Situácia po roku 1989 síce otvorila nové možnosti, ale stav financovania knižníc sa nijako podstatne nezmenil. SNK si uvedomovala, že bude potrebné čo najrýchlejšie zabezpečiť prechod na nejakú inú súčasnú modernú technologickú platformu, pričom sa však nedalo rátať so štátnou podporou takéhoto prechodu. Hľadajú sa možnosti finančnej pomoci zvonka zo strany západných sponzorov. Aj Národná knižnica ČR hľadá takéto možnosti a s pomocou svojich priaznivcov sa dostáva do kontaktu s americkou nadáciou Andrew W. Mellon Foundation. Táto po zvážení situácie by však pred pomocou jednej knižnici radšej uprednostnila významnejší projekt ovplyvňujúci celý knižničný sektor vo vtedajšom Česko-Slovensku. Na pozvanie tejto nadácie riaditelia štyroch najvýznamnejších českých a slovenských knižníc navštívili v novembri roku 1991 USA, kde rokovali aj o možnej pomoci nadácie knižniciam, a krátko po návrate vydali vyhlásenie o spoločnom zámere ”položiť pevné základy celoštátnej knižničnej siete poskytujúcej domácim i zahraničným používateľom ľahký, rýchly a bezbariérový prístup k informáciám uloženým v knižniciach a informačných strediskách”.
Zámerom tiež bolo, aby moderná informačná technológia zavádzaná do českých a slovenských knižníc plnila tieto hlavné ciele:
Celoštátna knižničná sieť sa od začiatku chápala a aj začala budovať ako integrovaný kooperačný systém založený na spoločnej katalogizácii a využití centrálne spracovávanej národnej produkcie, čiže na rovnakých princípoch, ako bol navrhovaný IKIS. Sieť mala mať dve národné centrá (Národní knihovnu v Prahe a Slovenskú národnú knižnicu v Martine, čo odrážalo národnú, geografickú a administratívnu štruktúru ČSFR. Každé centrum malo plniť dve hlavné úlohy: zabezpečovať bibliografické spracovanie svojej národnej produkcie a postupne v ňom vytvoriť súborný katalóg všetkých participujúcich inštitúcií.
Obe centrá by mali poskytovať potrebné školenia a konzultácie. Významnými vstupmi sa na systéme mali tiež od začiatku podieľať Štátna vedecká knižnica v Brne (dnes Moravská zemská knihovna) a Univerzitná knižnica v Bratislave ako tzv. satelitné knižnice. Očakávala sa tiež aktívna spolupráca regionálnych a ďalších vedeckých knižníc.
Okamžite sa rozbehli práce na príprave projektu, ktorý dostal názov CASLIN – Czech and Slovak Library Information Network, teda Česká a slovenská knižničná informačná sieť, ktorý bol predložený Mellonovej nadácii na jeseň roku 1992. Súčasne prebiehali aj prípravné práce na vypísanie spoločnej medzinárodnej verejnej súťaže na dodávku softvéru a hardvéru pre tieto štyri knižnice. Spracovali sa technické špecifikácie a pripravil sa veľmi podrobný dotazník pre uchádzačov. Súčasne prebiehal i vlastný prieskum trhu. Po prvýkrát mali knižnice možnosť vyberať si hardvér i komerčný softvér skutočne podľa svojich potrieb spomedzi produktov renomovaných dodávateľov.
Systém musel spĺňať prinajmenšom tieto hlavné požiadavky:
Týmto požiadavkám najlepšie vyhovovali integrované modulárne systémy založené na ”priemyselných” štandardoch: operačný systém UNIX, Ethernet, RDBMS s jazykom SQL, 4GL pre aplikačné programovanie, jazyk C pre systémové programovanie atď. Medzi známymi reprezentantmi boli systémy firiem CLSI(LIBS 100+), Dynix, DRA, GEAC (Advance), IME(Tinlib), SW AG (Illiada), ExLibris (Aleph) a ďalšie.
