Ing. Boris Procházka, Prognostický ústav SAV

Súčasný proces svetovej globalizácie prináša so sebou synergické efekty intelektualizácie, integrácie a internacionalizácie hospodárskych a finančných vzťahov s dominanciou finančného kapitálu aj mocenských záujmov tak vo sfére získavania informácií o vedeckovýskumných výtvoroch, ako aj pri sofistikácii priemyselnej produkcie. Vytvára sa nová medzinárodná deľba práce. Je tu stála snaha dosahovať vyššiu ekonomickú efektívnosť a prosperitu. Celý tento globalizačný proces rýchlo akceleruje. Čoraz väčšmi sa presadzuje význam tvorivej duševnej práce. Prudký ekonomický rast sa opiera o čoraz viac inovačných aplikácií. S rastom podielu vedeckého výskumu na hrubom domácom produkte krajiny sa zvyšuje aj rast celého národného hospodárstva. Zákonite sa tak zvyšuje aj podiel hight-tech produktov a technológií a s nimi aj nutnosť ich ochrany.

Vlastníctvo inovácií sa týka všetkých materiálnych výrobkov aj nehmotných výtvorov. Všetky majú svoju tovarovú hodnotu, no tá je niekedy len hodnotou potenciálnou. Svetová asociácia autorských práv a duševného vlastníctva uzatvorila so všetkými členskými štátmi (aj so SR) medzinárodnú zmluvu, kde sa rozumie pod autorstvom presne definované právo na výsledok vedeckovýskumných diel, vývojových inovácií, umeleckých diel, aktivít reprodukčných umelcov, ako aj práv na produkciu elektronických zvukových a obrazových záznamov vrátane práv na televízne a rozhlasové relácie.

Vieme, že všetky inovácie sú výsledkom tvorivej mysle, invencie a aktivity človeka, teda produktom duševnej práce, a práve preto by sme si ich mali vysoko ctiť, hodnotiť i chrániť. Veď sú zdrojom spoločenského pokroku, ľudskej civilizácie a celkovej kultúrnosti. Pritom odovzdávanie znalostí, vedomostí a duševných produktov – teda autorských inovácií – je najefektívnejšie práve prostredníctvom patentov a iných foriem autorskej vlastníckej ochrany. Autor má nielen morálne právo, ale aj ekonomické oprávnenie zabezpečiť prioritu svojich výtvorov a chrániť si ich nielen doma, ale aj v zahraničí.

Tomuto rozvoju svetových duševných aktivít by mal zodpovedať aj rast počtu vynálezov a ich patentová a iná ochrana. Nie vždy je to tak. Veď si len spomeňme, že ešte aj tesne po 2. svetovej vojne sa prihlasovanie priemyselných ochranných práv – dokonca aj na univerzitách v USA – považovalo za nezlučiteľné s princípmi vedeckej práce. Až Bay-Doleov zákon vytvoril príslušný politicko-legislatívny rámec pre ekonomické zhodnotenie výsledkov vedeckej a výskumnej práce. Finančné riešenie produktov vysokoškolského výskumu u nás ešte dodnes nie je právne vyriešené.

Inovácie vznikajú u nás vo vedeckých ústavoch Slovenskej akadémie vied, rezortných výskumných inštitúciách, univerzitných vedeckovýskumných pracoviskách aj výskumných a vývojových útvaroch jednotlivých firiem a korporácií. Právna ochrana týchto produktov duševnej práce zabezpečuje potom autorskú prioritu. Tá je však prameňom vedomostí, informácií a podnetov aj pre ďalších tvorcov a používateľov pri ich nadväznej práci vo vzdelaní, vede, výskume, vývoji, konštrukcii, v reprodukčných umeleckých dielach aj hospodárskej, umeleckej a inej aplikácii.

Inovácie však nevznikajú len v oblasti prírodných a technických, ale aj v oblasti spoločenských a humanitných vied či umeleckých sférach.

Humanitné a spoločenskovedné odbory však majú špecifické metódy myslenia, kde sa kladie dôraz na empíriu a deduktívne postupy. Tie zisťujú kauzálne súvislosti a prezentujú sa verbálne. Patentovať sa však nedajú. Že tento podiel spoločenskovedných disciplín nie je malý, môžeme si ukázať na štruktúre absolventov našich vysokých škôl. V minulom školskom roku bol napríklad podiel ekonomických vied 19,01 %, pedagogických vied 16,75 % a vied o umení 2,6 %. Celkove tvorili spoločenské vedy 49,6 %, z toho prírodné vedy 4,3 %, lekárske a farmaceutické 5,9 %, pôdohospodárske 6,9 %, strojárske, elektrotechnické a informačné vedy spolu 15,7 %. Celkove bol podiel technických vied 30,7 %.

Ak sa chceme bližšie venovať patentom, uvedomujeme si, že sú právnym vyjadrením a legitimáciou plodov duševnej práce. Sú teda nielen dôležitým inovačným počinom a výsledkom, ale aj vyjadrením autorovej inovačnej úrovne. Potvrdzujú prioritu duševného vlastníctva a sú dôkazom autorovej duševnej tvorivej invencie.

Vieme však, že patenty nie sú úplným vyjadrením národného alebo svetového objemu inovácií tvorivých pracovníkov. Sú tu najrozličnejšie dôvody, ktoré vedú autorov alebo realizátorov inovácií, prípadne ďalších používateľov k ich nezverejňovaniu, dokonca až k ich utajovaniu. Napriek tomu je však isté, že niet iného a lepšieho ukazovateľa na hodnotenie objaviteľskej a vynálezcovskej aktivity, ako sú prihlášky na udelenie patentov, a najmä patenty udelené.

