Mohutný nástup informačných technológií do všetkých sfér ľudskej činnosti vedie k prechodu od industriálnej k informačnej spoločnosti. Reálnosť týchto spočiatku len teoretických a filozofických úvah prezentujú už dnes internetové technológie a služby. Internet a s ním spojené technológie vytvárajú infraštruktúru na globálnu komunikáciu informácií a umožňujú vytváranie a využívanie informačných zdrojov kdekoľvek a komukoľvek, kto má prístup k internetu. Internet znásobuje pozitívne, ale aj negatívne možnosti využívania informácií. Ako každý nástroj, aj internet môže byť využívaný i zneužívaný. Na rozdiel od “lokálnych” nástrojov je internet “globálnym” nástrojom, a preto aj jeho dôsledky sú oveľa mohutnejšie. Navyše tým, že ktokoľvek môže na internete vystaviť akékoľvek informácie, ktoré nepodliehajú žiadnej kontrole, môže byť dôveryhodnosť informácií pochybná.

Na konferencii Inforum ´99 v máji 1999 v Prahe veľmi výstižne charakterizoval informačnú spoločnosť Jiří Peterka ako spoločnosť, ktorá je schopná využívať informácie a transformovať ich na vedomosti, rozhodnutia a akcie. Podobne aj Peter Druker hovorí, že ďalšia informačná revolúcia je na ceste, ale nie tam, kde ju informační vedci, informačná exekutíva a informačný priemysel obyčajne hľadajú. Nie je to revolúcia v technike, strojárstve, technológii, softvéri ani rýchlosti. Je to revolúcia konceptov (ideí, predstáv, pojmov). Posledných 50 rokov bola informačná revolúcia sústredená na informácie – ich zber, ukladanie, prenos, analýzu a prezentovanie. Bola sústredená na to “T” v skratke IT (informačné technológie). Budúca informačná revolúcia sa pýta: Aký je význam (zmysel) informácie a aký je jej účel? (Drucker, 1998).

Súčasný stav využívania informácií a informačných technológií v spoločnosti je charakterizovaný disproporciou medzi možnosťami technológií a schopnosťami ľudí. Na túto disproporciu existujú vo všeobecnosti dva odlišné pohľady – technologický a humanitný.

Z technologického pohľadu zaostávajú technológie za ľudskými potrebami, z humanitného zase naopak, technológie sú vpredu a ľudia ich nestíhajú zvládať a využívať. K tomu treba pripojiť ešte prinajmenšom tretí pohľad – etický a morálny. Ten sa prejavuje v dôveryhodnosti a morálnej i vedeckej potrebnosti, či opodstatnenosti šírenia niektorých typov informácií prostredníctvom internetu.

Príprava odbornej i laickej verejnosti na osvojenie si technológie a využívania možností informačnej spoločnosti nemôže byť živelná a ponechaná len na iniciatívu jednotlivcov alebo inštitúcií. Musí byť podporovaná štátom prostredníctvom štátnej informačnej politiky. Nie je to, samozrejme, len úloha vlády a štátu, ale štát musí vytvoriť priaznivé podmienky na tento proces, pripraviť príslušnú legislatívu, vypracovať stratégiu a koordinovať postup s ostatnými štátmi v rámci príslušných štandardizačných, integračných a rozvojových programov.

Rozvoj informačných technológií a možnosti internetu urýchlili zmeny v organizácii, štruktúre, rozsahu a kvalite služieb, ktoré knižnice poskytujú prostredníctvom svojich informačných systémov, resp. ktoré sa od knižníc požadujú. Najvýraznejší vplyv na knižnično-informačné systémy majú tieto skutočnosti (Kimlička 1999, s. 18):

• možnosti digitalizácie klasických dokumentov rôznych druhov (text, obraz, zvuk),
• vznik hypertextových, multimediálnych a hypermediálnych (WWW) dokumentov,
• vydávanie digitalizovaných dokumentov (elektronické encyklopédie, knihy a časopisy na CD a CD-ROM...),
• štandardizácia digitalizovaných dokumentov a jazykov na organizáciu znakových foriem WWW dokumentov (SGML, HTML, VRML, XML...),
• štandardizácia výmenných formátov, komunikačných a vyhľadávacích protokolov (UNIMARC, USMARC, ISO 2709, Z39.50 atď.),
• štandardizácia knižnično-informačných operácií (AACR2, IIL, EDD...),
• možnosti vystavovania a sprístupňovania rozličných informačných zdrojov obsahujúcich informácie i úplné dokumenty (texty, obrazy, audio, video...),
• možnosti prepojenia informačných zdrojov a používateľov kdekoľvek na svete,
• rozvoj vyhľadávacích služieb a “strojov” spojených s internetom,
• rozvoj knižnično-informačných programových systémov rešpektujúcich vyššie vymenované trendy a štandardy.

Prežitie knižnice, jej dôležitosť a poslanie v spoločnosti, je závislé od novej vízie pokroku. Knižnica budúcnosti musí presadzovať strategické myslenie, rozpočtovú agilnosť a podnikateľský prístup k rozvíjaniu fondov a služieb, ako aj k rozširovaniu jej pôsobísk.