Prvé nezáväzné kolo kontaktov a výberu sa uskutočnilo ešte pred oficiálnym oznámením o pridelení grantu Mellonovou nadáciou v decembri 1992. Nasledovalo oficiálne vyhlásenie verejnej súťaže a koncom januára 1993 tím expertov knižníc vybral systém ALEPH od izraelského dodávateľa Ex Libris na hardvérovej platforme DEC Alpha. Pri organizovaní a výbere asistoval i holandský konzultant, ktorého si CASLIN prizval. Nasledovalo obdobie prípravy kontraktu, ktorý štyria riaditelia knižníc CASLIN-u podpísali 31. mája 1993. Medzitým sa po rozdelení ČSFR na Slovenskú republiku a Českú republiku stal vlastne medzinárodným projektom. Neskôr projekt podporila aj ďalšia americká nadácia Pew Charitable Trusts, ktorá venovala prostriedky najmä na školenia a zlepšenie vzťahov knižníc s verejnosťou. Z týchto prostriedkov sa o. i. zakúpilo a vybudovalo DTP pracovisko v SNK.
V lete 1993 sa začali školenia a prípravné práce na menších počítačoch DEC. Produkčné kontrahované počítače boli nainštalované začiatkom roka 1994. SNK musela urobiť konverziu všetkých svojich záznamov do formátu UNIMARC.
CASLIN sa rozhodol pre UNIMARC preto, lebo v tom čase bol v porovnaní s formátom USMARC vyspelejší, pritom bol stabilizovaný a mal podporu zo strany Európskej komisie aj IFLA. V medzinárodnej knihovníckej komunite (vrátane OCLC a Kongresovej knižnice) bol uznávaný ako medzinárodný výmenný formát. Aj dodávatelia knižničných softvérových systémov čoraz viac podporovali formát UNIMARC. Zvyšoval sa počet krajín, v ktorých sa UNIMARC stal výmenným alebo aj celonárodným formátom, ďalšie krajiny takýto prechod na UNIMARC plánovali. Nad formátom USMARC vtedy naviac visel otáznik plánovanej harmonizácie s formátmi UKMARC a CANMARC a USMARC v tom čase nedával záruku stability. Použitie UNIMARC-u vyvolalo potrebu nových katalogizačných pravidiel. Caslin sa rozhodol prijať anglo-americké katalogizačné pravidlá AACR2 s menšími úpravami tam, kde to bolo odôvodnené národnými a jazykovými odlišnosťami. CASLIN sa tiež zaviazal dodržiavať medzinárodné bibliografické štandardy ISBD. Toto rozhodnutie si vyžiadalo značné množstvo práce na jeho rozpracovaní a príprave na zavedenie do praxe. SNK venovala značnú pozornosť príprave pracovných pomôcok pre knihovníkov, napr. slovenskému prekladu manuálu UNIMARC, prekladom noriem ISBD atď. Pripravila a vydala tiež metodické príručky na popis kníh a článkov vo formáte UNIMARC v systéme ALEPH. Veľa pozornosti sa venovalo rozširovaniu formátu UNIMARC do ďalších slovenských knižníc. SNK zorganizovala množstvo podujatí k tejto tematike.
Po nainštalovaní produkčného servera DEC ALPHA 3000/500 v septembri roku 1994 sa postupne zavádzali do prevádzky moduly katalogizácie, OPAC a čiastočne akvizície a spracovanie v SNK prechádzalo na ALEPH. Spolu s prechodom na nový systém sa v SNK začali dokumenty označovať čiarovým kódom. Všetky servery CASLIN-u boli ešte v tom istom roku pripojené k internetu, čo umožnilo vzájomný prístup do jednotlivých knižničných databáz prostredníctvom modulu OPAC. SNK zriadila vo svojich priestoroch počítačovú učebňu na prípravu najmä svojich pracovníkov na prácu s novými systémami.
Keďže veľmi rýchlo narastal počet osobných počítačov pripojených do lokálnej počítačovej siete SNK, ukázala sa naliehavá potreba tento problém riešiť. Preto vedenie MS schválilo vybudovanie štruktúrovanej kabeláže lokálnej siete, ktorý sa realizoval v dvoch etapách na konci roku 1994 a začiatkom roka 1996. Táto sieť bola poslednou väčšou investíciou Matice slovenskej do informačných technológií pre SNK. Sieť vybudovaná na komponentoch firmy Digital a umožňujúca pripojenie 450 koncových zariadení slúži doteraz bez potreby väčšej inovácie či upgradu.
Dňa 30. októbra 1996 sa v SNK uviedol do prevádzky aj výpožičný modul. Bola to náročná akcia vyžadujúca množstvo sprievodných organizačných opatrení, ako napr. zorganizovanie tzv. rýchlej katalogizácie dokumentov, ktorých záznam ešte nie je v počítačovej databáze, pred ich vypožičaním cez systém ALEPH. Zaviedli sa aj nové čitateľské preukazy vo forme kreditnej karty vybavené čiarovým kódom.
