriedkov.

Nové technológie zmenili prácu a postavenie katalogizátora v knihovníckej hierarchii. Na jednej strane nabúrali jeho autonómny svet, kde bol nezávislým, dominantným pánom s prípustným subjektívnym náhľadom. Výsledky jeho práce boli prezentované v domácej knižnici systémom – “čo sa doma navarilo, doma sa aj zjedlo”. V dobrom i zlom.

V elektronickom katalógu je kvalita jeho práce doširoka zviditeľnená, cez OPAC dokonca neobmedzene v internetovom prostredí. Ubezpečujem všetkých, že takto nastavené zrkadlo vie napĺňať nielen hrdosťou…

V rýchlom slede totiž na knihovnícku scénu prichádzajú zmeny v mennom popise, predmetovom i systematickom selekčnom jazyku, ktoré treba postupne aplikovať v doterajších databázach, dôsledne akceptovať a dodržiavať záväzné unifikované štandardy. To ekonomické a technologické stimuly súčasne tlačia knižnice k fungujúcej spolupráci a je potrebné, aby čitateľ dostal komplexné informácie o fonde knižnice v zrozumiteľnej, štandardizovanej podobe, v nadväznosti na fondy iných knižníc. Realita súborného katalógu ponúka spoločnosti racionalizáciu vo využívaní ľudského potenciálu, zníženie ekonomických nákladov a jednotný prístup k informáciám. Koordinácia a kooperácia knižníc na úseku spracovania klasických i elektronických dokumentov ponúka mosty pri tvorbe jednotných informačných brán, ktoré používateľovi v budúcnosti umožnia získať všetky dostupné informácie o rôznorodých fondoch knižníc naraz, s využitím jediného, používateľsky príjemného prostredia.

V Knižnici pre mládež mesta Košice je v súčasnosti na 7 pobočkách spustený automatizovaný knižnično-informačný systém LIBRIS. Z toho v 3 knižniciach je plne automatizovaný výpožičný systém (CP, Humenská 9, ZŠ Juhoslovanská), na piatich pobočkách (Humenská 9, D. Feju, knižnica Nezábudka, ZŠ Užhorodská, ZŠ Lechkého) sú samostatné PC, kde je nainštalovaný a spustený do prevádzky subsystém Rešerš z tohto knižničného programu, ktorý poskytuje služby ako elektronický katalóg.

Využitie elektronických katalógov v KMK:

1. Elektronické katalógy zjednodušili vyhľadávanie literatúry knihovníčkam. Či ide o rešerše na dané témy, vyhľadanie konkrétneho titulu, diela jedného autora a pod.

2. Pri príprave bibliografických materiálov používajú tento modul aj pracovníčky bibliografie (súpisy literatúry z fondu knižnice).

3. Našou snahou je naučiť deti základným pravidlám práce s elektronickým katalógom. Preto v rámci hodín informačnej výchovy pre starší školský vek sa do podujatí zahŕňa aj práca s elektronickým katalógom. Naše poznatky sú, že deti počítače bavia. Potrebujú však dlhší čas na to, aby zvládli spôsob, ako vyhľadávať. Musia sa totiž naučiť naspamäť postup.

4. Pracovníčky odborných oddelení (odd. ochrany KF, bibliografia) sa podľa potreby obracajú aj na online katalógy iných knižníc (SNK, ŠVK Košice).

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib024/zvykni.htm
ITlib. Informačné technológie a knižnice