Prudký vývoj vedy, techniky a iných inovačných oblastí najmä po 2. svetovej vojne dokumentuje rast počtu svetových patentových prihlášok. V roku 1985 ich bolo 444, v r. 1987 už 1 327, v r. 1991 – 13 207, v r. 1995 – 26 894, v r. 1997 – 34 041 a v r. 1998 – dokonca 41 984.

Vo výrobnej a priemyselnej sfére ide o tieto formy právneho a publikačného zabezpečenia autorskej priority a duševného vlastníctva tvorcu: udelené patenty, licencie, priemyselné vzory, úžitkové vzory, certifikované výrobky, certifikované systémy riadenia kvality, označenia pôvodu výrobkov a topografie polovodičových výrobkov. V nevýrobných spoločenských a umelecko-kultúrnych oblastiach, kde sa nedá autorstvo a priorita zabezpečiť uvedenými formami ochrany duševného vlastníctva, snažia sa autori svoje invenčné prejavy formálne zabezpečiť prioritným publikovaním v rôznych literárnych prameňoch (knihy, vedecké štúdie, pracovné materiály, analýzy, prehľady, písomné správy o výsledkoch výskumu), ale najmä v odborných periodikách a dnes už aj v iných elektronických mediálnych formách a reláciách. Vo sfére kultúrno-umeleckých aktivít je možné prioritu riešiť aj registráciou v autorských ochranných zväzoch a iných takto špeciálne zameraných inštitúcií. Zabezpečovanie týchto autorských priorít však nie je (a najmä pri elektronických a multimediálnych produktoch) ešte dostatočne technicky vyriešené a legislatívne ošetrené tak vo vnútri štátu ani medzinárodne.

Slovenská republika je relatívne rozvinutá krajina i keď rozlohou a veľkosťou pracovného, kapitálového I hospodárskeho trhu je malým štátom. Ako výsledok hospodárskej tranzície po rozdelení ČSFR na dva štáty Slovensko zostalo slabšie ekonomicky, vedecky, technicky, organizáciou výroby i práce, ako aj v manžérskych skúsenostiach. To má za následok aj pokles v oblasti inovačných aktivít ako aj zmenšený záujem o právnu ochranu inovácií. Klesla miera vynálezcovstva aj novátorstva. Nie sú tu väčšie tradície, ani široko rozvinuté vedecké, výskumné, vývojové, technické, technologické, ani organizátorsko-riadiace a manžérsko-marketingové skúsenosti. Chýba väčšia inovátorská, vedecko-technická, ekonomicko-organizačná I mamažérsko-marketingová odvaha, priebojnosť a dynamickosť. To sa zákonite objavilo pri komparácii patentovej a inej inovačnej aktivity s ďalšími, najmä vyspelejšími krajinami. Dokonca sa u nás udomácnil akýsi ťaživý pocit obáv až nemohúcnosti pri vytváraní stratégií rozvoja spoločnosti, ekonomiky, vedy a techniky. Kapitál vzdelaného a tvorivo uvažujúceho odborníka je však aj naďalej nezaplatiteľným osobným vlastníctvom aj pri príprave vízií, prognóz či plánov. To všetko sa prejavuje v strate záujmu o novátorstvo, vynálezcovstvo a potom aj pri patentovaní dosiahnutých vedeckovýskumných či vývojom odskúšaných inovačných riešení, ako aj v presvedčení, že sme akosi obchádzaní a odstavovaní a nemáme dostatočné prostriedky na hospodársky, a teda aj vedecký, výskumný a vývojový rast. Ani v dohľadnej perspektíve – pokiaľ sa celkom neskončí privatizačný proces – nebudeme zrejme kráčať rýchlejšie dopredu, nebudeme schopní pokryť výskumom ani výrobou väčšiu šírku hospodárskych odvetví a priemyselných odborov a nerozšírime tak ani paletu výskumu a výroby. U nás sa stále patentujú skôr iba drobné inovácie a riešenia. Vo vyspelej Európe sú bežné komplexnejšie riešenia, a teda aj rozsiahle a komplexné patentové prihlášky obsahujúce inovácie vyššieho radu, ktoré sa skladajú z viacerých patentových nárokov. To súvisí aj so skutočnosťou, že patentová ochrana duševného vlastníctva autorov a ich inovačných aktivít je finančne náročná a že na to nie je dostatok peňažných zdrojov.

V rámci hospodárskej transformácie a očakávaných štrukturálnych zmien ekonomickej sféry sa bude musieť inovačná aktivita orientovať na pokrokovejšie, sofistikovanejšie a našim podmienkam vyhovujúcejšie odvetvia. K tomu však budeme musieť povedať a legislatívne zakotviť svoje predstavy o budúcom zameraní rozvoja nielen ekonomiky, ale aj vysokého školstva a vedy. Podniky, vysokoškolské a vedeckovýskumné ustanovizne by preto mali zamerať svoje inovačné programy na trhovo aj konkurenčne akceptovateľnejšie produkty. To ovplyvní aj náš podiel v medzinárodnej deľbe práce. Prehlbujúca sa deľba práce prináša dnes užšiu špecializáciu. V kombinácii s nedostatkom času a uponáhľanosťou dnešnej doby to má za následok, že zo spoločnosti sa akosi vytrácajú naozajstní vzdelanci. Narastá počet síce vysokokvalifikovaných, ale predsa len čiastkových odborníkov, pedagógov a vedcov. Ich nevýhodou sa stáva práve ich úzko špecializované odborné zameranie. Ľahko sa stávajú obeťami manipulácie obrovského a nepretržitého toku cielených informácií. My máme relatívne výhody najmä v kvalite našich vzdelanostne širšie zameraných tvorivých pracovníkov, vysokej úrovni pedagógov univerzít a konštruktérov v našich vyspelejších podnikoch. To je dôležité v dnešnej globalizácii, keď nadnárodné korporácie sa rozhodujú, kde by mali situovať svoje dcérske firmy a odbočky a kde chcú lokalizovať svoje investície. Dôležitým kritériom pre nich je to, kde môžu rozvinúť svoj ďalší vedecký výskum, vývoj a kde do neho môžu efektívne investovať.

