Registrácia WWW stránky

Internet sa v súčasnosti stáva takmer neodmysliteľnou súčasťou života spoločnosti. Ak chceme udržať krok s dobou a byť konkurencieschopní, musíme sa ním zaoberať aj my. V tomto článku sa bližšie pozrieme na webové stránky (keďže web spolu s elektronickou poštou patria k najrozšírenejším službám internetu). Nebudeme sa venovať technickej stránke ich tvorby (jednak k tejto téme existuje množstvo odbornej literatúry, jednak môžeme tvorbou WWW stránok poveriť špecializovanú firmu, ktorá nám ich vyhotoví podľa našich požiadaviek), ale budeme sa venovať ich uvedeniu do života. Sústredíme sa na to, ako možno stránky publikovať na internete, ako sa dá zaregistrovať doména (WWW adresa, na ktorej ich nájdeme), ako ich sprístupniť.

Publikovanie WWW stránok na internete znamená ich umiestnenie na niektorý z webových serverov. Miesto na webovom serveri si môžeme buď prenajať – službu prenájmu diskového priestoru na svojich webových serveroch štandardne poskytuje väčšina internetových providerov; mnohí z nich pôsobia zároveň ako registrátori domén, takže nám vedia zariadiť, aby sa naše stránky publikovali na internete pod adresou www.nasa-firma.sk, alebo si takýto server môžeme prevádzkovať my – táto možnosť predpokladá nepretržité pripojenie k internetu pevnou linkou, o registráciu domény sa musíme postarať sami. Existuje aj množstvo webových serverov, na ktorých je možné umiestniť WWW stránky bezplatne, v takomto prípade je však nemožné zaregistrovať si vlastnú doménu – nanajvýš budú stránky sprístupňované na adrese typu www.meno-webservera.sk/nasa-firma.

Dôležitou otázkou je voľba adresy našej WWW stránky, v prípade adries typu www. nasa-firma.sk hovoríme aj o tzv. doméne druhej úrovne (1). Adresa by mala byť krátka (veď o čo ľahšie sa nám zadáva napríklad www.ibm.com, než keby sme mali vypisovať www.internationalbusinessmachines. com), ľahko zapamätateľná (napr. www. pqhxizawbzy.sk bude ťažko niekto navštevovať) a umožňujúca identifikáciu spoločnosti (v ideálnom prípade si používatelia dokážu WWW adresu sami vydedukovať z názvu našej firmy či od služieb, ktoré poskytujeme – www.firma.sk alebo www.sluzba.sk). Nie vždy je možné splniť všetky požiadavky súčasne a na internete existuje množstvo príkladov, aké hlúpe doménové mená možno zvoliť. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že v okamihu, keď používatelia začnú našu adresu používať, je jej zmena dosť obtiažna. Ak firma operuje na svetových trhoch, môže sa zaregistrovať aj pod doménu .com, .biz atď., adresa potom bude v tvare www.nasa-firma.com (odporúča sa však aj registrácia pod doménou .sk). Ak existuje viacero firiem s podobným názvom, je po- trebné sa poponáhľať s registráciou doménovej adresy. Doménovú adresu môže mať iba jedna firma, takže platí staré známe – kto prv príde, ten prv melie.

Existuje niekoľko autorít, ktoré majú právomoc prideľovať (registrovať) doménové adresy. Praktickou formou takejto autority je doména najvyššej úrovne (TLD), ktorá svoju právomoc môže ďalej delegovať. Pre Slovenskú republiku je doménou najvyššej úrovne doména .sk, ktorá vznikla roku 1993 a jej správou je poverená spoločnosť EuroWeb Slovakia, a. s. (predtým EUnet Slovakia, s. r. o.). Registrácia doménových adries pod doménou .sk je momentálne bez poplatkov, ak sa realizuje priamo cez SK-NIC (registračné služby domény .sk). Sprostredkovane túto službu ponúkajú aj mnohí internetoví provideri či registrátori domén, ale málokedy zdarma. V súčasnosti je pod doménou .sk registrovaných viac ako 47 000 domén druhej úrovne. O registráciu domény pod .sk môžu požiadať iba subjekty, ktoré majú svoje sídlo na Slovensku a majú pridelené IČO, teda buď firmy alebo živnostníci (súkromné osoby bez živnostenského o- právnenia a prideleného IČO nemajú nárok). Zahraničné subjekty pri registrácii musia využiť existujúce slovenské subjekty (napr. svoje pobočky). Jeden subjekt si môže dať zaregistrovať maximálne 5 domén (ak ich z nejakých dôvodov potrebuje viac, musí si podať žiadosť o povolenie prekročiť tento limit).

