Súbory autorít predmetových hesiel (Koniec inverzie?)

Mgr. Anna Peťová, Slovenská národná knižnica, Martin

Problém priority (alebo "ne"priority) substantíva v záhlaví predmetového hesla (ďalej len PH) je základným teoretickým problémom, ktorý sa tiahne celými dejinami predmetového spracovania dokumentov. Už približne sto rokov veľmi živo o ňom diskutujú tvorcovia zásad alebo pravidiel predmetového popisu. Je to problém sui generis, hoci v súčasnosti sa o ňom rovnako živo diskutuje (na pôde SNK) v súvislosti s tvorbou autorít predmetových hesiel. (Tvorba autorít PH nie je nič iné než snaha o unifikáciu PH, predovšetkým jeho vstupného prvku, ale nielen...)

Riešením problému priority substantíva môže byť substantívna inverzia, tak ako to uvádza v súčasnosti, do konca roku 2000, platná norma ČSN 010188 Tvorba předmětových hesel. Toto riešenie však, zdá sa, nie je postačujúce hlavne v súvislosti s vývojovými trendmi v oblasti selekčných jazykov PH, ktoré dôslednejšie akceptujú používanie národných prirodzených jazykov (v tomto prípade prirodzený slovosled) ako základ selekčného jazyka. Preto problém poradia substantíva a adjektíva v predmetovom hesle je opäť nanajvýš aktuálny.

Navyše, nemôžeme zabúdať na používateľa a jeho stúpajúce nároky, keďže všetky selekčné jazyky sa vytvárajú hlavne pre neho.

Prirodzenému jazyku, v našom prípade slovenčine, je vlastné prirodzené poradie slov adjektívum – substantívum a opačné poradie sa používa len výnimočne, napr. v odbornej terminológii (tzv. postponovaný prívlastok: tiger bengálsky, priadka morušová). Adjektívum v spojení so substantívom vyjadruje druhovú vlastnosť, ktorou sa od seba odlišujú jednotlivé druhy rovnakého rodu.

Substantívna inverzia z jazykovedného hľadiska je problém z oblasti syntaxe prirodzeného jazyka a slúži na zdôraznenie adjektívnych výrazov. To, čo je v jazykovede javom okrajovým, je v selekčnom jazyku predmetových hesiel javom zásadným. Toto konštatovanie je zároveň príkladom použitia inverzie v proridzenom jazyku (okrajovým javom, zásadným javom – javom okrajovým, javom zásadným). Je to nástroj formalizácie selekčného jazyka predmetových hesiel, ktorý sa však v súčasnosti javí ako nástroj nadbytočný, redundandný. Môžeme ho však ”opustiť” len vtedy, ak použijeme iný, možno účinnejší spôsob formalizácie slekčného jazyka PH.

V našom postredí bol teda problém priority substantíva /vy/riešený substantívnou inverziou, a to veľmi striktne normou ČSN 010188 Tvorba předmětových hesel (1984), ktorá zachováva ustanovenia PH o priorite substantíva. A tak v čase, keď Kongresová knižnica prechádza v rámci budovania súborov autorít na slovosled prirodzeného jazyka v predmetovom záhlaví (subject headings), my prijímame normu, ktorá ukončuje akúkoľvek diskusiu na túto tému a priorizuje vyjadrenie obsahu dokumentu substantívnou formou. Kodifikuje zrušenie prirodzeného slovosledu v záhlaví PH a ustanovuje formalizovaný tvar záhlavia PH v invertovanom tvare substantívum – adjektívum.

Norma ČSN však končí v tomto roku svoju platnosť a my sa musíme zamýšľať, čo ďalej. Núti nás k tomu vývoj predmetového spracovania vo svete, ktorý sa uberá jednoznačne smerom k budovaniu súborov autorít predmetových hesiel – novodobých tezaurov a tie sú založené na princípoch dôslednejšieho fungovania národných jazykov, čiže ústretovo vzhľadom k používateľovi a jeho požiadavkám.

Pokiaľ pôjdeme cestou budovania súborov autorít PH, pri použití odkazov a hierarchických väzieb, substantívna inverzia ako princíp formalizácie selekčného jazyka PH je zbytočná (aj vzhľadom na stupeň automatizácie knižničných katalógov).

Stručne a zjednodušene povedané, je to všeobecne prijatý normalizovaný tvar predmetového záhlavia (vstupného prvku) PH zaznamenaný v hierarchických vzťahoch. Tezaurový odstavec zároveň obsahuje zakázané tvary – synonymné alebo pravopisné varianty, ktoré navigujú používateľa na unifikovaný tvar, ďalej obsahuje prepracovaný systém poznámok týkajúci sa rozsahu pojmu, alebo odkazuje na výskyt autoritatívneho hesla aj v pozícii podhesla.

