v našom časopise ITlib. Informačné technológie a knižnice č. 2/2001 sa autor editoriálu zamýšľal nad otázkou, či sa má poskytovať v knižniciach prístup k internetu bez obmedzení, alebo by sa knižnica ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia mala zaujímať o to, čo používateľ na internete vlastne robí.

Problém kontrolovaného prístupu na internetové stránky rozoberajú z rôznych hľadísk aj v zahraničí: v USA pripravujú zákon, ktorý má znamenať koniec používania hotmailu v knižniciach (Knižnica 11 – 12/2001) a na URL adrese http://www.ifla.org/I/whatsnew/new.htm#dec1 nájdete informáciu o pripravovanom seminári dňa 11. apríla 2002, ktorý organizuje Kráľovská škola knižničnej a informačnej vedy a IFLA/FAIFE Office v Dánsku na tému Cenzúra a voľný prístup k informáciám a k internetu v knižniciach.

Cieľom seminára je diskutovať o tom, ako môžu profesionálni knihovníci vyhovieť výzve na zabezpečenie voľného prístupu k informáciám z globálnej perspektívy, keď existuje trend čoraz prísnejšej kontroly informačnej diaľnice. Spoločenstvo knihovníkov bude musieť zaujať stanovisko, pokiaľ ide o rastúci politický tlak v prospech filtrovania a cenzúry. Niektoré knižnice a knihovníci podporujú filtrovanie, kým niektoré zastávajú názor, že sa majú zabezpečiť základné práva používateľov podľa čl. 19 Deklarácie ľudských práv.

Skutočnosť, že sa týmito otázkami zaoberajú naši kolegovia v zahraničí, nás inšpiroval k uskutočneniu menšieho prieskumu i na Slovensku. Štyridsiatim riaditeľom rôznych typov knižníc a vybraným popredným odborníkom našej knihovníckej obce sme prostredníctvom e-mailu rozoslali 2 anketové otázky nasledujúceho znenia:

Napriek tomu, že na odpoveď mali oslovení viac ako dva týždne, s blížiacim sa termínom uzávierky úmerne rástlo naše sklamanie. Pravdupovediac nám ani na um neprišlo, že niekto nám aj neodpovie na položené otázky, pretože nám nešlo o hĺbkovú analýzu stavu, ani rozsiahle štúdie na danú tému, ale len o zmapovanie viac-menej osobných názorov opýtaných.

Našťastie sa našli medzi nami takí, ktorí neľutovali čas a boli ochotní zamyslieť sa nad položenými otázkami. A tak nám do redakcie prišli odpovede rôznej formy, dĺžky i kvality od troch akademických, šiestich verejných, troch vedeckých knižníc, zástupcu KKIV FiF UK, MK SR a SANET-u.

Po zhodnotení odpovedí možno štatisticky zhodnotiť výsledky prieskumu takto:

• 5 respondentov sa vyjarilo za kontrolovaný prístup na internetové stránky,
• 6 respondentov preferovalo neobmedzený prístup na internetové stránky,
• v 2 prípadoch neboli odpovede jednoznačné.

Všetci spoločne sa však zhodli na tom, že ide o zaujímavú tému vhodnú na širšiu diskusiu. Prečo asi? Inštinktívne totiž cítime, že knižnice sú nepochybne súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, takže máme v tomto smere určité “povinnosti”, a teda nebude celkom v poriadku, keď naši používatelia (či už študenti, deti, manažéri...) viac chatujú, mailujú a hrajú sa počítačové hry ako študujú a vyhľadávajú informačné zdroje. Iste, keď vezmeme do úvahy typ knižnice – vo verejných knižniciach je prístup na internet spoplatnený, čo komplikuje možnosti kontroly, ale napr. v akademických a štátnych vedeckých knižniciach je internet vďaka SANET-u zdarma. Napriek tomu je azda správne, aby študenti 70 – 80 % času stráveného v internete chatovali a mailovali? Aký je potom rozdiel medzi internetovou kaviarňou a knižnicou?

Zdá sa, že momentálne sme v situácii, keď väčšina knižníc uprednostňuje fakt, že umožnením prístupu na internet sa knižnica istým spôsobom propaguje.

Všetkým respondentom ďakujeme a na záver sme sa rozhodli uverejniť vybrané odpovede v plnom znení. Dočítate sa v nich, nad akými súvislosťami sa niektoré predstaviteľky našich knižníc zamysleli.

