V príspevku autor uvažuje o význame informačnej technológie a jej možnom vplyve na globálny vývoj. Uvádzajú sa východiská príslušných vedných disciplín a pomocou jednoduchých definícií sa rozlišujú základné pojmy. Predmetom úvahy je systémová analýza, inžiniersky prístup a organizačný manažment ako základné princípy implementácie informačnej technológie. Zdôrazňuje sa význam strategického plánovania, návrhu architektúry systému, komunikácie a nezastupiteľná úloha ľudského prvku v životnom cykle informačného systému. Na základe výberového zoznamu odporúčaní EÚ sa predstavujú politické zámery na všeobecné využitie informačnej technológie.

“...na počiatku bolo slovo, a to slovo sa skladalo z bitov” – azda tak nejako by mohli znieť prvé riadky novodobej biblie informačného veku, ktorá sa mohla začať písať vynájdením počítača. Výpočtová technika, ktorá sa pôvodne vyvinula na základe aktuálnych potrieb a presne vymedzených požiadaviek praxe, prispela už v svojom samotnom zrode k epochálnemu zlomu vo vývoji sveta otvorila brány do nového tisícročia. Už na sklonku 40. rokov 20. storočia sa tak predznačili východiská novej cyklickej vývojovej vlny informačnej revolúcie, ktorá prebieha v súčasnosti, a načrtli obrysy rodiacej sa informačnej spoločnosti.

Počítač ako produkt rozvinutej priemyselnej epochy na rozdiel od ostatných strojov už neslúžil na spracovanie surovín a výrobu tovarov, ale sa stal nástrojom na prácu s nehmotným fenoménom. Tak sa popri výrobnej technológii určenej na premenu materiálu a energie začína rozvíjať nová kategória technológie orientovanej na riadenie a realizáciu procesov spracovania informácií. Pojem informačné technológie je dnes všeobecne známy, zastrešuje množstvo neodmysliteľných pracovných prostriedkov a procesov, ktoré sa stali organickou súčasťou nášho každodenného života. A práve tak, ako si – pomaly kráčajúc do nekonečna – neuvedomujeme vesmírnu zložitosť fungovania vlastného tela a neskúmame príliš svoju fyziologickú podstatu, netrápi nás ani skrytá podstata dynamického rozvoja spoločnosti. Boli to pravdepodobne informačné technológie, ktoré z obyvateľov zemegule umožnili vytvoriť globálnu spoločnosť. Doba nás unáša v ústrety novému tisícročiu a ak sa nám z času na čas nepokazí počítač alebo nestratí mobilný telefón, azda by sme si ani neuvedomili, čo “koluje v žilách” a čo riadi chod tohto globálneho organizmu. Sú to informácie a prostriedky na ich prenos, transformáciu a spracovanie. Komunikačné a informačné technológie predstavujú “nervovú sústavu” informačnej spoločnosti.

Podľa klasickej definície pojem technológia predstavuje náuku o prostriedkoch a procesoch, ktorými sa suroviny menia na výrobky. Pojem informačná technológia sa častejšie vníma vo svojom zúženom význame a označuje súhrn zariadení a nástrojov na spracovanie informácií, čo možno skôr označiť pojmom informačná infraštruktúra.

Teoretické základy, technické a praktické problémy výpočtovej techniky sa rozvíjajú a riešia na platforme špecializovanej vednej disciplíny, ktorá sa nazvala infomatika alebo tiež veda o počítačoch. K počítaču, v podobe konkrétneho stroja či modelu sa v tomto prípade pristupuje ako k technologickému zariadeniu, prostriedku na programové riadenie transformácie informácií vo forme údajových štruktúr. Informačná infraštruktúra predstavuje komplex nástrojov na zber, spracovanie a sprístupňovanie informácií. Výpočtová technika a informačná infraštruktúra ako taká je síce základným, ale iba jedným z komponentov informačnej technológie. Informačný systém je organickým spojením informačnej technológie a informačného obsahu v danom informačnom prostredí.

