Dolár stúpa, koruna klesá a benzín je čoraz drahší, k tomu rôzne audity, limity a krátenie rozpočtu… Má vôbec v tejto situácii zmysel zaujímať sa o to, čo je nové v knihovníckom svete u susedov, ktorí pred šiestimi rokmi začínali z rovnakej úrovne ako my, a teraz si, obrazne povedané, zas kúpili nové auto?

Veď je to masochizmus tie služobné cesty do Čiech – človek (a knihovník zvlášť) totiž nemôže nevidieť a neporovnávať a pritom zároveň netrpieť! Na tohtoročnej konferencii Knihovny současnosti 2000 (v poradí už ôsmej) som zo Slovenska napočítal sedem takých trpiteľov. A teraz bližšie o tom, ako a prečo sme trpeli.

Prvý deň bolo slnečno, takže to spočiatku vôbec nevyzeralo na to, že sme prišli trpieť. Naopak, zdalo sa, že tentoraz sme o nejaký ten krôčik pre českými priateľmi. Ide o to, že počas plenárneho zasadnutia sa všetko točilo okolo nového a dlho očakávaného tzv. knižničného zákona, hoci v skutočnosti sa ten zakon nazýva Zákon o verejných knižničných a informačných službách a základnú filozofiu má značne odlišnú od nášho knižničného zákona. Vyzerá to tak, že napriek odporu knihovníckej verejnosti v Čechách (ktorý sa výrazne prejavil vo viacerých vystúpeniach renomovaných predstaviteľov českého knihovníctva) sa do parlamentu dostane tzv. liberálny variant zákona, ktorý pripravilo české ministerstvo kultúry. Jeho podstata spočíva v tom, že v zákone sú definované dosť striktné požiadavky na služby, ktoré musí splniť knižnica uchádzajúca sa o podporu štátu (takáto knižnica sa musí dať zaregistrovať), prirodzene aj so sankciami za ich neplnenie. Podľa odhadov českých kolegov asi 6 000 knižníc bude schopných a ochotných tieto požiadavky splniť (mestské, vedecké a niektoré špecializované knižnice), ale ďalších približne 6 000 knižníc však bude musieť hľadať iné zdroje financovania. Z diskusie vyplynulo, že knihovnícka verejnosť bude svoje požiadavky na úpravu zákona presadzovať formou lobovania, resp. znášania pripomienok počas prerokovávania zákona priamo v parlamente.

Či sme mali názor na vec taký alebo onaký, zhodli sme sa na tom, že otvorenosť diskusie aj fyzická prítomnosť vysokých predstaviteľov z Ministerstva kultúry i školstva ČR a ich ochota vypočuť si skutočne ostrú kritiku svedčí o tom, že v Čechách sa názory knihovníckej verejnosti v konečnom dôsledku berú do úvahy (hoci niekedy nie veľmi ochotne) asi preto, že knihovníci sa neboja svoje názory vysloviť a na dôvažok aj za ne umne bojovať.

Ochladilo sa, takže na druhý deň sme sa prebudili do chladného rána. Napriek tomu, že sme večer absolvovali tzv. “raut” v nezvyčajne odvážnej indiánsko-mexickej prezentácii firmy Albertina icom (riaditeľ firmy zamaskovaný jako náčeník Dlouhé péro nakoniec dokonca hral na gitare song ospevujúci najnovší produkt firmy), mali sme ráno hlavy čisté a plné očakávania, čo sa bude diať v jednotlivých sekciách. Sekcie boli tri :

• Mimoškolské vzdelávanie v knižniciach
• Internet a knižnice
• Elektronické informačné zdroje

V tematickom bloku Mimoškolské vzdelávanie v knižniciach odznelo celkom 15 príspevkov. Podrobnejšie rozoberieme tri z nášho pohľadu najzaujímavejšie:

Dr. Houšková informovala o rozsiahlom prieskume realizovanom NK ČR a Sociofondom Praha v auguste a septembri 1999: Analýza vekovej, vzdelanostnej a mzdovej štruktúry pracovníkov českých knižníc. Výsledky analýzy sú veľmi podrobne spracované a sú uvedené v  zborníku zo seminára. Nás viac ako suché čísla zaujal fakt, že v ČR sa našli peniaze na takúto analýzu, ktorej výsledkom je podrobne zmapovaná oblasť knihovníctva. Nuž to sa potom rôznym ministerstvám a výborom či komisiám ľahko rozhoduje o koncepciách a konzorciách a grantoch, keď poznajú oblasť, o ktorej rozhodujú! Na druhej strane z takejto analýzy vyplynuli niektoré zistenia, ktoré síce mnohí tušili, ale počuť to podložené číslami je predsa len niečo iné. Pre zaujímavosť vyberáme napr. nasledujúce zistenia:

• v knižniciach pracuje čoraz viac neknihovníkov;
• knihovníci (presnejšie povedané knihovníčky) sú väčšinou vekovo starší, a zamestnanci knižníc vôbec sú starší ľudia;
• v knižniciach prevažujú ženy (vo vedeckých knižniciach je 6 % mužov, v špecializovaných 12 %). Tu uvediem krátku poznámku: Ide o celosvetový trend, z ktorého sa vymyká azda len knižnica na ostrove Athos s nedosiahnuteľnou stopercentnou zamestnanosťou mužov;
• znalosti práce s informačnými technológiami sú veľmi nízke;
• získavanie znalostí z informačných technológií prebieha málo systematicky;
• motivácia zo strany zamestnávateľa je veľmi nízka;
• odborný pracovník knižnice je na predposlednom mieste v celoštátnom prehľade hodinovej mzdy ČR za učiteľmi základných škôl.

My len dodávame že napriek týmto neveľmi lichotivým údajom vo všeobecnosti platí, že knihovníci v Čechách sú na tom lepšie ako na Slovensku.

Karolína Jonáková bližšie oboznámila účastníkov konferencie s novým informačným serverom pre knihovníkov s názvom Daidalos (www.daidalos.cz). Ideovo nadväzuje na elektronický časopis Ikaros. Cieľom je nielen publikovať odborné príspevky, ale predovšetkým vytvoriť prehľadný a stále dostupný archív dokumentov (ktoré sú roztrúsené po rôznych serveroch a diskusných skupinách), určený na odbornú diskusiu.

Prečo práve Daidalos? Jednak Ikaros bol jeho otec a jednak je tu priam ideálna symbolika pre knižnično-informačné služby: Daidalos postavil labyrint a poradil Theseovi, ako sa z neho dostať. Labyrinty máme už aj na Slovensku, no naši “daidalosovia” sú, žiaľbohu, momentálne na skusoch spravidla na západ od našich hraníc.

Naše tušenie o tom, že v Čechách už spoločnosť pochopila, o čom sú knižnice a na čo slúžia informácie, nám potvrdil príspevok V. Richtera o Štátnej informačnej politike vo vzdelávaní knižníc. Informoval o programe štátnej informačnej politiky (SIP), o akčnom pláne SIP a v rámci neho o koncepcii štátnej informačnej politiky vo vzdelávaní. Táto sa zmeria najmä na oblasť informačnej gramotnosti a oblasť verejných informačných služieb knižníc (VISK). V rámci programu VISK 2 bolo určené, že sa vytvorí 14 vzdelávacích centier v ČR (krajské vedecké knižnice a NK ČR), pričom NK ČR bude plniť funkciu koordinačného centra. Na tento účel bolo už v tomto roku uvoľnených 5 mil. Kč na technické vybavenie výučbových centier (MZK Brno, ŠVK Č. Budějovice, Hradec Králové, Kladno, Ostrava, Ústí nad Labem a NK ČR Praha). Koordinačné centrum v NK ČR začalo pracovať od 1. septembra 2000.

Celý rad príspevkov sa venoval vzdelávaniu používateľov a dištančnému vzdelávaniu najmä v akademických knižniciach ČVÚT, UK VŠB TU Ostrava, UK Univerzity Palackého v Olomouci.

Zaujali nás aj príspevky čerpajúce zo získaných skúseností: “Ako vyberať knihovníka” či “Ako hodnotiť lektorov” alebo skúsenosti s realizáciou mimoškolského vzdelávania v školiacom centre MZK v Brne.

Úvod bloku Internet a knižnice patril úvahe J. Štěrbovej nad vzťahom medzi automatizáciou a elektronizáciou, ktorá po konštatovaní, že český automatizovaný knihovnícky svet nemá v roku 2000 zanedbateľné parametre – všetky veľké knižnice a rad menších sú úplne alebo čiastočne automatizované, upozornila na to, že automatizáciou sa nič neskončilo, ale práve naopak, všetko sa začína.

Ďalšie príspevky sa týkali najmä automatizovanej výpožičnej služby v rôznych prostrediach automatizovaných informačných systémov jednotlivých knižníc (RAPID LIBRARY, ALEPH 500, T-Series, KPSYS atď.), pričom prednášatelia prezentovali možnosti vlastných systémov.

I. Brožek na základe analýzy online katalógov českých a moravských verejných a odborných knižníc na internete konštatoval, že v ČR v súčasnosti vystavuje katalógy na svojich www stránkach 132 knižníc, pričom knižnice využívajú až 21 rôznych knižničných systémov. Najrozšírenejšie sú LANius a systém T-series. V závere autor vtipne demonštroval, aké ťažké je v katalógoch týchto systémov nájsť rovnako skatalogizovaný záznam. Na príklade Štatistickej ročenky ČR ukázal, že jednotlivé katalogizačné záznamy sa v rôznych informačných systémoch zhodovali len v údaji o počte strán a mieste vydania. Na druhej strane je pozoruhodný fakt, že tie záznamy tam vôbec boli (to podotýkame my).