Mgr. Beáta Bellérová, Slovenská poľnohospodárska knižnica, Nitra (Beata.bellerova@uniag.sk)

Väščina publikovaných príspevkov venovaných problematike internetu v knižniciach zhodne konštatuje, že internet nie je konkurentom knižníc, ale je skôr ich pomocníkom a silným nástrojom, ktorý môžu využívať vo svoj prospech. Potrebu zaviesť internet do väčšiny slovenských knižníc potvrdzuje aj Stratégia slovenského knihovníctva do roku 2006. Trend internetizácie naznačujú viaceré ďalšie oficiálne dokumenty, napríklad materiál Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike (2), ktorý mimoriadne zdôrazňuje vplyv informačných a komunikačných technológií na život občanov a vysoko hodnotí ich význam pri sprístupňovaní informácií, zjednodušení komunikácie s verejnou správou a pod. Cieľom informatizácie spoločnosti by mala byť podpora ekonomického rozvoja, uľahčenie práce a spríjemnenie života, sprístupnenie i skvalitnenie vzdelávania a efektívne využitie voľného času každého človeka. Zdá sa teda, že perspektívy využitia internetu ako jednej z najprogresívnejších informačných a komunikačných technológií dneška sú veľké a úlohy knižníc s ním spojené sú naozaj významné.

O širšom prístupe slovenských knižníc do internetu možno hovoriť v súvislosti s rozširovaním siete SANET (Slovenská akademická sieť). Vďaka SANET-u získali pripojenie všetky akademické a viaceré vedecké knižnice. Pokiaľ ide o internetizáciu verejných knižníc, veľmi pozitívnu úlohu zohrali granty poskytované Nadáciou otvorenej spoločnosti. Základy pre poskytovanie novej služby čitateľom – prístup k internetu – sa vytvárali postupne. Je to služba relatívne mladá a v súvislosti s jej poskytovaním sa vynára množstvo bariér – právne problémy, problémy kvality pripojenia, problémy technického a personálneho zabezpečenia atď.

Pre vedecké knižnice môže byť právnym problémom jeden z bodov všeobecných pravidiel používania siete SANET, kde sa uvádza: “Nie je povolené poskytovať prístup do siete SANET pre nečlenov združenia SANET” (3). Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre ako pracovisko Slovenskej poľnohospodárskej univerzity má pristup k internetu zabezpečený prostredníctvom SANET-u. Knižnica už druhý rok poskytuje čitateľom prístup k internetu. Keďže ide o špecializovanú vedeckú knižnicu, jej používateľmi nie sú iba študenti a zamestnanci univerzity, ale aj široká verejnosť. Aké stanovisko k nim zaujať? Nie sú to členovia SANET-u, teda nemôžu pracovať s internetom?

Problémy s kvalitou pripojenia sú dané na jednej strane nevyhovujúcou sieťovou infraštruktúrou a na strane druhej finančnými možnosťami knižníc. Knižnica si často vyberá nie taký typ pripojenia, ktorý by bol pre ňu optimálny, ale ten, ktorý si môže dovoliť. Stanovovanie poplatkov potom vychádza z toho, aké sú náklady na prístup do siete. Aj tu sa stretávame s dvoma názormi – poskytovať prístup do internetu na komerčnej báze, alebo považovať internet za štandardnú službu knižnice a umožňovať prístup k nemu bez vyberania poplatkov.

Keď už knižnica má relatívne optimálne vyriešené pripojenie na internet, môže nastať ďalší okruh problémov – nedostatočné hardvérové vybavenie. Dobre vieme, že nákup výpočtovej techniky pre knižnice je boľavým problémom našej súčasnosti. Počítače v knižnici sa stali pracovným nástrojom, vývoj ide rýchlo dopredu, technika zastaráva a nedarí sa ju vymieňať takým tempom, ako by bolo potrebné. Často treba riešiť dilemu, či dáme výkonný počítač k dispozícii čitateľom, alebo zamestnancovi knižnice. Nepretržité používanie vedie k poruchovosti niektorých komponentov. Z akých prostriedkov zabezpečovať opravu a obnovu technického vybavenia? Rozpočtové prostriedky knižníc sú mimoriadne chudobné. Oprávňuje nás to však vyberať poplatky, aby sme za získané prostriedky mohli nakupovať nové počítače alebo vymieňať opotrebované komponenty?