V súčasnosti už nemáme problém s klasifikáciou informácie ako výrobku, čiže výsledku veľmi špecifického výrobného procesu s možnosťou ekonomického vyjadrenia vynaložených nákladov, obsiahnutej a pridanej hodnoty. Toto poznanie je výsledkom postupného odhaľovania objektívnych zákonitostí informačných procesov, ktoré sa stali predmetom skúmania novej vedeckej disciplíny – informačnej vedy. Informačná veda sa začala formovať v širokých súvislostiach “epochálneho objavu počítača” a rozvíjať zároveň s rozvojom informačných a komunikačných technológií.

Teória a metodika spracovania a využívania informácií bola spočiatku iba odpoveďou na objektívne danú a nezávisle sa rozvíjajúcu informačnú technológiu. Tento zúžený pohľad vychádzal zo zdanlivej nezlučiteľnosti technologických a sociálnych procesov a v konečnom dôsledku zabraňoval pochopenie historických súvislostí vzniku a všeobecného rozvojového potenciálu nových technológií [1]. Informačná veda poskytuje aparát na riešenie problémov a systematický rozvoj každej z fáz využitia informačnej technológie – počnúc implementáciou, prevádzkou až po jej inovácie. Navyše technická stránka sa sleduje v kontexte individuálnych a komplexných spoločenských daností, potrieb, vzťahov a vplyvov. Informačnú technológiu možno chápať aj ako súbor prostriedkov a súhrn špecifických poznatkov na transformáciu signálov (kódovaných informácií) medzi rôznymi médiami. Azda najzreteľnejšie sa tieto črty prejavujú v inštitucionálnej sfére informačných služieb, na rozvíjajúcom sa informačnom trhu, ktorý je rozhraním stretu informačnej produkcie, ponuky a spotreby, teda predovšetkým v knižniciach. Azda aj vďaka tomu sa dnes pod spoločným pomenovaním knižničná a informačná veda v nerozlučnej dvojici stretajú a rozvíjajú tieto spoločenské vedecké disciplíny, pre ktoré je informačná technológia jednou z hlavných styčných oblastí. Informačná veda sa zaoberá najmä štúdiom podstaty a interakcie základných informačných fenoménov, ako je informačný obsah, informačný systém, informačná organizácia a informačná spoločnosť.

Sotvakto sa dnes pozastaví nad knižnicou s modernou informačnou infraštruktúrou, úplnými elektronickými katalógmi, elektronickou knižničnou a informačnou samoobsluhou a rozsiahlou ponukou elektronických informačných zdrojov. Vo svete jestvuje príliš veľa skvelých príkladov. Raritou je skôr knižnica bez počítača a so všeobecným nepochopením sa stretáva zaostávajúce tempo v účelnom a zreteľnom využívaní informačnej technológie v knižničných službách. A hoci sa vstup výpočtovej techniky do našich knižníc udial v uplynulom storočí, nie všade sa dodnes dosiahol želateľný úspech. Zoznam pravdepodobných príčin tohto stavu je rozsiahly, faktory neúspechu môžu zdanlivo prameniť v ekonomickej, spoločenskej i v politickej oblasti. Hlavnou príčinou však obvykle býva nesprávny odhad technologického potenciálu a pripravenosti cieľového prostredia. Prax ukázala, že automatizácia vybraných knižničných procesov takmer nikdy neprináša ich zefektívnenie, najmä ak sa k nej nepristupuje v rámci širšie koncipovanej predstavy informatizácie celej knižnice, teda navzájom previazanej elektronizácie informačných fondov, informačných procesov a informačných služieb. Preceňovanie možných účinkov a prínosov technických zariadení spolu s podceňovaním niektorých základných organizačných a kvalifikačných predpokladov na ich zavedenie do knižničnej praxe je obvykle príznakom nedostatočného chápania tejto komplexnej problematiky [2]. Nekvalifikované a nesystémové rozhodovanie, navyše často pod vplyvom individuálnych záujmov, potom predurčuje neuspokojivé výsledky na dlhšie obdobie.

Na tomto mieste sa preto treba spýtať, čo treba okrem skvelých vzorov a príkladov dokonalého využitia informačnej technológie v knižnici poznať, aby sme sa priblížili požadovanej úrovni.