Procesy, ktoré knižnice vykonávali po storočia (získavanie, organizovanie, navigácia a archivovanie informácií a dokumentov), musia byť zamerané čoraz viac na “kastomizáciu” (úprava podľa potrieb zákazníka) služieb a interaktívny prístup k integrovaným multimédiám. Model globálnej digitálnej knižnice prezentuje knižnicu ako organizáciu, ktorá súčasne:

• poskytuje informácie a dokumenty (publikácie),
• slúži ako brána k digitálnym zdrojom po celom svete,
• je historickým archívom,
• slúži ako výskumné a vzdelávacie laboratórium.

Knižnice sú konfrontované s množstvom revolučných zmien, ktoré dramatickým spôsobom formujú ich rozvojové programy a poslanie. J. G. Neal ich zhrnul do dvadsiatich piatich trendov, resp. revolučných zvratov:

1. Revolúcia vo vývoji a uplatňovaní osobných počítačov je jadrom individualizovanej technológie a expandujúcej schopnosti k prístupu, komunikácii, analýze a riadeniu informácií.
2. Elektronická revolúcia produkuje obrovské množstvo digitálnych informácií vo všetkých médiách spolu s inteligentným softvérom, ktorý umožňuje ich účinné vyhľadávanie a získavanie.
3. Revolúcia v oblasti sietí vytvára obrovskú telekomunikačnú pavučinu a rozhodujúcu platformu pre renesanciu v takých oblastiach ako je osobná komunikácia, publikovanie, dištančné vzdelávanie a rozvoj obchodu.
4. Revolúcia mobilných telefónov umožňuje expanziu vnímania slobody komunikácie a prístupu k informáciám kedykoľvek a kdekoľvek.
5. Revolúcia v hudobných televíznych hrách a videohrách kultivuje generáciu nových “študentov” a spotrebiteľov, ktorí požadujú čoraz viac grafické, integrované a interaktívne multimediálne prezentované informácie.
6. Revolúcia v robotike zdokonaľuje programované mechanické nástroje a inteligentné prostriedky do formy rutinných a opakovaných procesov.
7. Revolúcia v oblasti virtuálnej reality umožňuje rozmanitosť počítačmi generovaných skúsenosti a simulácií so širokým spektrom aplikácií v zábave, v smerovaní vzdelávania a práce.
8. Revolúcia bezpečnostných/šifrovacích systémov predstavuje výzvu na nátlak na prístup k informáciám, pri snahe realizovať autorizáciu nástrojov umožňujúcich vhodné využívanie informácií a ochranu súkromia i bezpečnosti sieťovej komunikácie.
9. Hypertextová revolúcia buduje robustné a výkonné prepojenia medzi miliónmi zosieťovaných súborov a umožňuje navigáciu vo veľmi poprepletanom, integrovanom hoci zatiaľ aj chaotickom internete.
10. “Push” revolúcia posúva povahu “webového” vyhľadávania od hrubého odhadu k používateľom siete prostredníctvom “zákazníckeho balenia” a dodávania informácií.
11. Privatizačná revolúcia alebo revolúcia v oblasti využívania externých zdrojov (outsourcing) presúva základné operácie vo výrobe, službách a pod. mimo organizácie k externým dodávateľom.
12. Samoobslužná revolúcia (bankomaty, čipové platobné, kreditné a pod. karty) nabáda k podstatnej zmene myslenia používateľa služieb v prostredí, kde sú používateľmi inicializované a používateľmi kontrolované aktivity bežné.
13. Revolúcia v partnerstve produkuje vysokú úroveň kooperácie a spolupráce medzi organizáciami ako nevyhnutnú podmienku úspechu a ako nástroj spoločného využívania zdrojov.
14. Autorská revolúcia určuje možnosti a tvorivý potenciál “webu”, kde s minimálnou investíciou je možné poslať informáciu mnohým potenciálnym čitateľom v globálnom meradle.
15. Podnikateľská revolúcia povzbudzuje tvorcov a distribútorov sieťových informácií skúmať obchodný potenciál internetu, čím vytvára nový trhový priestor pre odbyt výrobkov a služieb.
16. Revolúcia v koncentrácii obchodu zvýrazňuje rozvoj globálnych obchodných väzieb v mnohých priemyselných odvetviach, presadzuje ekonomické, politické a sociálne vplyvy monopolistických praktík.
17. Revolúcia nových “dospelých” študentov prináša do akademického spoločenstva vlny jednotlivcov, ktorí tradične nenavštevovali vysokú školu a ktorých rodinné, pracovné a osobné povinnosti vyžadujú inovované reakcie zo strany poskytovateľov vyššieho vzdelávania.
18. Hodnotová revolúcia smeruje k narastaniu politických a sociálnych rozkolov pod vplyvom technologických zmien a rozpínajúcich sa ohrození intelektuálnej slobody, súkromia a voľného toku informácií.
19. Revolúcia v chápaní duševného vlastníctva ohrozuje prijateľné užívateľské práva na digitálne informácie a vytvára konflikty medzi záujmami autorov, informačných dodávateľov a používateľov informácií.
20. Tvorba, distribúcia a využívanie publikácií a dát sa stále viac stávajú elektronické a sieťové. Vládna informačná revolúcia ich transformuje z najväčších národných a svetových vydavateľských zdrojov a využíva na svoju činnosť.
21. Revolúcia v oblasti digitálneho uchovávania nás núti zamýšľať sa nad integritou a úplnosťou archivácie (pre budúce využívanie) obrovského množstva elektronických informácií, ktoré sa produkujú a po krátkom čase strácajú.
22. Revolúcia spočívajúca v chápaní informácie ako tovaru prezentuje dáta, syntetizované produkty a vedomosti čoraz viac ako obchodný tovar a zdroj zisku než ako spoločné vlastníctvo udržiavané na spoločenský prospech.
23. Revolúcia v globálnom povedomí podporuje internacionalizáciu všetkých aspektov života a povzbudzuje nový svetový pohľad na sieťové získavanie dokumentov a služieb.
24. Revolúcia v poznatkovom manažmente vytvára nové vzťahy medzi výskumníkom, knihovníkom a informačným technológom, ktoré maximalizujú prospešnosť zhromažďovania údajov, generovanie informácií a ich distribúciu.
25. Revolúcia vo virtuálnej realite nabáda všetky organizácie myslieť a plánovať nad rámec miestnych kapacít a vytvárať inovačné prístupy k vytváraniu a doručovaniu nových produktov a služieb na expandujúce trhy (Neal, 1999, s. 4 – 6).