V tejto súvislosti bude istotne zaujímavá aj aktívna reakcia ČR na záujem EÚ o sústredenie vedy, výskumu, vysokých škôl a výrobných firiem v krajinách EÚ. EÚ vypísala v r. 1999 súťaž o Centrá excelentnosti pre postsocialistické krajiny. Rada vlády ČR pre vedu, výskum a vývoj uskutočnila v roku 1999 podrobnú analýzu stavu vedy vo svete a v ČR (v spolupráci Ministerstva školstva, Akadémia vied ČR, rezortných výskumných ústavov a popredných podnikov) a vytýčila Program výskumných centier riadený Ministerstvom školstva. Do nich vybrala 21 centier základného výskumu, 12 centier z aplikovaného výskumu a pridelila na I. polrok 2000 na túto činnosť 350 miliónov Kč. Pri výbere týchto centier sa uplatnili kritériá vedeckej kvality návrhov, kvality vedeckých pracovníkov, zastúpenia mladých vedeckých pracovníkov, zastúpenia vedeckovýskumných odborov a regionálne rozmiestnenie. Vybrané boli: Centrum leteckého a kozmického výskumu pri VUT Brno, Výskumné centrum spaľovacích motorov Ml. Boleslav, Centrum strojárskej výroby ČVUT Praha, Výskumné centrum textilu TU Liberec, Centrum pre spracovanie ropy VŠ chemicko-technologickej v Prahe, Centrum pre výskum liečiv Farmaceutickej fakulty UK Hr. Králové, Centrum biotechnológií Mikrobiologického ústavu AV ČR. V medicíne sú to: Centrum neuropsychológie Psychiatrického centra v Prahe, Európske centrum pre medicínsku informatiku Ústavu informatiky AV ČR, Biomolekulárne centrum Masarykovej univerzity Brno, Centrum bunečnej terapie Lekárskej fakulty UK Praha, Centrum molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR, Centrum chorôb srdca Fyziologického ústavu AV ČR.Z fyziky, chémie a informatiky sú to : Centrum laserovej fyziky Fyzikálneho ústavu AV ČR, Centrum optiky Palackého univerzity Olomouc, Centrum biomolekulových systémov Ústavu fyzikálnej chémie AV ČR, Centrum anorganických zlúčenín Univerzity Pardubice, Inštitút teoretickej informatiky a komputačnej lingvistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK Praha. Poľnohospodárstvo je zastúpené Centrom fotosyntézy Juhočeskej univerzity Č. Budějovice, Centrom rastlinnej botaniky AV ČR, Centrom rastlinnej botaniky AV ČR, Centrom dynamiky planéty a jej povrchu Výskumného ústavu geodetického a kartografického v Prahe. Aj spoločenské vedy tu majú svoje zastúpenie: Centrum dejín vedy AV ČR, Centrum historickej lingvistiky Palackého univerzity Olomouc, Národné egyptologické centrum Filozofickej fakulty UK Praha, Centrum vytvárania osobnosti v etnických a sociálnych kontextoch Masarykovej univerzity Brno. Je tu teda užšie spojenie vedeckovýskumných tímov AV ČR, vysokých škôl, rezortných výskumných ústavov a v aplikovanom výskume aj realizačných jednotiek výrobných podnikov. Ukázalo sa tiež, že sa vedecký výskum na vysokých školách v posledných rokoch veľmi posilnil a skvalitnil a že sa do inovačnej aktivity prihlásili aj popredné hospodárske firmy.

Musíme si uvedomiť, že patenty sú konečným bodom vedecko-výskumno-vývojového procesu. Tvoria spojovací článok medzi vedou, výskumom na jednej strane a na druhej strane ich priemyselným a spoločenským využitím. Len chránené vynálezy sa presadzujú na trhu v domácom aj medzinárodnom rozmere a prispievajú k tomu, aby podnikatelia výhodne získali nazad vložené prostriedky. Od pracovísk vedy a výskumu podnikatelia nežiadajú riešenie problémov hospodárskej praxe, nedostatkov zastaraných technológií a organizačných riešení, ale nové a patentovo akceptovateľné produkty, služby a technológie. Tieto skutočnosti potom ovplyvňujú záujem o patentovanie a tým aj počet udelených patentov Na tomto základe možno potom očakávať aj rast množstva a rozširovanie štruktúry prihlasovaných patentov zo zahraničia a napokon aj samotné udeľovanie patentov na Slovensku. V súčasnosti vidíme, že záujem zahraničia o Slovensko sa napriek uvedeným problémom predsa len postupne zvyšuje a pribúdajú zahraničné prihlášky inovácií a technických riešení. Priemerný medziročný vzostup zahraničných prihlášok vynálezov, patentov a úžitkových vzorov za uplynulých 5 rokov bol 10,7%. Rok 1997 bol dovtedy vyvrcholením záujmu právnych subjektov a podnikateľov o ochranu svojich tvorivých aktivít. Avšak už v r. 1998 klesol počet doma podaných prihlášok o 10%. Nedostatočný záujem a nedocenenie ochrany inovácií a nových technických, organizačných a dizajnérskych riešení u domácich podnikateľov má príčinu v nie dobrej ekonomickej situácii SR. (Štatistiku ochrany inovácií v SR prinášajú tabuľky č. 1 a 2.)