Pevne (prekoordinovane) stanovené heslá a rámcové pravidlá pre ich tvorbu existujú v USA a takýmto dokumentom je LCSH. Pomocným normatívnym materiálom k LCSH je Subject Cataloging Manual, ktorý je návodom na tvorbu PH a zahŕňa základné princípy ich tvorby. Je vhodné sa trochu pristaviť pri tejto norme, keďže ovplyvňuje (alebo aj určuje) tvorbu autoritatívnych súborov PH v značnej časti ”informačného sveta”. Používa sa nielen vo všetkých anglicky hovoriacich krajinách, čo je prirodzené, ale aj v Španielsku, Grécku, Maďarsku, Francúzsku, Litve, Portugalsku, Českej republike, ďalej o jeho implementácii uvažujú Nemci, Rusi a v poslednom čase aj na Slovensku.

LCSH predstavuje najprepracovanejší typ predmetového selekčného jazyka používaného v súčasnosti pri indexovaní dokumentov. Poskytuje veľmi inšpiratívne riešenia pri určovaní priorít v záhlaví PH, poskytuje riešenia sémantických väzieb (hierarchických vzťahov) medzi pojmami, používa štandardnú vedeckú lexiku, o ktorú nás minulosť ochudobnila, má prepracovaný systém odkazov a poznámok. LCSH je dobre koncipovaný, prepracovaný a má neobyčajne dlhú tradíciu (buduje sa od r. 1898), čo teda znamená, že tie problémy, ktoré ideme riešiť my, niekto už pred nami vyriešil. (Národní knihovna ČR v r. 1998 prijala LCSH ako ďalšiu normu popri AACR2, ISBD a UNIMARC-u.)

V LCSH sa o substantívnej inverzii (vydanie z r. 1992) hovorí: ”Dvojslovné heslá zvyčajne obsahujú prídavné meno a podstatné meno. Tieto sa vyskytujú v prirodzenom slovoslede, ako napr. nukleárna fyzika, lokálne zdanenie a pumpovací mechanizmus... Inverzia je príznačná s prídavnými menami označujúcimi jazyk alebo národnosť, napr. uspávanky, urdské; piesne, francúzske; umenie, americké; kresba, austrálska, (ale anglická literatúra, anglická dráma). Súčasný trend je používať prirodzený slovosled pri tematických heslách s výnimkou hesiel s jazykovým, národnostným alebo etnickým prívlastkom, hesiel identifikovaných časovým údajom. Napr.: umenie, stredoveké. Inverziu zachovávajú aj pri geografických pomenovaniach. Napr.: Erie, jazero (Jazero Erie).” V Manuáli k LCSH z r. 1991 sa konštatuje, že počet hesiel v invertovanej podobe sa výrazne znížil (Marie Balíková: Změna koncepce ...) a nové pravidlá sú rámcové, nevypočítavajú jednotlivé javy. Ponechávajú indexátorom voľnosť. Prirodzený slovosled začala Kongresová knižnica ”uvádzať do života” v r. 1983, v čase, keď sme my prijímali ČSN 010188 Tvorba předmětových hesel (1984).

Nemecká norma Schlagwortnormdatei (1997) v paragrafe 3.2.1 hovorí, že ”stanovená forma (záhlavia predmetového hesla, čiže autority) sa môže skladať z jedného alebo viacerých slov (jednoduchého substantíva, kompozita = zložené slovo, zo spojenia adjektívum – substantívum, zo sledu slov – zo súslovia)”.

Zástanci pevnej priority substantíva argumentujú, že substantívna inverzia umožňuje vytvárať čiastočne konzistentné a prehľadné zostavy súvisiacich hesiel (tzv. sémantické okolie), pričom nositeľom sémantického významu v prirodzenom jazyku je substantívum (pozri Živný). Inverzia odstraňuje (čiastočne) atomizáciu obsahovo príbuznej literatúry.

Príklad na sémantické okolie PH v invertovanom tvare a ”neatomizáciu” obsahu dokumentu:

• knižnice detské
  • ľudové
  • národné
  • odborné
  • vedecké

Nasledujúci príklad ukáže, že to isté môže nastať i vtedy, ak nepoužijeme inverziu, keďže nie vždy v PH je substantívum nositeľom zásadného významu. Nie vždy je substantívum významovo ťažiskové (anketa, cena, dvojica, geografia sú príliš široké pojmy a vzťah medzi nimi, teda okolie daného pojmu, vytvára v tomto prípade prívlastok, ktorý ich sémanticky spája – zhlukuje):

• športová anketa
  • cena
  • dvojica
  • geografia

Ďalším argumentom je okolnosť, že inverzia odstraňuje prílišnú rozptýlenosť vyplývajúcu zo zmeny gramatického rodu a tým i koncoviek adjektív. Naproti tomu angličtina ako neflexívny jazyk si môže, na rozdiel od slovenčiny, prirodzený slovosled ”dovoliť”:

• slovenská literatúra – slovak literature
• slovenské maliarstvo – slovak painting
• slovenský barok –- slovak barocque

Teda zástanci priority substantíva tvrdia, že mechanické abecedné radenie (neinvertovane) spôsobuje rozptyl významovo príbuzných selekčných prvkov, a to len preto, že sa od seba líšia ”iba” vonkajšou podobou (ktorú môže ”zapríčiniť” napr. flexívnosť).

