Reálne a virtuálne knižnice v ére digitálnych komunikácií

V. K. Stepanov

Súčasný systém elektronických informačných komunikácií radikálne mení situáciu v oblasti zberu, uchovávania a spracovania údajov. Prudko sa rozvíjajúce technológie globálnych počítačových sietí vytvárajú v informačnej oblasti nový systém vzťahov, ktorý odzrkadľuje reálie technickej úrovne súčasného ľudstva. Intenzita zmien je v značnej miere diktovaná obrovským významom, ktorý nadobúdajú informácie v postindustriálnej spoločnosti a ktoré sa stávajú hlavným tovarom, zdrojom a nástrojom súčasne.

Donedávna sa postavenie knižnice ako spoločenskej inštitúcie zdalo neotrasiteľné a nezraniteľné. Avšak internetové technológie spôsobili likvidáciu monopolu knižnice – jediného zariadenia profesionálne sa zaoberajúceho zberom, systematizáciou, uchovávaním a poskytovaním informácií používateľom – na vlastnenie informácií v systematickej podobe. Prudké zvýšenie úlohy, a teda aj hodnoty informácií viedlo k vytváraniu obrovského počtu veľkých korporácií i malých firiem, ktoré v podstate plnili tradičné knižničné funkcie aplikované na dokumenty v elektronickej podobe. Ako príklad možno uviesť celosvetovo známe LEXIS/NEXIS, Knight Ridder, Bell Howell, EBSCO, STN... Ich vytvorenie a prudký rozvoj sú podmienené predovšetkým možnosťou prostredníctvom internetu poskytovať služby používateľom informácií priamo na pracovisku alebo hocikde inde vrátane dopravných prostriedkov (automobil, vlak, lietadlo). Firmy, ktoré sa sústreďujú na poskytovanie služieb, dodávajú svoj tovar priamo na pracovný stôl zákazníka. Robia to veľmi operatívne, pričom vo väčšine prípadov zabezpečujú vysoký stupeň úplnosti a relevantnosti údajov a náležitú úroveň pohodlia. Používateľ potom spravidla nemá potrebu navštevovať reálne knižnice. V prevažnej miere pritom medzi používateľov patria predstavitelia veľkého biznisu, justície a riadenia, t. j. oblastí, kde je hodnota rozhodnutí prijímaných na základe informácií veľmi vysoká.

Vzniká situácia, keď na to, aby sme sa dostali k dokumentom, vôbec nie je potrebné fyzicky chodiť do knižnice. Jasným odzrkadlením tejto tendencie v praxi je transformácia knižníc do zariadení, ktorých činnosť je postavená predovšetkým na analýze informácií, do oddelení alebo centier riadenia poznatkov. Tieto sa odlišujú od knižníc tým, že ich hlavný fond je v podobe vzdialených elektronických báz dát. Tento proces je zatiaľ iba na začiatku a dnes sa dotkol iba, v technickom zmysle, najviac napredujúcich štruktúr biznisu, avšak samotná tendencia je pre vyšší stupeň charakteristická.

Činnosť čoraz väčšieho počtu najvýznamnejších spoločenských inštitúcií (banky, poisťovne, audítorské, investičné a iné finančné inštitúcie, územné a výrobné systémy riadenia) bude informačne sprevádzaná komerčnými službami poskytujúcimi drahé, ale vysokokvalitné služby. Pritom knižnice, nezávisle od profilu, zabezpečujúce bezplatnú a zároveň menej kvalitnú obsluhu sa budú dostávať z významného informačného trhu na perifériu, sústreďujúc sa prevažne na uspokojovanie vzdelávacích záujmov a zábavy.

Prerozdelenie funkcií a tomu zodpovedajúcich úloh v systéme informačných komunikácií, podmienené technologickými reáliami času, je proces objektívny a nevyhnutný. Epocha, keď hlavný objem poznatkov ľudstva sa uchovával v dokumentoch (knihách), speje ku koncu. Vysvetľuje sa to takými nedostatkami papierových publikácií, ako je nemožnosť obsahovať v sebe všetky druhy dát vrátane animácie, zvuku a videa, vysoká hodnota ich produkcie a šírenia, rýchle zastarávanie a nemožnosť rýchlo aktualizovať materiál! Postupne všetky tieto faktory vedú k tomu, že papierové publikácie sa stávajú málo vhodnými na využívanie v intenzívne sa rozvíjajúcich oblastiach, predovšetkým v ekonomike a riadení.

Hlavný dôraz knižnice na prácu s dokumentmi, a nie s informáciami, vedie k tomu, že knižnica prestáva plne uspokojovať potreby informačnej spoločnosti, najmä tej jej časti, ktorá prijíma rozhodnutia určujúce cesty vývoja spoločnosti.

Extrapolácia existujúcich tendencií v informačnej oblasti umožňuje urobiť záver, že knižnica ako spoločenská inštitúcia má reálne možnosti nielen sa ozdraviť, ale aj prežiť v informačnej ére iba vtedy, ak sa pričiní o to, aby neoddeliteľnou črtou jej činnosti bola práca s digitálnymi komplexmi dát, ktorá sa musí, podľa nášho názoru, vykonávať súčasne v niekoľkých smeroch.

Prvý je spojený s poskytovaním prístupu čitateľom k digitalizovaným materiálom existujúcim mimo knižnice. Jeho realizácia súvisí so zabezpečením prístupu čitateľov k internetu a ich kvalifikovanou konzultáciou pri vyhľadávaní informácií v kybernetickom priestore.

Druhý smer zahŕňa poskytovanie vlastných údajov v sieti a organizovanie obsluhy používateľov cez internet. Táto línia je stelesňovaná vytváraním knižničných webových serverov, na ktorých sú umiestňované užitočné informácie vrátane vlastných elektronických katalógov a plných textov dokumentov v digitálnej podobe. K tomu sa pripája aj rozvoj systému elektronického poskytovania dokumentov, keď sa časti kníh a periodických publikácií posielajú z fondov knižníc v elektronickej podobe vzdialenému používateľovi na základe jeho požiadaviek. Inými slovami, služby reálnych knižníc v systéme elektronickej komunikácie musia byť konkurencieschopné v porovnaní so službami poskytovanými čisto virtuálnymi informačnými službami.

Nová úloha v nových podmienkach si vyžaduje revíziu mnohých predstáv o knižnici. Preorientovanie sa na nové formy a metódy práce si vyžaduje významné zmeny vo všetkých článkoch. Perspektívne transformáciou prejdú všetky aspekty knižničnej činnosti, počínajúc zmenou teoretických doktrín a končiac zmenou vnútornej štruktúry a systému prípravy kádrov informačnej sféry. V tejto situácii je veľmi dôležité vidieť perspektívy a neprepásť chvíľu na začatie zmien. Technológie, ktoré určujú úroveň súčasného civilizovaného ľudstva, sa rozvíjajú rýchlo. A na tých, čo zaostanú, nikto čakať nebude.

Výťah z ruského originálu Biblioteki reaľnyje i virtuaľnyje v eru cyfrovych kommunikacij (Naučnyje i techničeskije biblioteki, 2001, n. 1 s. 71 – 75) pripravila PhDr. Ľ. Fordinálová.

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib013/stepanov.htm
ITlib. Informačné technológie a knižnice