Na Slovensku je z celkového počtu vynálezov na patentovanie iba 14 % domácich. Z v roku 1999 prihlásených 75 domácich a 668 zahraničných vynálezov bolo v SR 773 udelených patentov. Kvalitatívny ukazovateľ patentovej aktivity (meraný počtom na patentovanie prihlásených vynálezov a úžitkových vzorov na 10 000 obyvateľov danej krajiny) je 10,06. V ČR je tento ukazovateľ 17,8, Maďarsku 14,3, Poľsku 12,4, v Rakúsku 43, Nemecku 46 a v Japonsku dokonca 269. Záujem zahraničných subjektov o patentovú ochranu inovácií v Slovenskej republike má stúpajúcu tendenciu. Od roku 1993 vzrástol počet prihlášok o 31,9%. To svedčí o raste podnikateľských a obchodných aktivít zahraničných investorov na Slovensku. Najviac prihlášok vynálezov podali prihlasovatelia z Nemecka 416, USA 348, V. Británie 119 a Francúzska 116. Najviac prihlášok od zahraničných prihlasovateľov bolo podaných v odvetviach zdravia a zábavy, lekárskych a zubárskych prístrojov, hygienických prípravkov, tvárnenia kovov, spracovania materiálov, anorganickej a organickej chémie, biochémie, cukru, kože a obuvi, textilu a stavebníctva, strojárstva, optiky fotografie a elektrotechniky. U domácich prevládali prihlášky zo zdravotníctva a medicíny, anorganickej a organickej chémie, makromolekulárnych zlúčenín, biochémie, motorov, čerpadiel, elektronických obvodov a prenosovej techniky. Koncom roku 1998 bolo na území SR platných celkovo 2 436 patentov. Našou slabinou je pomalý transfer patentovaných inovácií do výroby, služieb aj nevýrobných odvetví. Vyspelé krajiny sa hrdia počtom pridelených patentov aj výškou príjmov realizovaných z licencií. Štát tam pomáha vytvárať trhové príležitosti pre patentové inovácie. Z toho plynie v ich podnikoch prioritný a mimoriadny zisk práve z tých výrobkov, ktoré ako prvé prichádzajú na svetový trh. Tento časový faktor prioritného presadenia sa na trhu je cieľom všetkých popredných firiem. Postupom času sa aj formou licencovaných výrobkov dostanú na trh výrobky iných firiem, trh sa takýmito produktmi začína nasycovať a zisk potom zákonite klesá na priemernú hodnotu až napokon zaniká. Preto dobrí podnikatelia sledujú tento ukazovateľ zisku vo svojich ekonomických záujmoch ako prioritný. Zisk je takto odmenou za námahu, riziko aj vynaloženie často značných peňazí tak u autora inovácie a patentu, ako aj u firmy ktorá túto inováciu realizuje na trhu. Potvrdená priorita??? potom zase spätne podnecuje ďalšiu tvorivú aktivitu aj intelektuálne nadšenie autora, ale aj iných tvorcov.

Sú ochranou najmä technických riešení. Sú pri vybavovaní menej náročné, jednoduchšie aj menej finančne nákladné. Od r. 1995 do r. 1999 záujem úžitkových vzorov poklesol. To svedčí o tom, že najmä malí a strední podnikatelia, ktorým je hlavne tento druh inovačnej ochrany určený, nie celkom doceňujú ich význam a že ich hospodárska situácia nie je najlepšia. V r. 1999 bolo zapísaných 309 úžitkových vzorov domácich a 111 zahraničných. Najviac ich bolo zo stavebníctva, dopravy, zdravotníctva, zábavy a elektroniky. Zo zahraničia bolo najviac prihlášok z ČR 22,4% a Nemecka 11,7%. Koncom roku 1998 bolo v SR celkovo zaregistrovaných 1 472 platných úžitkových vzorov.

Ochraňujú vonkajšiu úpravu produktov, najčastejšie dizajn výrobkov. Výlučné právo využívať novovytvorený dizajn získava jeho pôvodca, prípadne zamestnávateľ a to zápisom do registra priemyselných vzorov. Vonkajšia úprava výrobku musí byť nová, dovtedy prihlasovateľom nezverejnená. Výnimkou je iba vystavenie predmetu na veľtrhu či výstave za podmienky, že vystavovaný predmet bude prihlásený ako priemyselný vzor najneskôr do 3 mesiacov po skončení výstavy. Hoci vlani výstavnú prioritu v SR malo 5 medzinárodných výstav, tento inštitút využilo iba 7 slovenských vystavovateľov. Za posledné 3 roky bol záujem o ochranu priemyselných vzorov nižší o 10%. Podiel domácich prihlasovateľov bol vlani 48,7%. Prevládali obaly na tekutiny a stavebné prvky. Pomer zápisov domácich a zahraničných priemyselných vzorov bol 126 : 120.

Ich počet prudko rastie. V r. 1999 ich bolo 2 019 z domácich zdrojov a 3 090 zo zahraničia. Je čoraz ťažšie vytvoriť takú ochrannú známku, ktorá by mala dobrú rozlišovaciu schopnosť, neobsahovala iba popisné prvky a ktorá by nezasahovala do práv tretích osôb. V súčasnosti sa stáva problémom zneužívanie ochranných známok v sieti Internetu v podobe doménových mien a preto už začali vo svetovej organizácii duševného vlastníctva prebiehať intenzívne rokovania o vyriešení tohto problému. Podávanie prihlášok má v SR od roku 1989 stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v r. 1993 tvorili národné prihlášky slovenských podnikateľov z celkového počtu prihlášok 35,7%, vlani ich podiel stúpol na 50,1%. Najväčší podiel zo zahraničia malo USA 39,1%, ČR 26,0% a v. Británia 6,3%.