V. Pávek informoval o novej online službe pre verejnosť na webovej stránke ich knižnice, kde pomocou chatovacieho softvéru používateľ môže “chatovať”* s knihovníčkou, ktorá odpovedá okamžite na dotazy zaslané na web.

*Z angl. chat (debata, rozhovor).

Poznámka: Jeden muž spomedzi slovenských účastníkov podotkol, že s knihovníčkami sa oddá “chatovať” aj inak ako po sieti, prirodzene s rizikom, že čitateľ padne do inej siete.

Z. Jonák upozornil na to, že v súčasnom období je v zmysle motta “budúcnosť nepatrí tým, ktorí budú informácie produkovať alebo distribuovať, ale tým, ktorí ovládnu nástroje na ich spracovanie v zmysluplných súvislostiach” nanajvýš aktuálne začať v knižniciach využívať analytické nástroje, ktoré umožňujú spracovávať informácie do podoby znalostí.

Príspevky venované vytváraniu www stránok vhodne doplnila známa expertka pani Tkačíková svojím rozsiahlym prehľadom najčastejších chýb a nedostatkov, ktorých sa ich tvorcovia dopúšťajú. Len na okaj pripomíname, že v Čechách sa našli ľudia (a zrejme aj peniaze), ktorí zorganizovali súťaž knižníc o najlepšiu knižničnú webovú stránku.

Diskutovalo sa aj o problematike budovania súborných katalógov a vytvárania bázy národných autorít ako výsledku kooperácie knižníc. Z. Bartl z Národnej knižnice v Prahe niektorých prítomných sklamal informáciou, že výraznejšia spolupráca na tvorbe súboru národných autorít bude reálna až po implementácii protokolu Z39.50, ktorého funkcie pomôžu preklenúť heterogénne softvérové prostredie knižníc. Na záver upozornil na potrebu vytvorenia kooperačného združenia knižníc ako platformy pre žiadosť o grant z programu VISK.

Záver bloku patril M. Svobodovi, ktorý predstavil inšpiratívny projekt virtuálnej polytechnickej knižnice (www.vpk.cz). Cieľom projektu je virtuálne zjednotiť fondy a služby v súčasnosti 9 zúčastnených knižníc. Pre nás bolo nepríjemné zistenie (ktoré sa ako leitmotív zopakovalo viackrát), že keď sa chcú knižnice virtuálne zjednotiť, musia sa najprv zjednotiť aspoň na základnej myšlienke.

Nevinný názov sekcie - Elektronické informačné zdroje - spôsobil, že pár naivných kolegov išlo aj do tejto sekcie. Vychovaní v slovenských pomeroch sme očakávali tradičné informácie o tom, čo všetko ponúka Západ, teda čo všetko je možné, ak by sme len mali tie peniaze, no realita bola úplne iná. Česká vláda, konkrétne ministerstvo školstva, totiž prijala program LI - informačné zdroje pre vedu a výskum, pre nás v neskutočnom rozsahu asi 500 mil Čk na 4 roky. To by ešte nebolo také šokujúce, keby sme vzápätí nezistili, že drvivá väčšina týchto peňazí pôjde na plošné multilicencie najžiadanejších elektronických zdrojov (ide o 13 databáz) a tieto zdroje budú prístupné používateľom českých knižníc zadarmo! Diskutovalo sa o konkrétnych možnostiach využívania jednotlivých svetových profesionálnych informačných databáz, spomeňme napr. taký Web of Science od ISI alebo svetoznámu chemickú databázu Belstein či skupinovú multilicenciu Ei (Compendex, Inspec, Metadex, Iconda). Vo väčšine prípadov šlo o konzorcionálne nákupy napriek tomu, že český právny systém vlastne pojem konzorcia nepozná (čo len tak mimochodom spomenul jeden prednášajúci)! Knižnice napriek tomu utvorili funkčné konzorciá a predložili príslušné projekty, ktorým aj skutočne boli pridelené peniaze.

Takže zdá sa, že sa dá, aj keby sa vlastne nemalo dať. Napriek tomu, že stupeň kooperácie českých knižníc je na naše pomery vysoký, aj v tejto sekcii sa ozvali nespokojenci, ktorí upozorňovali, že bude potrebné ešte zlepšiť koordináciu činností knižníc, lebo inak vraj v budúcnosti nemajú šancu. Aké šance majú individuálne sa plahočiace slovenské knižnice, to necháme radšej na posúdenie čitateľom (náš názor by redakcia pravdepodobne z esteticko-etických dôvodov nemohla uverejniť).

Posledný poldeň (spoločné plenárne rokovanie) bol venovaný hlavne príspevkom a diskusiám o problematike autorského zákona v kontexte elektronického šírenia informácii a niektorým ďalším aktuálnym legislatívnym problémom, ktoré trápia (nielen) české knižnice.