Rokom 1996 sa projekt CASLIN zo strany Mellonovej nadácie uzavrel. SNK v snahe zabezpečiť rozvoj a pokračovanie projektu na Slovensku vypracovala v máji 1996 Projekt elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí v SR. Hoci tento projekt prešiel rezortným oponentským konaním na úrovni MK SR a bol i zaradený medzi plánované projekty Štátneho informačného systému, až dodnes neboli naň uvoľnené financie napriek tomu, že bol neskôr nahradený podobným projektom iných riešiteľov pod tým istým názvom. V súčasnosti už existuje tretia verzia tohto projektu.
Význam CASLIN-u pre vývoj automatizácie SNK a slovenských i českých knižníc bol najmä v tom, že sa prijali a v praxi presadili medzinárodné štandardy UNIMARC, AACR2 a ISBD. Okrem toho po prvýkrát SNK získala kompletný komerčný knižničný softvérový systém i zodpovedajúci moderný hardvér. Projekt však nebol orientovaný len čisto technologicky, ale uplatňovali sa i nové prístupy v organizácii a riadení knižníc. Ešte vo väčšej miere než pri riešení projektu IKIS sa uplatnila tímová spolupráca a jej princípy. Používali sa konzorciálne postupy, i keď sa CASLIN doposiaľ nekonštituoval ako formálne konzorcium. Veľká pozornosť sa venovala i školeniam personálu a zviditeľneniu a vytváraniu pozitívneho imidžu knižníc na verejnosti. Aj keď sa ešte stále nedosiahli hlavné plánované ciele vytvoriť a prevádzkovať súborné katalógy slovenských a českých knižníc a knižničnú počítačovú sieť, pokrok v členských knižniciach bol zrejmý. Pripravilo sa už množstvo prípravných materiálov a metodík i kódovníkov pre súborný katalóg, napr. dosiahla sa dohoda o rozsahu záznamu pre súborný katalóg. Projekt CASLIN položil solídne základy pre ďalší rozvoj, ku ktorému sa knižnice prihlásili, a prijali sa i opatrenia a postupy na zabezpečenie jeho realizácie. SNK podpísala zmluvu s NK ČR o spolupráci na budovaní a využívaní súborných katalógov.
SNK venovala pozornosť i retrospektívnej konverzii bibliografických a katalogizačných záznamov, o čom svedčí aj vypracovanie Národného programu retrokonverzie a konverzie generálnej bázy slovacikálnych bibliografických údajov a klasických slovacikálnych knižničných dokumentov v roku 1996.
Začiatkom roku 1997 Národná rada SR schválila poslanecký návrh nového zákona o Matici slovenskej napriek protestom ministra kultúry SR k postaveniu SNK. Týmto zákonom stratil štát priamu kontrolu nad národnou knižnicou, ktorá sa dostala do podriadeného postavenia voči členskému hnutiu Matice slovenskej, ktorej vedenie už dávnejšie podporovalo iné priority než profesionálnu činnosť SNK.
Tým sa začal boj o národnú knižnicu, ktorý spomalil, ba neskôr až paralyzoval činnosť SNK vo viacerých oblastiach činnosti SNK vrátane rozvoja automatizácie a informatizácie aj napriek tomu, že orientácia na informatizáciu mala patriť medzi prioritné úlohy MS. Viaceré kompetencie boli Slovenskej národnej knižnici odňaté. SNK v MS sa v tomto období dostala do situácie, keď prestávala plniť svoje základné funkcie a funkcie, ktoré mala plniť v rámci celého knižničného systému SR.
Obrat nastal až po prijatí nového zákona NR SR č. 183/2000 o knižniciach v roku 2000, ktorým sa 1. júla 2000 zriadila Slovenská národná knižnica ako samostatná právnická osoba a inštitúcia. Týmto zákonom SNK opäť získala dôstojné postavenie a zaradila sa medzi vrcholné štátne kultúrne inštitúcie.
V súvislosti so zriadením SNK podľa zákona č. 183/2000 treba pripomenúť, že SNK od 1. júla 2000 integrovala aj niektoré ďalšie pracoviská MS, ako bol Archív literatúry a umenia, Slovenské národné literárne múzeum, Biografický ústav, Múzeum Ľ. Štúra a Slovanské múzeum A. S. Puškina, v práci ktorých sa doteraz informačné technológie prakticky nepoužívali, aj keď ich zbierky predstavujú tiež veľmi významný informačný potenciál. Integrácia týchto pracovísk do informačného systému SNK predstavuje pre SNK ďalšiu významnú úlohu v oblasti automatizácie a informatizácie.