Je spomedzi rôznych druhov priemyselnej právnej ochrany jediným predmetom práva, ktoré sa netýka výlučne iba jedného právneho subjektu. Na rozdiel od iných priemyselných práv, ktoré náležia výhradne iba majiteľovi, na používanie označenia pôvodu majú rovnaký nárok aj všetci ostatní zapísaní používatelia. O zápis do registra ako ďalší používateľ označenia pôvodu môže požiadať buď fyzická, alebo právnická osoba ktorej výrobky vyhovujú stanoveným podmienkam pre už zapísané označenie pôvodu. Účelom ochrany takéhoto označenia je zamedziť jeho používanie na výrobkoch, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu, prípadne iné charakteristické znaky, ktorými je takto označený výrobok známy. A naopak, jeho oprávnené použitie na výrobu je zárukou kvality danej zemepisným prostredím z ktorého výrobok pochádza. Takéto označenie nie je väčšinou príznačné iba pre jediného výrobcu. Význam ochrany označenia pôvodu, ktoré zvyšuje prestíž daných geografických lokalít, je stále ešte u nás nedocenený . Naďalej u nás pretrváva malý záujem výrobcov o tento druh ochrany duševného vlastníctva autorov. V r. 1998 bolo na území Slovenska prihlásených iba 7 ! označení pôvodu pre minerálne vody, víno, alkoholické nápoje a mramor. V registri označení pôvodu je celkovo zapísaných 60 slovenských a 92 českých označení.

Ak chceme analyzovať situáciu z medzinárodného pohľadu, vychádza nám, že v r. 1997 registrovala Svetová organizácia intelektuálneho vlastníctva – WIPO celkove 115 394 žiadostí o udelenie medzinárodného patentu. Oproti r. 1996 narástol tento počet až o 22%. Je to najvyšší počet od roku 1978, kedy bola 87 krajinami podpísaná Medzinárodná dohoda o patentovej spolupráci – PCT. Spoluúčasť na tejto medzinárodnej zmluve sa stala pre členské štáty výhodná a predstavuje pre nich veľké finančné, administratívne aj časové úspory. Preto sa aj SR stala hneď po rozdelení ČSFR členskou krajinou. Ak by sme chceli vyjadriť podiel členských krajín PCT podľa počtu prihlásených patentov na registrovanie, vychádza nám toto poradie: USA 44%, Nemecko 12%, Japonsko 8,2%, V. Británia 7,3%, Francúzsko 4,9%, Švédsko 3,9%, Holandsko 3,4%, Švajčiarsko 2,3%, Kanada 2,0%, Austrália 1,8%, Fínsko 1,7%, Taliansko 1,4% a Dánsko 1,1%. Toto poradie je istým vyjadrením efektívnosti hospodárstva týchto krajín aj úrovne vedecko-výskumnej, vývojovej a konštruktérskej aktivity. Ďalších 75 krajín (vrátane SR) predstavovalo iba 15% z celkového počtu medzinárodne registrovaných patentov. Slovenských a medzinárodne registrovaných patentových prihlášok v SR bolo vtedy 24 a českých 67. Keď rátame spolu patenty SR a ČR, tak predstavovali v uvedenom období iba 0,1% celkového počtu udelených medzinárodne registrovaných patentov. To poukazuje na malú vynaliezavosť, celkove nízku invenčnosť tvorcov a nízku vyspelosť našej ekonomiky. Prvenstvo USA nijako neprekvapuje. V tejto krajine je nielen vysoká efektívnosť výrobnej a vedeckovýskumnej sféry, ale USA v podstate bezplatne realizujú tvorivú invenciu, znalosti a inovačné aj organizátorské schopnosti prisťahovaných odborníkov prakticky zo všetkých krajín sveta. Tí fungujú tak v hospodárskej sfére, ako aj na univerzitách a vo vedeckovýskumnej oblasti bez ohľadu na to, či sú to inštitúcie komerčného, alebo neziskového zamerania. Takýto stav mimoriadne podporuje všestrannosť podnikateľských aktivít aj vedeckovýskumnej činnosti amerických ustanovizní. Je tu rozsiahly domáci trh a záruka úspešného odbytu výrobkov i úzke medzinárodné väzby amerických nadnárodných spoločností a firiem, ktorých centrá sídlia na území USA a majú tu zväčša aj svoje centrálne vedecké, výskumné, vývojové a konštrukčné pracoviská.

Nemecko má tiež silný trh a odbytovú sféru nielen doma. Využíva výhody najvyspelejšej a najväčšej členskej krajiny Európskej únie, ako aj výhody nadnárodných korporácií, ktorých sídlo je na území Nemecka, ale ktorých aktivity sú rozložené na celom teritóriu EÚ, ako aj inde vo svete.

Japonsko je zase charakteristické veľkou hospodárskou a vývojovou dynamikou, energiou a dravosťou. Japonsko sa však programovo na základe celonárodného konsenzu zameriava na centrálne vytýčené a z decíznej sféry štátu podporované vedeckovýskumné aj produkčné odvetvia a odbory. Japonské úspechy boli dosiahnuté v sofistikovaných odboroch priemyslu, hoci vynálezcovia podali relatívne málo patentových prihlášok. Úspešná ekonomika Japonska však umožňuje realizovať rozsiahly nákup licencií a výrobu podľa nich.

