V roku 1992 firma Cosmotron darovala Slovenskej lekárskej knižnici (SlLK) dva moduly knižnično-informačného sieťového systému – modul Katalóg/Rešeršovanie a modul Výpožičky. Dnes práve s týmito modulmi pracujú používatelia na oddelení sprístupňovania fondov.
Na oddelení sprístupňovania fondov sa individuálni používatelia oboznámili s modulom Katalóg/Rešeršovanie už v septembri 1994. Zavedením automatizovaného katalógu sa začala meniť práca knihovníka na oddelení sprístupňovania fondov a aj nároky na pripravenosť používateľa. Obaja, pracovník i používateľ, sa museli zoznámiť s obsluhou personálneho počítača aj so spôsobom vyhľadávania literatúry v automatizovanom katalógu. Používatelia pozitívne hodnotili nové možnosti – prehľadávanie záznamov podľa viacerých selekčných hľadísk či rešeršovanie podľa vybraných rešeršných kritérií. Napriek pozitívnym ohlasom dosť dlho trvalo, kým väščina používateľov zmenila k zaužívanému spôsobu vyhľadávania literatúry v klasickom katalógu prístup a odhodlala sa samostatne pracovať s automatizovaným katalógom.
Po skončení vývoja modulu Katalóg/Rešeršovanie a počas jeho aplikácie do rutinnej prevádzky prebiehalo aj testovanie modulu Výpožičky. Aj tento modul bolo potrebné ”ušiť na mieru”. Vytvorenie automatizovanej kartotéky používateľov znamenalo nielen komplexnú informáciu o používateľovi (od jeho osobných údajov až po stav čitateľského konta), ale malo poskytnúť knihovníkovi aj prehľad o dianí na oddelení sprístupňovania fondov – teda o všetkých operáciách, ktoré sa v istom čase vykonávajú cez automatizovaný výpožičný systém. Dôležité pre prehľadnú prácu bolo aj vytvorenie ďalších podmodulov, napríklad žiadaniek, upomienok či rezerváciíí, aj štatistických prehľadov a prehľadov o príjmoch. Na to, aby sa tento model stal funkčný, nestačilo mať iba komplexný pohľad na jeho fungovanie, ale pomocou dlhodobejšieho testovania bolo potrebné objaviť zdanlivé maličkosti, ktoré zdržiavali niektoré operácie alebo prácu komplikovali.
Významná zmena celého knižnično-informačného systému sa uskutočnila v roku 1999, keď sa v SlLK vymenil formát, pod ktorým bol implementovaný systém RAPID LIBRARY, a z Výmenného formátu sa prešlo na systém UNIMARC.
Po tejto zmene a požadovaných úpravách sa rozhodlo o testovaní modulu na základe skutočných dát a transakcií na vzorke konkrétnych používateľov. Vzorka 150 aktívnych používateľov knihovníckych služieb bola vytvorená v percentuálnom zastúpení súčasného používateľského zázemia oddelenia sprístupňovania fondov.
Po úprave priestorov na oddelení OSF (odbor sprístupňovania fondov) a nastavení systému pracovníčkami oddelenia správy informačného systému boli do konca roku 2000 odskúšané jednotlivé funkcie modulu aj všetky technické zariadenia, a tak sa od nového roku prešlo na experimentálnu prevádzku automatizovaného výpožičného systému. Táto fáza prípravy na rutinnú prevádzku bola náročná z viacerých dôvodov:
Do polovice júna sa podarilo do automatizovanej kartotéky zapísať všetkých aktívnych používateľov, ktorí si obnovili preukaz na rok 2001, od tohto termínu sa do databázy zapisuje priebežne. Do konca októbra 2001 bolo v kartotéke zapísaných 2 189 používateľov. Do septembra t. r. sa do automatizovaného výpožičného systému zaznamenal aj zostatok výpožičiek na klasických výpožičných lístkoch a vyznačili sa tituly, ktoré nie sú označené čiarovým kódom. V súčasnosti sa literatúra, ktorá nie je označená čiarovým kódom, požičiava až po spracovaní a označení čiarovým kódom.
Dnes, po trištvrte roku experimentálnej prevádzky, je zrejmé, že používatelia túto zmenu vítajú, pretože im umožňuje prístup k ďalším údajom, napr. o tom, či je požadovaná literatúra voľná, dokedy je viazaná, a môžu si literatúru aj sami rezervovať. Celý výpožičný proces je rýchlejší, používateľ nemusí nič vypisovať a je informovaný aj o stave svojho čitateľského konta, ktoré si môže sám prezerať.
Pracovníci oddelenia sprístupňovania fondov si už tiež môžu vydýchnuť, pretože práca s modulom Výpožičky sa stáva rutinnou záležitosťou a začína prinášať viac pohody ako stresu z obavy, ”či niečo nepokazím”. Automatizovaný výpožičný systém neuľahčuje iba samotný výpožičný proces, ale pomáha knihovníkovi vyhľadávať potrebné údaje a spracovávať ich.
Zmena v systéme objednávania literatúry sa týka aj oddelenia ochrany a organizácie fondov. Zmenšil sa počet žiadaniek na rovnaký titul a aj riziko, že v sklade budú hľadať literatúru, ktorá už je vypožičaná.
Pracovník knižnice, kde sa automatizovaný výpožičný systém používa, musí ovládať potrebnú techniku, poznať modul, v ktorom pracuje, a mal by sa neustále vzdelávať, aby mohol poskytovať kvalifikované knižnično-informačné služby. Takéto služby od SlLK očakávajú jej používatelia, ktorí sa nádejajú, že čoskoro bude nasledovať ďalšia zmena, ktorá výpožičný proces urýchli a umožní im s knižnicou komunikovať prostredníctvom internetu rovno zo svojho domu či pracoviska.
Dagmar Gurová, Slovenská lekárska knižnica, Bratislava
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib014/vypslk.html
ITlib. Informačné technológie a
knižnice