Týchto dvadsaťpäť tendencií len začína opisovať dynamické prostredie, v ktorom sa knižnice rozvíjajú. Podporujú vývoj modelov budúceho rozvoja knižnice smerom od “klasickej” k virtuálnej knižnici. “Virtuálna knižnica” sa vyvíja ako spojitá pavučina prepojených, koordinovaných a vzájomne závislých zbierok (fondov), ktoré sú prístupné geograficky rozptýleným používateľom (Neal, 1999, s. 6).

V dôsledku vzájomného pôsobenia výkonných pracovných staníc, dômyselného používateľského softvéru, všadeprítomnej sieti, expandujúceho elekronického publikovania a mimoriadnych očakávaní používateľov môžeme hovoriť o novej paradigme. Ide o paradigmu digitálnej, elektronickej alebo virtuálnej knižnice, ktorá má byť dominantnou inštitúciou informačnej spoločnosti. V odbornej literatúre sa zverejňuje množstvo definícií takýchto knižníc, ale v podstate sa pojmy elektronická knižnica, digitálna knižnica a virtuálna knižnica považujú za rovnocenné. Rozdiely sú v šírke záberu digitálnych objektov, ktoré sú predmetom spracovania a v rozsahu funkcií a služieb.

Možnosti internetu prinášajú pre knižnice také dramatické zmeny, ktoré významne menia podstatu knižníc. Na jednej strane až teraz napĺňajú dávny sen knihovníkov o kooperatívnej katalogizácii a vytváraní celosvetovo prepojených katalógov a informačných zdrojov, ale na druhej strane vedú zdanlivo paradoxne k deinštitucionalizácii knižnično-informačných systémov. Vedecká, akademická alebo odborná knižnica ako relatívne izolovaná inštitúcia dnes stráca na význame. Z pohľadu používateľa internetu nie je dôležité, kde sa knižnica nachádza a či informačné zdroje pre neho relevantné sú uložené v knižnici, alebo len vo virtuálnej podobe ako prepojenia cez nejaký server na rôzne bázy dát, ktoré nemusia vlastniť ani žiadne inštitúcie. Svoje nové poslanie môže knižnica plniť iba v kooperačnom prepojení s inými knižnicami, čo vďaka internetu je už v súčasnosti možné.

Rozvoj sieťových technológií, možnosti prepájania vzdialených informačných zdrojov a internetových vyhľadávacích nástrojov paradoxne “deinštitucionalizuje” knižnicu. Vytvárajú sa virtuálne inštitúcie reprezentované formálnymi alebo neformálnymi účelovými prepojeniami do sietí. Stúpajúce nároky používateľov na relevantné informácie vyvolávajú potrebu kooperácie tvorcov a sprístupňovateľov informačných zdrojov, čo znamená, že kooperatívnosť a relatívna deinštitucionalizácia sa stávajú charakteristickými znakmi informačných systémov pre informačnú spoločnosť. Vzniká nový typ informačných systémov – sieťové kooperačné systémy.

Napriek nástupu digitálnych WWW dokumentov, digitálnych a virtuálnych knižníc, svoj význam na začiatku 21. storočia nestratia ani “klasické” papierové dokumenty, ani “kamenné” knižnice. Tieto knižnice predstavujú kolektívnu pamäť a sú zárukou dôveryhodnosti a stability. Aj v procese deinštitucionalizácie informačných systémov budú “kamenné” knižnice tvoriť základ kooperačných sieťových informačných systémov v oblasti vedy a vzdelávania.