Spomeňme ešte jeden príklad: Švajčiarsko. To využíva nielen svoju výkonnosť v produkcii, vede, výskume, technike a precíznej technológii, ale aj tie skutočnosti, že tu sídlia mnohé finančné a bankové ústavy ako aj to, že je tu sídlo mnohých nadnárodných firiem, korporácií, medzinárodných organizácií a spoločností bohato využívajúcich geografické daňové a iné finančné výhody takejto lokalizácie.

Našou silou v bývalom Československu boli patenty najmä z odborov baníctva, hutníctva, strojárstva, celulózo-papierenského priemyslu, makromolekulárnej chémie, sklárstva, farmácie, textilného, odevného, kožiarskeho, obuvníckeho aj potravinárskeho priemyslu. (Tabuľka č. 3 prináša odvetvovo členené patenty SR).

Vieme, že odkrývanie zákonitostí prírody a spoločnosti je základom nových objavov, vynálezov a iných inovácií. Na rozdiel od univerzít, kde často nie je záujem utajovať výsledky výskumu (hoci by boli patentovateľné), v komerčnej sfére veľa firiem z konkurenčných dôvodov neprihlasuje svoje vedecké a vývojové výsledky k ochrane. V Európe sa odhaduje tento podiel neprihlásených inovácií až na 50%.

Vynálezy sa stále viac propagujú v médiách, čo vyvoláva oveľa väčší záujem o ne. Dopyt má prostredníctvom marketingových pracovníkov firiem vplyv na kupujúceho spotrebiteľa, aj spätný vplyv na zvyšujúci sa záujem o výskumníkov v podnikoch. U transnacionálnych korporácií sa patentová prihláška zväčša podáva v krajine sídla materskej firmy. Tam nadobúda prihláška status domácej národnej prihlášky. To skresľuje štatistiku a predstavuje zisk pre sídelnú krajinu aj nadnárodnú spoločnosť. Nevýhodu majú potom krajiny kde sídlia iba dcérske firmy a odbočky takéhoto gigantu. Tie ekonomicky strácajú. Medzinárodná komparácia výsledkov inovačných aktivít a množstva patentových vynálezov je ovplyvňovaná aj rôznymi úpravami patento-právneho charakteru v rôznych krajinách aj rozdielnou úrovňou právnej ochrany autorstva a duševného vlastníctva. Preto sme aj my urýchlene pristúpili na implementáciu legislatívy EÚ v tomto smere, hoci ešte nie sme jej členmi.

 
Prístup k vyjadreniu ekonomickej efektívnosti patentov nie je v jednotlivých krajinách rovnaký. Ak sa vynález patentuje, tak sa to často robí len preto, aby sa znemožnilo konkurencii použitie podobného inovačného riešenia. Celá vecne, technicky, organizačne, finančne aj časovo náročná cesta od vynálezu k jeho výrobnému aj povýrobnému využitiu (odbytovému, predajnému, servisnému až po finálnu spotrebu) vyžaduje veľké obchodno-predajné úsilie. Tak sa iba relatívne malý podiel z patentov využije v obchode úspešných výrobkoch a tovaroch. Rozdielnosť tvorivej aktivity vynálezcovstva a inovátorstva - čo je aj vyjadrením ekonomickej efektívnosti - môžeme ukázať aj na ukazovateľovi medzinárodného porovnávania počtu vynálezov meraných reláciou voči miliónu obyvateľov danej krajiny. Tu je poradie nasledovné: Japonsko 2 665, Švajčiarsko 465, Nemecko 415, Monako 400, USA 388, Švédsko 368, V. Británia 336, Rakúsko 270, Európska únia ako celok 245, Francúzsko 224, Írsko 223, Dánsko 216, Taliansko 150, Holandsko 145, Belgicko 81, Španielsko 56 a Portugalsko 10. Pritom malé podniky sú však väčšmi skeptické voči autorskej ochrane. Obávajú sa vysokého rizika finančne náročnej investície

V Európe možno vidieť v porovnaní s USA a Japonskom určité technologické slabiny inovátorov pri realizácii objavov a vynálezov. Vzťah medzi vedeckým výskumom, vývojom a obchodným využitím u malých a stredných podnikov je ovplyvnený aj tým, že patent sám osebe ešte nezaručuje obchodný úspech a plné obchodné využitie, ako aj to, že patent nezaručuje ochranu pred napodobením. Inovácia patentovej aktivity záleží na krajine a určitom priemyselnom a výrobnom odbore, ako aj na motivácii tvorivých pracovníkov. Dôvod nepatentovateľnosti spočíva často aj v odpore voči používanému legislatívnemu systému danej krajiny, v porovnaní dôležitosti patentovej ochrany u konkurujúcich podnikov a napokon aj v úrovni poznania patentového systému.

Informačný inštitút USA analyzoval úroveň krajín vo vedeckom výskume. Slovensku priznal špičkovú svetovú úroveň iba v matematike, počítačovej vede a experimentálnej endokrinológii. Ďalším 8 vedným odborom: vede o materiáloch, klinickej medicíne, fyzike, astronómii, archeológii, makromolekulárnej chémii, neurochirurgii a veterinárnej medicíne prisúdil vyššiu ako priemernú úroveň. Najhorším sme podľa nich v ekonómii, podnikaní a manažmente!