Nezanedbateľným problémom nie je ani otázka pripravenosti knižničného personálu na túto službu. Akademické a vedecké knižnice, ktoré už niekoľko rokov pracujú s internetom, sú vo výhode. Počas tohto odbobia získali ich pracovníci skúsenosti a zručnosť v práci s ním, a tak možno predpokladať, že sú na poskytovanie tejto služby lepšie personálne pripravené. V praxi sa stretávame s minimálne tromi skupinami používateľov: 1. skupina internet preceňuje, 2. skupina sa snaží využívať možnosti internetu a zároveň možnosti iných sprostredkovateľov informácií, knižnice nevynímajúc, 3. skupina s ním nevie pracovať. Používatelia, ktorí patria do prvej skupiny, sú často veľmi dobre odborne pripravení. Ak nemá byť komunikácia knihovníka s nimi každodenným stresom, musí mať aj on sám dostatok vedomostí o internete. Používatelia z druhej a tretej skupiny potrebujú pomoc knihovníka, aby našli to, čo práve potrebujú.

Keď prekonáme všetky uvedené bariéry, vyriešime dilemy a dáme čitateľovi internet k dispozícii, vyvstane pred nami celý rad ďalších drobných problémov, ktoré musíme riešiť. Mohli by sme ich definovať takto: Čo je dovolené a čo zakázané? Ako kontrolovať dodržiavanie zákazov?

Jednoznačné je jedno – zakázané je všetko nemorálne, porušujúce ľudské práva a kohokoľvek obťažujúce.

Zakázané je, samozrejme, všetko, čo by mohlo kaziť alebo ničiť dáta iných používateľov, viesť k zahlteniu siete, preťažovaniu serverov a nedostupnosti služieb.

Všetko ostatné by mohlo byť povolené, ale sú tu ešte ďalšie otázky:

• Môžu čitatelia používať internet len na študijné účely, alebo aj na zábavu? Čo sú vlastne študijné účely, ako ich budeme presne definovať?
• Môžu knižniční používatelia internetu pracovať s elektronickou poštou, smú posielať krátke textové správy (SMS), diskutovať cez internet (chatovať)?
• Dovolíme čitateľom prenášať súbory, ak áno, do akej veľkosti?
• Môžu si súbory sťahovať na svoje súkromné diskety?

Jednou z vlastností internetu je obrovské bohatstvo informácií, ktoré v sebe skrýva. Preto definovať jednoznačne, kedy ho používateľ používa na študijné účely a kedy na zábavu, je veľmi ťažké. Stretli sme sa už s návrhmi, aby knižnica obmedzila prístup do internetu výlučne na prístup k webovým stránkam a katalógom iných knižníc a jednoznačne definovaným informačným zdrojom. Ak považujeme internet za globálny komunikačný prostriedok, má zmysel potláčať jeho vlastnosti? Isteže je nevyhnutné filtrovať niektoré negatíva – nepovoliť v knižnici prístup k stránkam, ktoré ponúkajú pornografiu, propagujú násilie, fašizmus a podobne. Všetko ostatné by však malo byť iba vecou používateľa.

Pokiaľ ide o používanie elektronickej pošty, mala by byť možnosť jej využívania v knižnici (v akademickej a vedeckej zvlášť) samozrejmosťou. To isté by sa mohlo povedať aj o chatovaní, keby bolo pripojenie na sieť dostatočne výkonné a nevznikalo by príliš vysoké zaťaženie siete. Zatiaľ sa preto skôr odporúča nepovoľovať používateľom túto službu.

Ak je dobre zabezpečená antivírusová ochrana, nemal by byť problém s tým, aby si používatelia ukladali súbory na vlastné diskety. Nemalo by sa povoľovať sťahovanie súborov s video- a audionahrávkami, pretože sú príliš rozsiahle a zaťažujú sieť. Veľkú časť problémov týkajúcich sa sťahovania súborov, zmeny parametrov nastavenia, resp. ochrany pracovných staníc pred akýmikoľvek zásahmi zo strany používateľov možno eliminovať použitím vhodného ochranného softvéru. Na našom trhu je k dispozícii niekoľko produktov a prostriedky vynaložené na ich získanie budú adekvátne, ak uvážime, že odstránia niekoľko každodenných problémov, ktoré musíme riešiť, o. i. aj problém “príliš šikovných používateľov” snažiacich sa napr. prestavovať základné parametre pracovných staníc, doinštalovávať nové programy a pod. Je oveľa jednoduchšie, keď dodržiavanie pravidiel za nás kontroluje softvér, ako keď musí byť knihovník v pozícii dozorcu.

Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre poskytuje prístup k internetu svojim používateľom dva roky. K dispozícii je 10 staníc a služba je pre každého registrovaného čitateľa bezplatná. Keďže knižnica poskytuje službu bezplatne, vyhradzuje si právo, v prípade potreby, obmedziť prístup do internetu. Napr. na začiatku semestrov, keď je zvýšený nápor na vypožičiavanie dokumentov, sa uprednostňuje využitie počítačov pre výpožičnú službu.

Čitatelia majú zákaz používať message board, chat, forum, konferencie, SMS brány, downoload, hrať online hry, zakázané sú stránky propagujúce násilie, rasovú neznášanlivosť, pornografiu, fašizmus a podobne.

Vyhľadávanie v internete je obmedzené na 1 hodinu, ak nie je ďalší záujemca, je možnosť tento limit predĺžiť. Diskety si musia čiatelia pred použitím otestovať antivírusovým programom. Dodržiavanie zákazu zásahu používateľov do nastavenia pracovných staníc a sťahovanie veľkých súborov je zabezpečené ochranným softvérom.

V pravidlách používania internetu v SlPK je stanovené, že čitatelia môžu používať sieť na vyhľadávacie a vzdelávacie účely. Stanovisko knižnice k tejto otázke je však veľmi liberálne. Ak používatelia internetu rešpektujú všetky už uvedené pravidlá, nie je pre knižnicu dôležité, s akými stránkami pracujú.

Na základe získaných skúseností možno povedať, že internet je pre nás výzva a šanca. Výzva učiť sa denne nové veci a hľadať odpovede na množstvo otázok. Šanca dostať do knižnice ľudí, ktorí by si možno za iných okolností cestu do nej nikdy nenašli, ovplyvniť názor mladých ľudí na knižnice, poskytnúť im priestor na užitočné strávenie voľného času, tým nemajetnejším poskytnúť možnosť pracovať s novými technológiami, rozšíriť možnosti vzdelávania. Ak aj nebudú všetci používatelia v knižnici využívať internet výlučne na vzdelávacie účely, už to, že sa naučia pracovať v sieti, komunikovať, vyhľadávať ľubovoľné informácie, bude znamenať prínos pre nich a tým aj pre nás.

(Joscakov@kskls.sk)

1. Skôr než vyslovíme názory, dovoľujeme si z našich skúsenosti ako metodického pracoviska verejných knižníc Banskobystrického kraja zverejniť stručné poznatky.

Verejné knižnice sprístupňujú internetové stránky používateľom v dvoch rovinách:

• používateľom, ktorí vlastnia čitateľský preukaz inštitúcie, ale aj ďalším používateľom, ktorí nie sú registrovaní v knižniciach – verejnosti;
• výhradne používateľom, ktorí vlastnia čitateľský preukaz inštitúcie.

Pripojenie na internet v knižniciach je realizované:

• komutovanou linkou,
• pevnou linkou (1 knižnica).

Internetové služby sa sprístupňujú v knižniciach za finančnú úhradu (100 % knižníc v kraji) – v zmysle cenníkov, ktoré sú súčasťou knižničných a výpožičných poriadkov.

Rapídny nárast nových technológií a tlak na knižnice vstúpiť do sveta globálnej siete zastihol mnohé knižnice personálne, technicky a finančne nepripravené, čo obmedzuje pružnejšie zavádzanie nových technológií a možnosti čeliť nástrahám, ktoré tieto technologické procesy priniesli a prinášajú do výchovno-vzdelávacích inštitúcií, akými sú knižnice.

Nekoordinovaný a individuálny prístup verejných knižníc k zavádzaniu pripojenia na globálnu sieť spôsobila absencia ústredného metodického dokumentu (usmernenia, odporúčania a pod.). Zároveň konštatujeme, ako vyplýva z poznania daného stavu, že získanie technického vybavenia a pripojenie na globálnu sieť komutovanou alebo pevnou linkou sa stalo pre verejné knižnice v súčasnosti najväčším úspechom. Otázka kontrolovaného prístupu k internetovým stránkam ich v tejto súvislosti zatiaľ menej zaujíma, pretože ich cieľom je v prvom rade poskytnúť používateľom internetové služby a propagovať knižnicu ako progresívnu inštitúciu.