Ako teda postupovať pri registrácii domény? Najprv je potrebné zistiť, či si doménové meno, ktoré chceme používať, nezaregistroval už niekto iný. Pre kontrolu existencie domény pod .sk navštívime napr. webovú stránku SK-NIC http:// www.sk-nic.sk/info.html, do formulára zadáme náš názov domény, napríklad www. nasa-firma, resp. nasa-firma (.sk doplní systém automaticky) a odošleme. V prípade, že si chceme overiť existenciu domény celosvetovo (vrátane domén pod .com, .net, .org, .biz a podobne), navštívime stránku napr. RIPE http://www.ripe.net/ripencc/pub-services/db/whois/whois.html, kde zadáme úplný názov domény, o ktorú máme záujem (napríklad www. nasa-firma.com). Ak je už doménové meno zaregistrované, dozvieme sa, komu patrí (a my si musíme vymyslieť nejaké iné), v opačnom prípade nás systém informuje, že daná doména ešte nebola zaregistrovaná, takže si ju môžeme dať zaregistrovať my.

Najjednoduchším spôsobom registrácie domény pod .sk je, ak o to požiadame nášho poskytovateľa služieb internetu (internetového providera). Stačí uviesť doménové mená, ktoré chceme zaregistrovať (odporúčala by som minimálne dve – nasa-firma.sk a www.nasa-firma.sk) a kontaktnú osobu z našej firmy ako administratívny kontakt, všetko ostatné už náš provider (ktorý sa zároveň stáva naším registrátorom domény) urobí za nás. Vo všeobecnosti právo registrovať domény prináleží len registrátorom. Registrátorom domény je subjekt so statusom registrátora, ktorý je splnomocnený vlastníkom domény na registračné úkony pre danú doménu (tieto úkony môže vykonávať prostredníctvom WWW formulárov na webových stránkach SK-NIC – http:// www.sk-nic.sk s použitím svojho SK-NIC handle3 a hesla). Registrátorom sa môžeme stať aj my, ak si na http://www.sk-nic.sk/newreg.html podáme žiadosť o pridelenie statusu registrátora.

Ešte pred podaním žiadosti o registráciu domény je potrebné zabezpečiť aspoň dva DNS4 servery (ak si DNS servery nespravujeme sami, resp. nevieme, o čo vlastne ide, je potrebné obrátiť sa na registrátorov domén, resp. nášho internetového providera), ktoré budú mať informáciu o našej doméne (žiadosť o NS záznam je na http://www. sk-nic.sk/ns.html, v prípade, že DNS server má adresu priamo z registrovanej domény, je potrebné uviesť aj jeho IP adresu).

Ďalej je potrebné zabezpečiť registráciu používateľských kódov, tzv. NIC-handle5 pre všetky kontaktné osoby (mal by byť uvedený NIC handle pre administratívny, zónový a technický kontakt), ktoré je potrebné uviesť v žiadosti (bez NIC handle nie je možné zaregistrovať doménu). O pridelenie NIC handle možno požiadať na adrese www. sk-nic. sk/person.html. Administratívnym kontaktom musí byť NIC handle osoby z firmy, pre ktorú sa doména registruje, zónový kontakt bude NIC handle osoby zodpovednej za prevádzku DNS servera. Jeden NIC handle môže byť uvedený aj viackrát a jedna osoba môže mať viac NIC handlov.

Žiadosť o registráciu domény pod .sk môže podať subjekt (firma, inštitúcia), pre ktorý bude doména registrovaná, resp. iná osoba alebo organizácia v mene subjektu, pre ktorý bude doména registrovaná. Inými slovami, buď si žiadosť o registráciu podáme sami (máme status registrátora); požiadame o to niektorého z registrátorov domén (zo- znam registrátorov nájdeme na URL adrese www.sk-nic.sk/cgi-bin/registratori.cgi), alebo sa obrátime na nášho internetového providera. Ak si o registráciu žiadame sami, môžeme to urobiť prostredníctvom formulárov na WWW stránkach SK-NIC www.sk-nic.sk/novy_zaznam.html (takto podané žiadosti majú najvyššiu prioritu spracovania, priemerná lehota registrácie je 2 – 3 pracovné dni); prostredníctvom elektronickej pošty doručenej na adresu hostmaster@sk-nic.sk (nižšia priorita, priemerná lehota registrácie je asi týždeň po doručení); prostredníctvom klasickej pošty – SK-NIC c/o EuroWeb Slovakia, a. s., Račianska 36, 831 02 Bratislava, alebo faxom – 02/444 628 51 (najnižšia priorita, priemerná lehota registrácie je asi týždeň po doručení). Žiadosti sú spracovávané v poradí, v akom boli doručené. Ak bola žiadosť z nejakého dôvodu vrátená, poradie sa stráca. Žiadosť o registráciu domény musí byť vyplnená úplne a pravdivo, neúplné či nesprávne vyplnené žiadosti sú odmietnuté. Registrácia domény nie je vymáhateľná. SK-NIC nezodpovedá za škody vzniknuté registráciou alebo odmietnutím registrácie. Doména registrovaná pod .sk sa nestáva vlastníctvom spoločnosti, ktorá si ju dala zaregistrovať – zostáva súčasťou administratívneho systému internetu. Preto nesmie byť predaná, resp. odstúpená inej spoločnosti za protihodnotu. Prevod domény zo subjektu na subjekt musí byť vykonaný bezplatne.