Prvou kľúčovou požiadavkou je identifikácia prostredia a procesov, v našom prípade sa predpokladá dokonalá znalosť konkrétnej knižnice, všetkých jej základných komponentov, ako sú jej poslanie a pôsobnosť, personál, fondy, služby, organizácia i celková infraštruktúra. Okrem tohto aktuálneho obrazu je dobré poznať dlhodobejšie zámery v širšom kontexte súčinnosti s okolím – strategické ciele rozvoja inštitúcie, ktorých dosiahnutie sa má napomôcť aj zavedením novej techniky. Uvedená metóda sa dávnejšie pomenovala ako systémový prístup, a hoci tento termín nie je príliš moderný, ide o východiskový princíp.

Druhou základnou požiadavkou je profesionálny odhad potrebného potenciálu informačnej technológie na riešenie stanovených úloh. Obvykle ide o návrh kapacít univerzálnej výpočtovej techniky, počet serverov a pracovných staníc, rozsah operačných a diskových pamätí, typ a kapacitu komunikačných prepojení, ale tiež o vytypovanie špecializovaných prídavných vstupných a výstupných zariadení, ako sú rôzne snímače, skenery, tlačiarne, jukeboxy a podobne. Návrh kapacít výpočtovej a komunikačnej techniky a architektúry technického systému predpokladajú inžiniersky dizajn, ktorý treba rešpektovať ako ďalší východiskový princíp.

Treťou základnou požiadavkou je reálny odhad dynamiky zmien a usmerňovanie vplyvu informačnej technológie na cieľové prostredie a pracovné postupy. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva ľudský faktor, ktorý na rozdiel od technológie nemožno inovovať, možno ho však systematicky zveľaďovať – vychovávať, vzdelávať, školiť a motivovať [3]. Neodmysliteľným sprievodným javom sú požiadavky na zmenu v organizácii práce a organizačných štruktúr dotknutej inštitucionálnej zložky. Tieto úlohy ležia najmä v oblasti sociálnej komunikácie a vyžadujú dôsledný organizačný manažment, tretí východiskový princíp na úspešnú implementáciu informačnej technológie v knižnici [4].

Systémová implementácia informačnej technológie sa zakladá na dôslednom poznaní cieľového prostredia a charakteristík informačného systému. Je to hľadanie odpovede na klasickú otázku “kde sme a kam kráčame?”. Objektívne hodnotenie inštitucionálnych a personálnych predpokladov, podmienok a možností je rovnako dôležité ako analýza bezprostredného spoločenského okolia. Okrem stanovenia zámerov na zlepšenie knižničných služieb treba identifikovať prípadné, takmer vždy existujúce riziká a prekážky na dosiahnutie požadovaných cieľov. Najčastejšie problémy vyplývajú z ekonomických podmienok, môžu však plynúť i z oblasti politickej a spoločenskej, pôsobiť zvnútra i zvonku inštitúcie. Systémová analýza je prvým predpokladom na vypracovanie strategického plánu, v ktorom sa naznačia dlhodobé ciele knižnice a hlavné úlohy a očakávania pri implementácii informačnej technológie, ktorá je prostriedkom na realizáciu prijatej stratégie rozvoja a naplnenie poslania knižnice. V strategickom pláne treba podľa možností stručne obsiahnuť všetky inštitucionálne komponenty a aktivity. Plán sa musí spracovať na obdobie s reálnym časovým horizontom, v ktorom môžu platiť východiskové parametre. Stratégia by sa mala prijať rýchlejšie, než sa mení celková situácia, ale najmä informačná technológia. Spomínané plány a rozhodnutia sa javia relatívne jednoduchšie, ak sa domáci vývoj prispôsobuje vyspelému svetu. Sú zdanlivo menej riskantné, uskutočňujú sa však v odlišných, neraz oveľa horších podmienkach. Zachovanie istej miery svojbytnosti a nezávislosti však nesmie byť na úkor synergického potenciálu integrácie s príbuznými a spolupracujúcimi systémami, a to aj v tom prípade, ak sa v niektorej z oblastí kliesni a hľadá nová cesta.