Väčšina knižníc chápe poskytovanie internetových služieb ako zdroj ďalších príjmov, ale zároveň aj vysokých nákladov z rozpočtu organizácie. Obmedzovanie prístupu na internetové stránky by ohrozilo ich zdroj príjmu, pretože ak registrovaný, ale najmä neregistrovaný používateľ zaplatí za internetovú službu, tak požaduje aj komplexné služby, a nie selektované, resp. obmedzované. Napriek tomu sa knižnice snažia sledovať prijaté “knižnično-internetové” zásady. Všeobecne platí orientačná zásada (“knižnično-internetová”), že používatelia registrovaní alebo neregistrovaní by nemali navštevovať webové stránky, ktoré propagujú násilie, xenofóbiu, pornografiu, fašizmus, znamená to, že platí odvodená zásada totožná s doplňovaním knižničných dokumentov.

Z praxe vieme, že mnohokrát sa stáva, že používatelia surfujú aj po “nevhodných” stránkach, ale konzultant alebo iná služba nepostrehne zobrazované stránky (niekedy tomu zabraňuje aj neznalosť cudzích jazykov, väčší počet študijných miest a podobne).

Na rozdiel od iných typov knižníc, verejné knižnice poskytujú internetové služby aj detským používateľom (deťom do 15 rokov a mládeži 16 – 19-ročnej), ktorí tvoria takmer 30 % návštevníkov rôznych webových stránok a ktorých najviac lákajú “zakázané”. Tento faktor je nevyhnutné vziať do úvahy v oblasti výchovno-vzdelávacích procesov v knižniciach.

Kontrolovaný prístup k internetovým stránkam v knižniciach je zložitejší, a to z niekoľkých hľadísk:

• rôznorodosti pripojenia na internet a stupňa technického vybavenia,
• personálneho obsadenia,
• poskytovania služieb registrovaným a aj neregistrovaným používateľom,
• platených internetových služieb...

Konštatujeme, že knižnice:

a) o kontrolovanom prístupe k internetovým stránkam nemajú poznatky,

b) vedia o takomto spôsobe, ale nedisponujú odborníkmi, ktorí im to zabezpečia,

c) kontrolu realizujú prostredníctvom prehliadania navštívených stránok (monitorovaním a logovaním prevádzky)...

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné kontrolovať prístup k internetovým stránkam vo verejných knižniciach (využívanie istých informačných zdrojov) predovšetkým v oblasti výchovy a vzdelávania mladej generácie. Ak knižnice prijmú pevne totožné zásady sprístupňovania internetových stránok tak ako ku sprístupňovaniu knižničných fondov, je predpoklad, že sa budú orientovať na obmedzenie prístupu kontroverzných webových stránok. Nevyhnutnou úlohou v tejto súvislosti bude:

• zaviesť bezplatné poskytovanie internetových služieb,
• vyriešiť problémy kontrolovaného prístupu k internetovým stránkam tak, aby nedochádzalo k obmedzovaniu vyhľadávania aj tých stránok, ktoré slúžia k výchove a vzdelávaniu,
• informovať a publikovať v odborných periodikách o možnostiach a spôsoboch kontrolovaného prístupu k internetovým stránkam v knižniciach,
• permanentne vzdelávať zamestnancov knižníc.

2. Verejné knižnice poskytujú univerzálne informačné zdroje pre všetky vekové kategórie v zmysle ich používateľského zázemia.

Všetkým je známe, že World Wide Web (WWW) predstavuje celosvetovú sieť, ktorú si môžeme predstaviť ako obrovskú knihu s miliónmi stránok, do ktorých môže každý písať a ktoré môže každý aj čítať. Technologické nástroje dnes umožňujú všetkým “prehrabávať” sa v týchto stránkach. Verejné knižnice svojim používateľom ponúkajú tieto možnosti zatiaľ bez obmedzenia. Využívanie domácich a zahraničných elektronických zdrojov (databáz) zameraných na oblasť výchovy a vzdelávania sa viac využíva v knižniciach iných typov.

Verejným knižniciam bráni vo využívaní zahraničných databáz napr. jazyková bariéra, dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov a nezáujem odborníkov pracovať v knižniciach kvôli nízkemu platovému ohodnoteniu.

V prípade, že sa prístup verejných knižníc k využívaniu internetových služieb pretransformuje v mnohých prípadoch z “komerčného” hľadiska na výchovný a vzdelávací, bude oveľa jednoduchšie pracovať s kontrolovaným prístupom k internetovým stránkam.

V súčasnosti však nič nebráni tomu, aby knižnice uskutočnili podľa vlastného uváženia obmedzenia, ktoré zabránia prenosu informačných zdrojov propagujúcich násilie, xenofóbiu, pornografiu, fašizmus a ďalšie negatívne javy, ale predovšetkým je potrebné, aby sa dostali k informáciám, akým spôsobom naplniť toto neľahké poslanie.