V prípade, že si chceme dať zaregistrovať doménu pod .com, .net, .biz, .info či iné domény najvyššej úrovne, môžeme tak urobiť prostredníctvom WWW stránok registrátorov takýchto domén (zoznam akreditovaných registrátorov s linkami na ich WWW stránky je napríklad na http:// www.internic.net/regist.html). Registrácia doménového mena je tu síce o trochu menej komplikovaná (overí sa (ne)existencia domény, ak je doména voľná, možno si ju bez veľkých prieťahov zaregistrovať) ako pod .sk, ale na druhej strane ide väčšinou o platenú službu (napr. priemerný poplatok za registráciu doménového mena na jeden rok pod doménu .com, .net, .org je 35,- USD, na 10 rokov 21,- USD). Poplatky a pravidlá registrácie stanovujú správcovia jednotlivých domén, preto sa od prípadu k prípadu líšia (od domény k doméne, od registrátora k registrátorovi).

Vráťme sa ešte k doménovým menám. Formát domény musí spĺňať niekoľko kritérií. Doménové meno by (bez prípony .sk) malo obsahovať viac ako jeden, ale maximálne 30 alfanumerických znakov (môže sa použiť aj pomlčka), nemalo by sa zhodovať s existujúcimi doménami vyššej úrovne (napr. com.sk, net.sk, sk. sk). Zaregistrované nebudú ani vulgárne doménové mená. Zvláštnu ochranu požívajú tiež geografické názvy a ich ekvivalenty vo svetových jazykoch (názvy miest a obcí môžu byť však registrované pre potreby zastupiteľských orgánov príslušných miest a obcí); slovné ochranné známky registrované Úradom priemyselného vlastníctva SR a všeobecne známe značky (sem patria názvy firiem, produktov, služieb, ktoré sú dostatočne rozlíšiteľné v slovenskom, resp. celosvetovom meradle, ako napríklad Adidas, Mercedes atď.). Ochrana spočíva v tom, že pri registrácii takejto domény je potrebné predložiť písomný súhlas zainteresovanej tretej strany (v prípade geografického názvu – zastupiteľský úrad, v prípade ochranných známok ich vlastník a pod.). Súčasťou ochrany je aj možnosť uvedených tretích strán požiadať o zmenu domény, ak bola zaregistrovaná v rozpore s týmto pravidlom (v tomto prípade však takáto tretia strana musí predložiť dokumenty potvrdzujúce jej vzťah k uvedenej doméne, napr. výpis s Registra OZ).

V prípade, že WWW stránky máme umiest- nené na internete a máme pridelené aj vlastné doménové meno, pod ktorým ich možno nájsť, mali by sme im vytvoriť aj určitú publicitu, aby boli navštevované. Odporúča sa napríklad uvádzať adresu webovej stránky všade tam, kde je publikovaná adresa firmy (vizitky, reklamné predmety, billboardy, reklamné letáky a pod.).

Nie každý však musí poznať názov našej spoločnosti. Používatelia zvyknú prostredníctvom rôznych internetových vyhľadávačov vyhľadávať skôr určitý typ služby či výrobku. Existujú dva typy vyhľadávačov: katalógy, ktoré rozdeľujú WWW stránky do určitých tematických okruhov (sú to napr. superzoznam.sk, zoznam.sk, yahoo.com), alebo kontextové vyhľadávače, ktoré umožňujú vyhľadávať stránky na základe ich obsahu (napr. google.com). V obidvoch prípadoch je však potrebné zaregistrovať si svoju WWW stránku v týchto vyhľadávačoch (registrácia je možná priamo z WWW stránok týchto vyhľadávačov), aby ju pri prehľadávaní brali do úvahy. Podmienky registrácie WWW stránok do vyhľadávačov sa líšia, niekde je táto služba bezplatná, inde nie. Častejšie sa platí v prípade katalógov, kde je možné si zaplatiť nielen za registráciu stránky, ale napríklad aj za umiestnenie vo výsledku vyhľadávania (nie je predsa jedno, či je naša stránka v zozname na prvom mieste alebo niekde na sedemdesiatom šiestom, na druhej či tretej strane zoznamu). Registrácia do kontextových vyhľadávačov je zvyčajne bezplatná. Kontextové vyhľadávače zoraďujú nájdené stránky podľa relevantnosti stránky k vyhľadávaciemu dotazu. Je teda potrebné presvedčiť vyhľadávač o tom, že sa naša stránka hodí na danú tému najviac. Na to, aby vyhľadávač vedel, o čom je daná stránka, existujú tzv. metainformácie, ktoré sú súčasťou WWW stránok, ale sa na nich nezobrazujú (pri tvorbe WWW stránok si treba dôkladne zvážiť, aké kľúčové výrazy umiestniť do hlavičky stránky).