SNK v súlade so Stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 považuje úlohy v oblasti automatizácie, elektronizácie, informatizácie a internetizácie za veľmi dôležité a prioritné aj vzhľadom na to, že sa očakáva a ráta s tým, že SNK zaujme v celoslovenskom meradle v tomto procese vedúce postavenie.
SNK už začala ”prezbrojovať”. Ešte koncom roka 1999 sa z vyčleneného rozpočtu SNK podarilo zakúpiť nový výkonný server Compaq Alpha DS 20 s 1 GB RAM a 100 GB na diskoch. V roku 2001 zakúpila novú verziu softvérového systému ALEPH 500, zatiaľ v konfigurácii na testovanie systému a prípravu na migráciu zo starého systému ALEPH 300. Postupne sa inovujú i pracovné stanice tak, aby boli schopné pracovať pod operačným systémom Windows, pretože nový systém využívajúci architektúru klient-server si to vyžaduje.
Prvé výsledky dosiahla SNK aj v oblasti digitalizácie, keď v spolupráci s ďalšími inštitúciami – vlastníkmi dokumentu – a firmou Albertina Icome Praha-Bratislava vydala prvý CD-ROM s Bratislavským antifonárom II, tzv. Hanovým kódexom, ako súčasť programu Pamäť sveta.
V oblasti digitalizácie a elektronických publikácií, ich produkcii, spracovávaní, uchovávaní a sprístupňovaní však SNK v porovnaní s väčšinou ostatných európskych národných knižníc značne zaostáva a bude potrebné toto zaostávanie dobehnúť.
Nové vedenie SNK stanovilo v oblasti automatizácie, elektronizácie a informatizácie na najbližšie obdobie nasledujúce úlohy a ciele:
Je to komplex veľmi náročných úloh, ktorých splnenie si vyžiada veľké úsilie pracovníkov SNK a kooperujúcich inštitúcií i značné finančné prostriedky. Treba však dúfať, že tieto financie konečne začnú plynúť do SNK v takom objeme, aký je zvyčajný pre ostatné porovnateľné národné knižnice a aký si táto národná kultúrna inštitúcia zaslúži tak, aby mohla plniť všetky svoje úlohy, ktoré sú jej dané zákonom a ďalšími uzneseniami a vyplývajú i z jej prirodzeného postavenia v sieti slovenských knižníc.
Literatúra:
1. Katuščák, Dušan – Bielik Miroslav – Ďurovčík, Štefan – Prokop, Igor – Repková, Ľudmila – Slížová, Daniela: Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie. Martin, Matica slovenská 1985.
2. Spoločný zámer. 1. novembra 1991. http:// www.caslin.cz:7777/caslin/historie/zamer.html
3. CASLIN – Projekt pro Andrew W. Mellon Foundation – podstatný výtah z českého překladu. http://www.caslin.cz:7777/caslin/historie/project-c.html
4. Prohlášení. http://www.caslin.cz:7777/caslin/historie/prohlaseni.html
5. Projekt CASLIN po 10 letech. Dokumenty k diskusi v akváriu. Seminár CASLIN 2001, 27.31. 5. 2001, Beroun.
6. Domovské webovské stránky CASLIN: http:// www.caslin.cz/.
7. Ing. Daniela Slížová, Ing. Igor Prokop: Program elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR. 30. 5. 1996.
8. PhDr. Ľubomír Jankovič, CSc.: Program Pamäť sveta UNESCO. http://www.snk.sk/snk/programy/pamat_sveta.html.
9. Miloš Kovačka, CSc. – Ing. Igor Prokop – Ing. Daniela Slížová: Národný program retrokonverzie a konverzie generálnej bázy slovacikálnych bibliografických údajov a klasických slovacikálnych knižničných dokumentov. Materiál pre potreby Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Martin, marec – júl 1996.
10. Rakús Milan: Uplatňovanie informačných technológií v SNK. In: Knižnica, roč. 2, č. 7. Slovenská národná knižnica, Martin, 2001. http://www.snk.sk/kniznica/7_2001/60_3.html.
Ing. Igor Prokop, Ing. Daniela Slížová
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib014/martin.html
ITlib. Informačné technológie a
knižnice