Analytická fáza by mala vyústiť do návrhu dlhodobejšej koncepcie technologického rozvoja a inovácie knižnice ako súčasti celkovej rozvojovej stratégie. Jednotlivé zámery sa formulujú v tomto pláne ako strategické ciele, ich realizácia sa premieta do plánu operatívnych úloh a krátkodobých cieľov. Plánovanie realizačných krokov je sprevádzané hľadaním najlepších možných riešení. V tejto etape nemožno podceňovať prípravnú študijnú fázu. Čím viac alternatív sa zvažuje alebo čím viac finančných prostriedkov je k dispozícii, tým je úloha náročnejšia a riziko rozhodovania väčšie. Tento proces má byť iteratívny, nie všetko nové bez ohľadu na kontinuitu vývoja automaticky znamená pokrok a zlepšenie. Takmer v každom prípade býva najúčinnejším stimulom na zmenu kríza, treba ju však najskôr identifikovať, aby sa plánované riešenie nebodaj neminulo cieľom.

Predpoklady na úspešnú realizáciu informačného systému sa vytvárajú aj zvolenou metódou jeho návrhu a realizácie. V ideálnom prípade, ako sa ľudovo vraví na zelenej lúke, možno postupovať spôsobom top down, keď sa navrhuje celý systém podľa jednotnej koncepcie s využitím unifikovaných typových a navzájom kompatibilných technologických podsystémov a prvkov. Čas potrebný na projektovanie systému “od strechy” a na všeobecné prijatie jednotného riešenia sa však približuje životnému cyklu informačnej technológie, nehovoriac o probléme zabezpečenia nárazového investičného zabezpečenia. Komplexný projekt homogénneho integrovaného knižničného systému (siete) je síce ideálnou, v našich podmienkach však skôr teoretickou možnosťou. Vďaka kontrolovateľnej miere centralizácie rozhodovania, optimálnej alokácii zdrojov a programovej deľbe práce je takýto model systému ekonomicky najvýhodnejší a má predpoklady na to, aby bol organizačne a prevádzkovo optimálny.

Prirodzenejšia a našej praxi vlastnejšia je postupná výstavba a priebežná inovácia informačnej infraštruktúry zdola, t. j. spôsobom bottom up. Zakladá sa na diferencovanom, zväčša aj koordinovanom prístupe k jednotlivým knižničným agendám a ich technologickým podsystémom, ktoré sú funkčne a priestorove distribuované. Integrácia, ktorá je v tomto prípade skôr spontánna, sa zabezpečuje dôsledným dodržiavaním štandardov na jednotlivých vrstvách informačného systému, tak ako ich definuje komunikačný model ISO OSI. Súčasná informačná technológia inkorporuje požadované vlastnosti dolných vrstiev tohto modelu – fyzickej, dátovej, sieťovej a transportnej. Horné tri vrstvy – transakčná, prezentačná a aplikačná – sa viažu na programovú realizáciu konkrétnej agendy, ktorú možno ovplyvniť výberom alebo aplikáciou vhodného softvéru. Informačný systém budovaný zdola má obvykle distribuovanú architektúru, tvoria ho jednotlivé technologické podsystémy prepojené do siete prostredníctvom komunikačnej technológie. Tento model umožňuje navzájom nezávislú, postupnú inováciu podsystémov, ktorá je v celkovom súčte síce nákladnejšia, ale možno ju organizovať podľa aktuálnych daných kapacitných, časových a finančných možností [5].

Všeobecný prienik informačnej technológie do života spoločnosti, ktorý možno zreteľne pozorovať práve v prostredí knižníc, nie je napriek častému zdaniu samovoľným procesom. Je a mal by byť riadený na základe dôsledne pripraveného plánu. Plánovanie, organizácia a kontrola predstavujú základný manažérsky cyklus, ktorý sprevádza každú z etáp implementácie nových prostriedkov a postupov. Ide obvykle o zmeny, ktoré sú v knižniciach vždy prijímané s obavami a rozpakmi. Paradoxne platí, že najväčšou prekážkou pri elektronizácii knižnice bývajú už tradične konzervatívne zmýšľajúci knihovníci, bez ktorých profesionality je však každá inovácia vopred odsúdená na neúspech. O čo viac publikácií o manažmente je na policiach knižníc, o to menej skúseností býva s jeho uplatňovaním. Možno si napríklad predstaviť zjednodušený model knižnice, podľa ktorého sú základnými zdrojmi fondy, infraštruktúra a tiež personál a inštitucionálna pamäť. Spoločenské poslanie knižnice sa realizuje v nepretržitej intelektuálnej interakcii, ktorá sa opiera o akumulovaný informačný kapitál a disponibilnú informačnú technológiu a vyznačuje najrôznejšími formami komunikácie. Informačný systém, podobne ako živý organizmus, má svoj životný cyklus, starne spoločensky i technologicky. Implementácia informačnej technológie je súčasťou nepretržitej, cyklicky sa obmieňajúcej postupnosti realizačných krokov – od analýzy a návrhu až po uvedenie systému do prevádzky. Vo všetkých etapách tohto cyklu má rozhodujúcu úlohu ľudský faktor, skúsený personál a kompetentný manažment.

