Selekčný jazyk predmetových hesiel a elektronická komunikácia

Niekomu sa môže zdať uvedený nadpis trochu ”pritiahnutý za vlasy”. Avšak dve podujatia, ktorých som sa tohto roku zúčastnila, riešili práve problém elektronickej komunikácie prostredníctvom predmetových hesiel alebo kľúčových slov. (Z hľadiska striktne odborného ide síce o dva selekčné jazyky založené na báze prirodzeného jazyka. Ibaže súčasný vyhľadávací aj indexačný pragmatizmus sa ”na vec pozerá” v oblasti terminológie trochu voľnejšie. Preto v tejto súvislosti nepovažujem za nevyhnutné definovať, čo chápeme pod pojmom predmetové slová a čo pod pojmom kľúčové slová.)

Vzácnym hosťom tohtoročného CASLIN-u bola Lois Mai Chan (USA), redaktorka LCSH a autorka metodiky LCSH. Profesorka Chan nás upozornila, že v dôsledku narastania informačnej krízy a jej zvládania/nezvládania sa mnohí producenti a správcovia webov a databáz obracajú práve na knižnice, aby im tieto inštitúcie pomohli svojimi klasifikačnými systémami zvládnuť informačný chaos a zabezpečiť vyhľadanie relevantnej informácie. Prednáška profesorky Chan Predmetovo orientovaný prístup k informačným zdrojom na webe: riadené slovníky, hesláre, tezaury ukázala, že metóda riadených slovníkov prežíva renesanciu aj pri vecnom triedení metainformácii, hoci vývoj selekčných jazykov smeruje ku klasifikácii metadátových zdrojov prostredníctvom KATEGÓRIÍ (klasifikácia v metadátovom prostredí = kategorizácia).

Kategórie predstavujú globálne triedenie metainformácií na weboch. Ide o veľmi široké globálne pojmy, ktoré vytvárajú ”gateway” na weboch. Ako príklad vstupného portálu knižnice nám môže poslúžiť experimentálny portál http://www.caslin.sk/htdoc/portals/index.htm. Uvedený vstupný portál ponúka nasledujúce globálne kategórie: Spoločnosť, Politika, Jazyk a umenie, Technika, Príroda, Človek. Hlbšie triedenie napr. pre kategóriu Spoločnosť obsahuje podkategórie: Dejiny a historické vedy, Sociológia, Vzdelávanie, Filozofia a náboženstvo. Podľa L. M. Chan (a nielen podľa nej) musí dôjsť ku kombinácii oboch metód vecného spracovania – hrubšej i jemnejšej, pričom kategórie predstavujú klasifikáciu hrubšiu. Jemnejšiu klasifikáciu predstavujú naďalej riadené slovníky a to už existujúce, keďže vyvinúť nové by bolo finančne náročné. Novým prvkom je integrácia riadených slovníkov a následne vznik metatezaurov – UMLS, MACS (LCSH, RAMEAU, SWD).

L. M. Chan konštatovala, že substantívna inverzia nemá nijakú perspektívu v elektronickom prostredí a bola vhodným nástrojom v čase manuálnych katalógov, kedy dôraz na slovo bol dôležitý.

Druhým nemenej zaujímavým podujatím, ktoré sa síce uvedenou problematikou zaoberalo okrajovo, bola 7. medzinárodná konferencia Slovensko a internet v roku 2001. Príspevok doc. PhDr. S. Makulovej, PhD., Nové prístupy k organizovaniu a vyhľadávaniu informácií v prostredí internetu obsahoval konštatovanie (zhodné s prof. Chan), že k najviac využívaným nástrojom umožňujúcim vyhľadávanie informácií na internete patria predmetové adresáre a prieskumové stroje. Podľa metód prístupu k informáciám rozdelila S. Makulová nástroje prístupu k informáciám do 5 tried. Pre naše potreby, resp. našu úroveň spracovávania a vyhľadávania dokumentov (a bodaj by bola aspoň taká úroveň!) sú zaujímavé prvé dve triedy (hoci autorka príspevku ide omnoho ďalej – až k objavovaniu a extrahovaniu poznatkov). Teda prvú úroveň charakterizujú už spomínané predmetové adresáre internetových zdrojov, kde sa pohybujeme v rámci spomínaných kategórií a podkategórií. Druhú triedu alebo úroveň vyhľadávania tvoria vyhľadávacie alebo prieskumové stroje, ktoré vyhľadávajú informácie na základe kľúčových slov, kombinácie týchto slov pomocou Boolovej algebry, pomocou fráz atď.

Pre knižnice, ktoré spravujú elektronické katalógy (ale nie len tie), konkrétne pre katalogizátorov v praxi z uvedeneného vyplýva nasledujúca perspektíva – zmena vecného spracovania. Je dôležité, aby každá knižnica budovala svoj súbor autorít predmetových hesiel (prvá lastovička – Predmetové heslá SNK – približne 600 pojmov, okrem odkazov previazaných anglickými ekvivalentami a notáciou MDT, si môžete prezrieť na www.snk.sk pod odkazom Vecné spracovanie). Pred knižnicami, ktoré prezentujú svoje výsledky prostredníctvom internetu a spravujú webové stránky, stojí úloha budovať portály skladajúce sa z globálnych kategórií. Predtým však katalogizátor v praxi použije pri klasifikácii obsahu dokumentu minimálne dva indexačné prvky v dvoch tagoch v prístupových podpoliach – globálnu kategóriu a štandardizovaný pojem z riadeného slovníka (derivovaný napr. z LCSH), no a príslušnú notáciu MDT.

Takýto je teda vzťah selekčného jazyka predmetových hesiel a elektronickej komunikácie prostredníctvom internetu. Keby sme problém zvládli aspoň na už spomínanej úrovni – veľa by sme zvládli.

Použitá literatúra:

1. CASLIN 2001 : Popis a zpřístupnění dokumentu: nová výzva. – Praha : Knihovna AV ČR, 2001. – 91 s.

2. Slovensko a Internet v roku 2001 : Internet v živote, riadení a obchode organizácie. 7. medzinárodná konferencia. – Bratislava : EL&T, 2001. – 133 s. 3. http://www.caslin.sk/htdoc/portals/index.htm.

Mgr. Anna Peťová, Slovenská národná knižnica, Martin

 


http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib014/jazyk.html
ITlib. Informačné technológie a knižnice