 

Poznámky:

1. Doménové mená sa skladajú z niekoľkých úrovní, ktoré postupne bližšie a bližšie špecifikujú príslušný počítač. Najvyššia úroveň, označovaná aj ako “top level domain” (TLD), je tvorená buď kódom krajiny (podľa normy ISO 3166, napr. Slovensko má .sk; Čechy .cz; Nemecko .de, a pod.), alebo odborovým označením u uzlového počítača v USA (.com; .mil; .edu; .gov; org; net).

2. Takže napríklad tuzemská firma FIRMA môže požiadať u správcu domény .sk o vytvorenie domény druhej úrovne “firma” pod doménou .sk (t. j. domény firma.sk, či www.firma.sk). Správca domény .sk môže firme vyhovieť aj v prípade, že niekde inde vo svete doména s rovnakým menom už existuje (napr. ako doména firma.de, firma.cz a pod.). Ak slovenská firma FIRMA získa svoju doménu firma.sk, má právo v rámci nej prideľovať jednotlivým uzlovým počítačom také symbolické mená, aké sama uzná za vhodné. Má právo si podľa vlastných potrieb vytvárať nové subdomény (domény) nižšej úrovne v rámci svojej domény firma.sk (napríklad subdomény pobocka1.firma.sk, sklad.firma.sk, oddelenie-a.firma.sk a pod.), a teda vytvárať ďalšie vetvy celého hierarchicky usporiadaného stromu domén a subdomén.

3. SK-NIC handle je unikátny identifikátor registrátora (väčšinou názov firmy), ktorý s použitím hesla umožňuje registrovať nové domény a modifikovať registrácie domén, v ktorých figuruje ako registrátor.

4. Každému počítaču na internete je pridelená unikátna číselná IP adresa (napr. 127.106. 72.115). Doménové meno (doména) je prekladom IP adresy počítača do ľuďom bližšej podoby (www.meno.sk). Domain Name System (DNS) je celosvetová distribuovaná databáza, ktorá zabezpečuje väzbu medzi jednotlivými počítačmi a ich doménovými menami. Systém DNS je teda tvorený sústavou vzájomne prepojených počítačov, ktoré fungujú ako tzv. name servery (servery mien). Každý z nich pritom musí prevádzať určitý okruh symbolických mien na im odpovedajúce číselné IP adresy a okrem toho vie o existencii iných obdobných name serverov, na ktoré smeruje zákazníka v prípade, že na jeho otázku (požiadavku na prevod) nedokáže sám odpovedať.

Pre každú doménu (nezávisle od jej úrovne) musí existovať jej príslušný name server, ktorý pozná všetky symbolické mená pridelené v rámci príslušnej domény a ktorý ich dokáže prevádzať na im zodpovedajúce IP adresy (a ktorý v prípade existencie subdomén pozná ukazovatele na name servery týchto subdomén). Pritom jeden a ten istý počítač môže slúžiť súčasne ako name server pre viac rôznych domén. V praxi sa však požaduje, aby pre každú doménu existovali najmenej dva name servery (jeden hlavný, tzv. primárny, a druhý záložný, tzv. sekundárny). Dôvodom je snaha zaistiť čo najväčšiu robustnosť a schopnosť preklenúť prípadné výpadky. Z toho istého dôvodu je žiaduce, aby primárny a sekundárny name server neboli “veľmi blízko seba” (napríklad v rovnakej sieti, pri výpadku ktorej sú potom obidva servery nedosiahnuteľné).

5. NIC handle je jednoznačný identifikátor pre kontaktnú osobu pre danú doménu. Priraďuje ich napr. medzinárodná databáza RIPE (RIPE – http://www.ripe.net/index.html   – je koordinačný výbor pre budovanie IP sietí v Európe). Žiadosť o NIC handle sa podáva vyplnením WWW formulára (napríklad http://www.sk-nic.sk/person.html ) oznámenie o vybavení žiadosti príde elektronickou poštou na zadanú adresu.

Použité zdroje: http://www.sk-nic.sk

Jana Ilavská, Univerzita Komenského
ilavska@rec.uniba.sk

 

 


http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib021/registr.htm
ITlib. Informačné technológie a knižnice