Politika vyspelých demokratických štátov, založená na základných kultúrnych a humánnych hodnotách, sa v súčasnosti zameriava na zabezpečenie čo najširšej dostupnosti k poznatkom a informáciám, účasti verejnosti na rozvoji a uplatnení informačnej technológie a rozvoji kompetencií a schopností jednotlivca na jej efektívne využitie. Za rozhodujúce faktory zmien spoločenskej praxe sa považuje digitalizácia informačného obsahu, konvergencia oblastí a postupov spracovania informácií a pokračujúca globalizácia informačných sietí [6]. Spomínané trendy rozvoja a vlastnosti informačnej technológie poskytujú nové možnosti na podporu slobody vyjadrovania a informácií, politického pluralizmu a kultúrnej rozmanitosti, ktoré sú atribútmi stabilnej informačnej spoločnosti. Potenciál informačnej technológie možno využiť aj na zlepšenie otvorenosti a efektívnosti administratívnych, správnych a vzdelávacích systémov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Jej rozširovanie a využitie však sprevádzajú niektoré negatívne javy a riziká pre jednotlivcov aj pre demokratickú spoločnosť [7]. Súčasťou informačnej politiky preto býva aj hľadanie optimálneho regulatívneho rámca na obmedzovanie možností zneužitia týchto nástrojov [8]. Na prípravu vládnych programov a informačnej politiky štátov EÚ sa v nedávnej minulosti deklarovali nasledujúce zásady a úlohy [9]:

• podpora čo najširšieho prístupu pre všetkých k novým informačným a komunikačným službám prostredníctvom rozsiahlej siete prístupových miest na verejných miestach;
• aktivizácia zapojenia jednotlivcov do verejného života na národnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom jednoduchého prístupu k verejným informáciám, oficiálnym textom a službám;
• podpora slobodného toku informácií, názorov a myšlienok prostredníctvom nových médií a informačných sietí;
• podpora individuálnej mobility a efektívnej medzinárodnej spolupráce na zabezpečenie lepšieho prístupu k informáciám, bezpečnosti a transparentnosti komunikácie;
• rozvoj schopností a kompetencií jednotlivcov na využívanie informačnej technológie na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému a v bežnom živote;
• podpora využívania informačnej technológie v oblasti foriem umeleckého a literárneho výrazu a ako prostriedku na formovanie tvorivých partnerstiev, osobitne medzi umením, vedou a priemyslom;
• rozvoj kultúrnych, vzdelávacích a ďalších produktov a služieb v zodpovedajúcej rozmanitosti jazykov a propagácia najväčšej možnej rozmanitosti produktov a služieb založených na využívaní informačnej technológie;
• zabezpečenie rešpektovania ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, najmä slobody vyjadrovania, ako aj ochrany slabých, ochrany súkromia a osobných údajov, ochrany jednotlivca pred každou formou diskriminácie;
• zabezpečenie efektívnej ochrany vlastníkov autorských práv, ktorých diela sa šíria novými informačnými a komunikačnými službami a prijatie noriem a účinných opatrení na zaručenie autenticity elektronicky prenášaných dokumentov a právne záväzných dohôd.

Verejný prístup k informáciám a sloboda vyjadrovania patria k základným kameňom demokracie. Verejné knižnice a ďalšie vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, ktoré sa rozvinuli v ostatných dvoch storočiach, sú prirodzenou platformou na kvalifikovanú správu a reprodukciu informačných zdrojov a na tvorbu a transfer poznatkov v informačnej spoločnosti. Symbióza informačnej technológie a knižničnej praxe je preto nevyhnutná a verme, veľmi nádejná.

Literatúra