Pierre Le Loarer vo svojom článku OPAC: opaque or Open, Public, Accessible and Co-operative? Some developments in natural language processing v r. 1993 dochádza k záveru, že súčasné verejne prístupné katalógy v režime online neuspokojujú plne požiadavky používateľov. Kritizuje jednak používané selekčné výrazy a kritike podrobuje aj spôsob ich usporiadania (klasické PH v abecednom registri), pretože nie sú zárukou pre používateľa, že dostal úplnú odpoveď na svoju rešeršnú otázku. Najzávažnejším problémom pri vyhľadávaní v OPAC-u sa mu javí všeobecne používaný prístup prostredníctvom kľúčových slov, resp. ”termínov” (u nás PH), ktorými používateľ označuje predmet svojho záujmu, pričom systém mu pomáha len abecedným zoznamom, ktorý síce zobrazuje ”okolie” termínu, t. j. termíny písané podobne, ale nie vždy zaznamenáva sémantickú blízkosť pojmov! Naopak, stáva sa, že príbuzné termíny, ktoré sú inak písané, zostanú pre používateľov skryté, hoci sémanticky patria k sebe (Marie Balíková: Substantivní inverze...). Cestou k náprave tohto nedostatku sú autorizované hesláre organizované na spôsob tezaurov.

V bežných abecedných prístupových súboroch PH je teda výpoveď o sémantickom okolí selekčného prvku minimálna. Toto súbory autorít v plnej miere odstraňujú tým, že jednotlivé PH sú v hierarchických vzťahoch. V súboroch autorít jednoducho inverzia nie je potrebná, pretože tu nejde o unifikáciu všeobecných rámcových princípov pre voľne tvorené PH, ale o unifikáciu konkrétnych pojmov, ktoré vzhľadom na dobre fungujúci poznámkový aparát možu (a budú) odkazovať z invertovaného tvaru na neinvertovaný. Unifikácia týchto pojmov sa tu deje pri dodržiavaní princípov prirodzeného jazyka a jedným z týchto princípov je prirodzený, neinvertovaný poriadok slov – neinvertovaný slovosled adjektíva a substantíva s cieľom priblíženia sa k úplným textom pri indexácii obsahu dokumentu a uľahčenia vyhľadania informácií používateľovi.

Z novšej literatúry azda narozsiahlejšou prácou, ktorá obhajuje substantívnu inverziu, je publikácia Marie Balíkovej Substantivní inverze u předmětových selekčních jazyku z roku 1996. No už v roku 1998 spracovala tá istá autorka návrh na zmenu koncepcie vecného spracovania v NK ČR (Změna koncepce věcného zpracování v Národní knihovně ČR), ktorý NK ČR akceptovala. V tomto materiáli sa ako jeden z ústredných princípov predmetového spracovania v NK ČR uvádza ”upustenie od substantívnej inverzie vo všetkých segmentoch PH” a nasleduje aj zdôvodnenie tohto zásadného kroku: ”Invertované PH plnili svoju funkciu v prostredí manuálnych katalógov a v prostredí prvej generácie online katalógov, kde sa kládol maximálny dôraz na slovo v riadiacej pozícii. Dôležitosť tejto funkcie slova v riadiacej pozícii je v prostredí dnešnej generácie online katalógov oslabená, možnosťou vyhľadávania po slovách (keyword searching). Substantívna inverzia sa tak stáva nástrojom redundandným a v budúcnosti by sa mohla stať prekážkou prepojenia ... iných heslárov a tezaurov, k čomu musí v budúcnosti dôjsť, ak sa nemá naša krajina stať kurióznou raritou v informačnom svete.”

Celkom na záver ešte Dr. Palátová v r. 1985 o norme ČSN 010188: ”Dôsledne uplatňovaná inverzia, ktorú presadzuje ... norma, sa stáva v mnohých prípadoch násilná, pretože ... zmení pôvodný zmysel spojenia prídavného mena s podstatným menom. Ochudobňuje sa tým selekčný jazyk, ktorého jednou z veľkých predností je práve flexibilnosť spočívajúca v tom, že jeho stavba na prirodzenom jazyku ... umožňuje s ľahkosťou sa prispôsobiť požiadavkam ... reality ... bolo treba pamätať na ... voľnejšie uplatňovanie inverzie ... mnohé odborné názvy ... po inverzii strácajú zmysel” (Ružena Palátová: Informačné selekčné jazyky II).

Použitá literatúra: