V súčasnosti mnohí pokladajú samotnú internetovú sieť za svetovú virtuálnu knižnicu. Je takýto prístup správny?

V nijakom prípade však internet a vyhľadávacie stroje nezamenia naše obľúbené klasické knižnice. V podstate môžeme rozdeliť knižnice na tri typy:

• klasickú papierovú knižnicu s lístkovými katalógmi;
• automatizovanú (hybridnú) knižnicu, t. j. papierovú knižnicu s počítačovými elektronickými katalógmi;
• elektronická (digitálna) knižnica, t. j. automatizovaná knižnica, v ktorej značná časť informácií sa nachádza v elektronickom formáte.

Problémy klasických knižníc sú dobre známe a nie je potrebné ich špeciálne rozoberať. Nie je však úplne jasné, čo sú to elektronické knižnice a aké sú ich charakteristické znaky.

Na začiatok navrhujeme klasifikovať elektronické knižnice a rozdeliť ich na tri kategórie:

• samostatná elektronická knižnica (Single Digital Library) je obyčajná klasická knižnica, ale plne automatizovaná;
• integrovaná elektronická knižnica (Federated Digital Library) je skupina niekoľkých nezávislých knižníc, zjednotených spoločnou tematikou a komunikačnou sieťou;
• distribuovaná elektronická knižnica (Harvested Digital Library) – virtuálna knižnica, poskytujúca jednotný prístup k zdrojom a tematickým materiálom rozptýleným v sieti.

Skôr než sa budeme zaoberať digitálnou knižnicou, pokúsime sa všeobecne definovať knižnicu a opíšeme šesť základných charakteristík knižníc:

• Súbor objektov. Ktorákoľvek knižnica vytvára súbory dát, častokrát nazývaných fondy, exempláre, zdroje alebo jednoducho ako dokumenty. Môžu nimi byť knihy, časopisy, dokumenty (magnetofónové pásky, videofilmy atď.) Objekty musia byť prístupné alebo priamo v knižnici, alebo cez sieť.
• Súbor metaúdajov. V knižnici zvyčajne existujú metaúdaje, katalógy, príručky, slovníky, tezaury, ukazovatele, referáty, prehľady, zbierky atď.
• Súbor služieb. Medzi ne patría rozličné prostriedky prístupu (rešerš, prezeranie) so zreteľom na kategóriu a záujmy čitateľov, systém diferencovaného šírenia informácií, manažment knižnice, štatistika, hodnotenie efektívnosti atď.
• Oblasť záujmov. Každá knižnica má isté zameranie, v súlade s ktorým sa vytvárajú fondy (napríklad umenie, veda, literatúra). Obyčajne sa knižnice vytvárajú pre určitú kategóriu používateľov, napr. akademické, verejné, špeciálne, školské, národné alebo štátne.
• Kontrola kvality. V danom prípade ide o previerku fondov s prihliadnutím na profil knižnice. Prichádzajúci materiál sa pred zavedením do fondov filtruje. Neustále sa dopĺňajú bibliografické zdroje cestou vytvárania bibliografických záznamov, ukazovateľov, referátov a pod.
• Uchovávanie. Knižnice a archívy sú strediskami uchovávania – je to jedna z kľúčových funkcií. Cieľom procedúr spojených s uchovávaním je zabezpečiť o- chranu informácií a prístup k nim pre budúce generácie.

Treba však povedať, že nástup elektronických foriem šírenia informácií v nijakom prípade neznamená úplné vytlačenie klasickej papierovej knižnice, ktorá má pomerne dobre prepracovanú koncepciu a rozličné systémy poskytovania služieb. Skôr ide o to, že elektronické knižnice môžu poskytnúť rôzne vyhľadávacie prostriedky umožňujúce presnejšie vyhľadávanie potrebného materiálu, efektívnejší prístup k novým poznatkom, prístup k multimediálnym zdrojom.

Pripomeňme si, že samostatná elektronická knižnica má fondy v digitálnej forme (ako výsledok skenovania alebo digitalizácie). Takáto knižnica sama seba ohraničuje, pretože materiály sa v nej nachádzajú na jednom mieste. V podstate je to komputerizovaná verzia klasickej knižnice, ako napr. Kongresová knižnica.

Sieť skladajúcu sa z niekoľkých nezávislých elektronických knižníc spojených spoločnou tematikou nazývame integrovanou elektronickou knižnicou. Knižnice, ktoré do nej patria, sú rôznorodé, v nich sa môžu používať najrôznejšie druhy metaúdajov a štandardov. Najvážnejším problémom pre takéto knižnice je vzájomná súčinnosť, preto principiálne významná je existencia jednotného používateľského rozhrania (interfejsu).

Ako príklad integrovaných systémov môže slúžiť Sieťová knižnica pre počítačové vedy a Sieťová knižnica dizertácií a autoreferátov.

Distribuovaná elektronická knižnica sústreďuje len metaúdaje s vyznačovaním ciest umožňujúcich prístup k príslušným fondom, preto jediným kliknutím “myši” možno vojsť do kyberpriestoru obsahujúceho resumé materiálov, ktoré si používateľ vybral k danej téme. Zároveň všetky príznaky a vlastnosti knižnice ostávajú nedotknuté vrátane štruktúrovania materiálu a možnosti vykonať dômyselnú rešerš, rôznych foriem obsluhy a starostlivej kontroly kvality. Informační špecialisti takejto knižnice zodpovedajú za kvalifikované odkazy na daný materiál. Ako príklad distribuovanej knižnice možno spomenúť napr. Verejnú internetovú knižnicu.

So zreteľom na obrovské množstvo nahromadených informácií mnohí odborníci chápu internet ako svetovú virtuálnu knižnicu – do akej miery je takýto prístup opodstatnený?

Internetové vyhľadávače sme už spomínali. S elektronickými knižnicami ich spája prítomnosť používateľského rozhrania, pro- striedkov vyhľadávania, prístup k sieti. Podobnosť internetových vyhľadávačov a distribuovaných knižníc je aj v tom, že obidva skúmané systémy obsahujú metaúdaje, a nie samotné plnotextové dokumenty; zdroje sa vyberajú nie ručne, ale automaticky.

Ideológia vyhľadávačov spočíva v tom, aby sa zabezpečil prístup k čo najväčšiemu počtu elektronických zdrojov na základe zadanej požiadavky používateľa. Výsledkom hľadania bude obrovské množstvo materiálu, dosť často aj irelevantného.

Elektronická knižnica pracuje trochu iným spôsobom. Informačný odborník vytvára dobre premyslený systém kvalitných, starostlivo vybraných materiálov. Systém výberu a príslušné požiadavky sú formulované čo najpresnejšie a efektívna práca so systémom kľúčových slov zabezpečujú presnosť rešerše a výberu informácií. Obsah knižnice sa odhalí prostredníctvom dobre štruktúrovanej bázy dát. Obsah (materiály) elektronickej knižnice sa stále obnovuje a anotuje odborníkmi, čo zabezpečuje relevantnosť vybraných zdrojov.

Používateľ získava síce neveľký, ale kompletný súbor informácií, ktorý možno rozčleniť takto: metaúdaje a zovšeobecnenia, doplňujúce referáty materiálov, referáty. Nijaké dodatočné preosievanie informácií nie je potrebné.

Prvá metóda je vhodná pri jednorazovom a rýchlom expedovaní informácií. Obidva spôsoby vyhľadávania informácií nie sú vo vzájomnom konflikte, ale sa navzájom dopĺňajú.

Zhody a rozdiely medzi internetovými vyhľadávačmi a elektronickými knižnicami sú teda zanalyzované, avšak tendencie ich rozvoja si budú vyžadovať veľkú pozornosť a ďalšie štúdium. Treba preskúmať, do akej miery sú tieto systémy spoľahlivé, ich prácu s multimediálnymi zdrojmi, úlohu počiatočnej špecializácie knižnice v presnosti tematického vyhľadávania a iné aspekty spojené so zlepšovaním obsluhy používateľov Siete.

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib021/elekt.htm
ITlib. Informačné technológie a knižnice