Európska patentová organizácia v Mníchove vypracovala v r. 1996 štúdiu o európskej patentovej aktivite. Vychádzala z kvantitatívneho aj kvalitatívneho vyhodnotenia trendov tvorivej aktivity firiem a korporácií. Zistila, že 8 837 skúmaných európskych podnikov malo na patentovanie prihlásených 1 006 a neprihlásených 1 345 vynálezov. Japonsko a USA majú tento pomer 1:1. Skúmal sa tak isto potenciál vynálezov vo firmách. Malé podniky Európy do 19 zamestnancov prihlásili 16 000 (25%) a neprihlásili 56 000 vynálezov. Stredné podniky s 20-29 pracovníkmi prihlásili 20 000 a neprihlásili 64 000 vynálezov. Pritom od podania vynálezu po jeho realizáciu na trhu uplynú priemerne 3 roky.

Ak analyzujeme potenciál vynálezcov podľa hospodárskych odborov možno povedať, že počet vynálezcov v chémii, farmácii, presnom strojárstve a optike je nižší ako priemer. V chémii a farmácii je osobitne vysoký vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, V. Británii a Španielsku. Najvyšší podiel majú patentoví prihlasovatelia v odbore strojárstva a konštrukcie automobilov v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a V. Británii. V elektroinžinierskom odbore okrem týchto 4 krajín sa viac podieľa aj Švajčiarsko. V presnom strojárstve dominuje Nemecko, Francúzsko a Taliansko. V odbore textilu, obuvi, dreva a papiera je najväčší prihlasovací potenciál vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a V. Británii. Inovačná aktivita je najslabšia v odbore produkcie a spracovania kovov u výroby potravín, a najslabšia je v odboroch baníctva, energetiky, chemického a farmaceutického priemyslu a v presnom strojárstve.

Štúdia analyzuje aj to ako uvažujú prihlasovatelia vynálezov. Iba 20% z nich si chráni 1 z 20 svojich vynálezov. Štvrtina si chráni 4 až 9 zo svojich 10 vynálezov. Ďalšia štvrtina si chráni 1-3 vynálezy a 30% si chráni 4-8 zo svojich 10 vynálezov. Zvyšná štvrtina patentuje všetky svoje vynálezy.

Štúdia sa vyjadruje aj ku kvalite európskeho patentového systému, kde ako prednosť uvádza jeho jednoduchosť administratívneho postupu. Poplatky za patenty sa 45% prihlasovateľom zdajú privysoké a 57% prihlasovateľov by chcelo meniť administratívne postupy a predpisy. Národným patentovým kanceláriám sa zase vidia poplatky primerané. Patentové informácie nie sú vždy kompletné. Sú pre 72% prihlasovateľov dôležité. Avšak až 39% neprihlasujúcich sa nepovažuje existenciu patentových informácií za významnú. Európska patentová organizácia od novembra 2000 ďalej zlepšuje aj zrýchľuje centrálne udeľovanie patentov aj administratívy pri ochrane inovácií. Celoeurópsky podávaný patent vyjde lacnejšie ako mnohonásobne podávaná prihláška v jednotlivých krajinách.

Ešte poznámka k patentovateľnosti softvérových inovácií: Nadnárodné softvérové spoločnosti chcú dosiahnuť celosvetovo jednotné podmienky patentovej ochrany softvérového autorstva, čomu sa bránia jednotliví programátori, tvrdiac, že sa tak v zárodku zničí každá inovácia a znemožní sa ďalší rozvoj individuálneho softvéru. Európska patentová dohoda (na rozdiel od USA a Japonska) zatiaľ obsahuje ustanovenie, že počítačové programy patentovateľné nie sú. Domnievame sa však, že svetový globalizačný proces (tak ako to je v ekonomike) k tejto jednotnosti smeruje. Aj Európsky patentový úrad v Mníchove sa priklonil k celosvetovej patentovateľnosti softvéru. Definitívne o tom rozhodne konferencia členských štátov Európskej patentovej únie koncom roku 2000.

Vedecko-technický pokrok je dnes v celom svete natoľko prudký, že onedlho vyvolá situáciu kedy budeme oceňovať aj všetky nehmotné statky bezozvyšku ako samozrejmú súčasť každej – nielen vedeckej, výskumnej a vývojovej aktivity. Tento postoj sa už teraz vžíva stále viac aj v komerčných organizáciách. Veď hodnota vytvorených nehmotných inovácií už dnes v podnikoch mnohonásobne prevyšuje ich hmotný majetok.

Samozrejme, že možnosti ďalšieho vývoja ochrany inovácií sú aj budú v dohľadnej budúcnosti závislé na ďalšom raste nielen hospodárstva a jeho vedecko-výskumného potenciálu, ale aj na celkovej efektívnosti spoločenskej práce v SR. Prirodzene, že je tu aj dôležitá nadväznosť SR na situáciu vo svete a najmä v Európe, osobitne vzhľadom na pozíciu Slovenska pri jeho príprave vstupu do Európskej únie. Pozrime sa preto na budúce spoločenské trendy predovšetkým v Európe, ktoré Európska únia prognózuje pre budúce roky. Rada Európy v r. 1999 predložila svoje predstavy o budúcich trendoch v štyroch prognostických scenároch, ktoré charakterizuje takto:

• Uskutoční sa integrácia krajín do Európskej únie a posilnia sa regionálne prvky.
• Ekonomika a kultúra budú väčšmi rozmanité a budú sa ďalej diverzifikovať a sofistikovať, budú potom viac roztrieštené a vylúčia niektoré skupiny občanov aj firmy a inštitúcie zo spoločnosti.
• Vzťahy medzi štátom a jednotlivcom, ako aj medzi firmami a ustanovizňami sa zmenia. Tieto zmeny sa budú zrýchľovať. Sociálne výdaje budú pod stále väčším tlakom. Populácia bude ďalej starnúť. Úloha štátu sa bude zmenšovať. Udržanie prosperujúcich občianskych spoločností aj hospodárskych podnikov bude väčšmi závisieť na dosiahnutí rovnováhy medzi verejným, súkromným a tretím sektorom.
• Globálna ekonomika nesúca sa na vlne informatizácie, informačnej revolúcie a novooživovaných miestnych a regionálnych hospodárskych aj kultúrnych väzbách je a pravdepodobne aj v budúcich rokoch bude smerovať k protirečeniam až ku konfliktným situáciám. Tým sa vytvotí aj akési globálno-lokálne (“glocal”) zovretie a spútanie na jednej strane spoločnosti a na druhej strane občana, či hospodárskeho a právneho subjektu. Budúcnosť európskeho hospodárstva, vedy, techniky aj kultúry teda ukazuje niekoľko protichodných trendov. Súčasný postindustriálny vývoj podporuje proces globalizácie, pohyb obyvateľstva a nové druhy ekonomických, sociálnych, vedeckých aj kultúrnych kontaktov. Na druhej strane pokračuje proces decentralizácie verejnej správy a celého riadenia. Výsledkom je celkové zrýchlenie vývoja a všeobecná nestabilita. Zmeny sa zrýchľujú, smery sa rôznia a majú krátku životnosť. Pritom všetci účastníci, či už verejná správa, hospodárske odvetvia (najmä priemysel a obchod), výskum, akademické ustanovizne, jednotlivci a vlastne celá spoločnosť to chápu čoraz ťažšie a stále komplikovanejšie sa s tým vyrovnávajú. Výmena informácií a vytváranie informačných sietí a diaľnic, to sú síce pekné priania pre pochopenie a riešenie týchto zmien, ale zrýchleniu a nestabilite budú vystavené aj samotné mechanizmy ekonomickej, kultúrnej a spoločenskej komunikácie.

Na tieto prognózované trendy jestvujú 3 možné reakcie o čom musíme uvažovať v súvislosti s našimi snahami pristúpenia do EÚ:

1. Prvou je odmietnutie, alebo zavrhnutie týchto trendov. To je pokus udržať tieto zmeny pod kontrolou, ignorovať budúcnosť a čo najviac zachovať minulosť. To by sa prejavovalo v protekcionárskych snahách, dôraze na zachovaní hospodárskeho aj kultúrneho dedičstva v protiklade s jeho spoločenským využitím, v “asimilácii” nových menšín namiesto tolerancie voči rozmanitosti aj v uzavretí hraníc pred ostatným svetom. Outsidermi potom zostanú tí Európania, čo by neboli členmi EÚ, ako komunity z iných kontinentov. Európa by sa stala pevnosťou a súčasne aj múzeom kde by sa všetko nové, pokrokové a radikálne vnímalo ako hrozba. Tvorivosť by bola ohraničená nielen financiami, ale aj tradíciami. Taká reakcia na zmenu je výhradne kultúrna na rozdiel od hospodárskych a technických trendov, ktoré smerujú opačne – ku zrušeniu hraníc a k vytvoreniu globálneho prostredia.
2. Druhou reakciou je vzdať sa nádeje ovládnuť neovládateľné. Tento postoj by mohol predstavovať väčšiu hrozbu ako v minulosti protitechnický smer luddizmu. Pretože ak ľudia nemôžu ovplyvniť svoju situáciu, upadajú do apatie. Vtedy by aj multimediálny kybernetický virtuálny priestor zostal iba drogou, ktorá vytvára umelé svety ovládané človekom. To by bol len únik pre slabomyseľných ľudí a situáciu by to neriešilo. Vedecko-fantastické “vzbury robotov” sú potom len dôkazom, že aj na najvzdialenejšie svety fantázie padá iba tieň reality.
3. Treťou možnou reakciou je privítanie týchto zmien a snaha ich prakticky využiť, spoločensky aj hospodársky ich ovládnuť. Tento postoj je dnes dosť zriedkavý – najmä u politikov – kde krátkodobé úvahy a plány zväčša víťazia nad riskantnejšími dlhodobejšími víziami. Častejší je tento postoj u hospodárskych podnikov v dôsledku nevyhnutnosti ich efektívnej prevádzky, záujmu zvýšenia ich ziskov, podielu na trhoch, dosiahnutia priaznivejších public relations, alebo vylepšenia firemného imidžu. Ak sa teda má stať tento tretí smer z možnosti skutočnosťou, budeme musieť odvrhnúť veľa uznávaných spoločenských, ekonomických a kultúrnych zásad.

SAV, Ekonomickej univerzite a Všeobecnej úverovej banke. Pokúsme sa teraz v nadväznosti na uvažované trendy spoločnosti, ekonomiky a vedecko-výskumnej tvorivosti v SR vyčísliť ďalší možný vývoj udeľovania patentov, úžitkových vzorov, priemyselných vzorov a ochranných známok. Vychádzame tu z v našom ústave dokončenej prognózy “Dlhodobé tendencie vo vybraných sférach slovenskej spoločnosti do roku 2015”. Takisto v našich prepočtoch zohľadňujeme dlhodobejšie prognózy hrubého domáceho produktu v SR vypracované v Infostate, Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky

Tieto trendy prognózujeme v troch variantných scenároch:

-prvý prognostický scenár je skôr pesimistický,

-druhý považujeme za realistický a

-tretí sa nám javí skôr optimistický.

Budeme teda s veľkou pravdepodobnosťou naďalej sledovať a poznávať skutočný vývoj tvorby inovácií, vznik objavov a vynálezov, vzťah k autorskej ochrane duševného vlastníctva, ako aj vývoj udeľovania patentov a ďalších druhov inovačnej ochrany a ako si hospodárska sféra bude vážiť a decízna sféra podporovať intelektuálnu aktivitu našich tvorivých pracovníkov.