Zákon o verejnej službe a knihovnícka profesia


Od 1. apríla nadobudol platnosť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a jeho novela – zákon č. 166/2002 Z. z. Zavŕšila sa tak viac ako sedem rokov trvajúca snaha o to, aby profesia knihovníka bola náležite spoločensky a finančne ohodnotená. Patrí za to vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe Katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe (Príloha č. 1. k zákonu č. 313), predovšetkým za veľmi ťažkú a zložitú prácu na konštrukcii analytických listov, ktorá v konečnom dôsledku viedla v zmysle novely č. 166/2002 k hodnoteniu knihovníkov podľa prílohy č. 7.

V Katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe časti 10 Kultúra sú knihovnícke profesie zaradené od triedy 4 po triedu 13. Triedy 4 – 8 sú určené pre knihovnícke činnosti, vyžadujúce stredoškolské vzdelanie (knihovník I. – V.), triedy 9 – 13 vysokoškolské vzdelanie (knihovník VI. – X.).

Zaradenie pracovníkov knižníc do príslušnej triedy je povinnosťou v zmysle zákona bez ohľadu na to, či ide o obecnú, regionálnu, vysokoškolskú alebo vedeckú knižnicu, bez ohľadu na to, či je zriaďovateľom knižnice štát, obec alebo škola. Toto, z nášho hľadiska samozrejmé konštatovanie, nie sú niektorí zriaďovatelia ochotní rešpektovať, pretože to znamená zvýšenie platov. Preto treba zdôrazniť, že nezaradenie knihovníkov do príslušnej triedy je porušením zákona, a to nielen zákona č. 313/2001, ale aj č. 183/2000.

Ďalším problémom je spracovanie adekvátnej pracovnej náplne konkrétnym knihovníkom v zmysle citovaného zákona. Upozorňujeme, že zákon č. 166/2002 Z. z. jasne hovorí, že “...na účely tohto zákona zamestnanec v oblasti kultúry zabezpečuje tieto odborné činnosti: b) po-skytovanie knižnično-informačných služieb, ochranu, využívanie a sprístupňovanie historických knižničných fondov”.

Pri spracovaní pracovnej náplne teda treba vychádzať z premisy, že napríklad v triede 4 – Knihovník I. zabezpečuje poskytovanie knižnično-informačných služieb tým, že vykonáva jednoduchú knihovnícku prácu a informačnú činnosť pod odborným vedením (citované z katalógu) a konkretizovať v zmysle obsahu pracovných činností, zložitosti práce a zodpovednosti, ako to vyplýva z analytického hodnotenia práce, vypracovaného pre každú z desiatich knihovníckych profesií. Pre už spomenutú profesiu Knihovník I. je to individuálna práca s čitateľom, ochrana knižničného fondu, vykonávanie kompletnej výpožičnej agendy alebo po-skytovanie informačných služieb.

V časti zložitosť práce sa napríklad uvádza zabezpečenie výpožičného procesu, práca s čitateľom a pod.

Analytické hodnotenie je neoceniteľnou pomôckou pri zostavovaní pracovnej náplne a pri zaraďovaní pracovníkov do zodpovedajúcich tried a v praxi pomôže objasniť mnohé nejasnosti, ktoré môžu vzniknúť pri interpretácii veľmi stručných charakteristík, uvedených v prílohe č. 1. k zákonu č. 313/2001 Z. z.

Obsah pracovných činností v jednotlivých kategóriách Knihovník vychádza z odbornej prípravy, zo zložitosti práce, zo zodpovednosti za výsledky práce, za bezpečnosť práce, zo zodpovednosti vyplývajúcej z možného rizika vzniku škody a z fyzickej a psychickej záťaže.

Zložitosť práce a zodpovednosť sa, pochopiteľne, zvyšujú s každou vyššou triedou, fyzická záťaž klesá so zvyšujúcou sa triedou, psychická naopak stúpa. Ako príklad uvádzame funkciu Knihovník VII. c (trieda 10), požadované vysokoškolské vzdelanie.

Katalóg charakterizuje túto pracovnú činnosť ako: samostatná metodická, prieskumná a analytická činnosť, spracúvanie analytických materiálov a podkladov na plánovanie a koncepčnú prácu v odbore knihovníctva a informatiky, budovanie a sprístupňovanie informačných báz dát na odborovej úrovni, regionálnej úrovni a krajskej úrovni.

V analytickom liste je bližšia charakteristika: informačná a vecná analýza dokumentov, práca s historickými knižnými fondmi, metodická a školiaca činnosť v odbore v rámci rezortu kultúry SR, obcí, školských a nemocničných zariadení a podobne.

Zložitosť práce je charakterizovaná ako:

Zodpovednosť ako:

Záťaž ako:

Analytické hodnotenia práce vychádzali z európskych predpisov pre túto oblasť. Kým strohý text uvedený v katalógu síce charakterizuje pre odborníka dostatočne jasne obsah pracovnej činnosti, pre mnohých zriaďovateľov (najmä verejných knižníc) by bolo asi užitočné zverejniť aj informácie, ktoré obsahujú analytické listy v časti zložitosť práce, zodpovednosť a psychická a fyzická záťaž.

Práve tieto informácie by im mali priblížiť zložitosť a náročnosť knihovníckej profesie. Ľudia zodpovedajúci za financovanie knižníc, za zabezpečenie ich existencie by mali mať relevantné vedomosti o tom, čo všetko musí knihovník vedieť, od odborných vedomostí cez veľmi široké všeobecné vedomosti, ovládanie práce s databázami, psychológiu práce s používateľom rozličných kategórií vrátane problémových, kreatívne myslenie, prácu s neúplnymi informáciami, ich analýzu až po vysokú psychickú zaťaž a pri práci s historickými knižnými fondmi i vysoké riziko poškodenia zdravia.

Nový katalóg nepozná už pojem úplné stredné odborné vzdelanie, ale len úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom. Za osobitný predpoklad sa považuje vyhláška príslušného ministerstva (kultúry).

Pretože zatiaľ nemáme vyhlášku o ďalšom vzdelávaní knihovníkov, ktorá by taxatívne riešila problém ďalšieho vzdelávania knihovníkov, nie sme zatiaľ pri posudzovaní vzdelania pri zaraďovaní pracovníka viazaní povinnosťou vyžadovať od nich osobitné kvalifikačné predpoklady. Ide však o prechodné obdobie.

SNK požiada Ministerstvo školstva SR o akreditáciu školiaceho pracoviska, ktoré bude školiť knihovníkov v zmysle príslušných predpisov – teda vyhlášky o ďalšom vzdelávaní. Malo by ísť tak o základné knihovnícke kurzy, ako aj o odbornú prípravu vysokošpecializovaných knihovníkov vrátane cyklického vzdelávania.

Až po akreditácii a najmä po prijatí vyhlášky o ďalšom vzdelávaní budeme môcť začať s pravidelným, špecializovaným vzdelávaním knihovníkov.

I keď zákon o verejnej službe stanovil pre našu profesiu príslušné pracovné činnosti i platové triedy, a treba povedať, že po veľmi dlhom čase sa podarilo dostať knihovnícku profesiu na spoločensky vyššiu úroveň (na úroveň pedagogických pracovníkov), práca v tejto oblasti nekončí. Predovšetkým by sme mali vyjsť zo svojej knihovníckej ulity skromnosti a i v týchto pre knižnice finančne neradostných časoch presviedčať nielen verejnosť, ale i zriaďovateľov o náročnosti našej profesie, o tom, že bez kvalifikovaných a spoločensky (i finančne) uznávaných knihovníkov nebude zabezpečené uspokojovanie základných práv obyvateľov – prístup k informáciám, celoživotné vzdelávanie a uspokojovanie kultúrnych potrieb.

Na záver ešte upozornenie na eurosmernicu knižničných a informačných služieb – Průvodce znalostí a dovedností evropských odborných pracovníků v oboru knihovnických a informačních služeb (Praha 1999). Tento materiál vznikol v rámci programu Leonardo da Vinci a pokúsil sa zhrnúť okruhy odborných znalostí do troch skupín – znalosti špecifické pre KIS, komunikačné a príbuzné vedomosti a riadiace a organizačné vedomosti. V časti okruhy odborných znalostí je tridsať charakteristík, napríklad budovanie a správa fondov alebo ústna komunikácia atď. Každá charakteristika má štyri úrovne, ktoré sú charakterizované ako povedomie, poznanie praxe a pracovných postupov, efektívne využívanie nástrojov a efektívne využitie metodológie.

Ďalej sú tu charakterizované hlavné schopnosti – od adaptability, cez schopnosť počúvať až po schopnosť vyvodzovať závery (celkom 15 charakteristík).

Táto eurosmernica môže byť veľmi užitočná, najmä pre riadiacich pracovníkov, ako pomôcka pri formulovaní pracovných náplní i pri personálnej práci. Je to pohľad na knihovnícku profesiu z iného uhla. I keď obsahovo je, podľa môjho názoru kompatibilný s našimi analytickými listami. (Podrobnejšie sa o tejto problematike hovorí v rubrike Zo zahraničia na s. 31.)

Zákon o verejnej službe, jeho novela i prílohy (pozri www.employment.gov.sk) vytvorili zákonné predpoklady na to, aby sme boli zaradení podľa príslušnej profesionálnej úrovne, ale i na to, aby naše finančné hodnotenie aspoň v základných platoch zodpovedalo náročnosti knihovníckej práce, náročnosti, ktorú od nás verejnosť očakáva. A my právom očakávame od zriaďovateľov, že budú rešpektovať nielen zákon, ale i skutočnú hodnotu našej práce.

Ing. Daniela Slížová, slizova@snk.sk

 

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/slizova.htm
ITlib. Informačné technológie a knižnice