(alebo formáty na kvadrát )

Zamračený jesenný deň – 20. september 2000 – privítal v Nitre účastníkov seminára k problematike používania formátov v elektronických bázach dát v slovenských knižniciach. Do atmosféry seminára, ktorý usporiadala odborná skupina pre elektronizáciu pri Slovenskej asociácii knižníc, sa to našťastie neprenieslo. Seminár, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia rôznych typov knižníc, odštartoval predseda odbornej skupiny Ing. Ján Guľa. V úvode predstavil aj novú riaditeľku Slovenskej poľnohospodárskej knižnice Mgr. Beátu Bellérovú a pripomenul predošlé akcie – dva okrúhle stoly k súborným katalógom, pričom zdôraznil potrebu prediskutovať a riešiť používanie formátov.

Hlavný referát doc. Dr. D. Katuščáka, CSc. (KKIV FiF UK) uviedol účastníkov seminára do problematiky formátov z teoretického i praktického hľadiska – od všeobecnej charakteristiky terminológie viažucej sa k formátom, prehľadu a charakteristiky základných bibliografických formátov (rozdielnych od formátov pre fyzickú štruktúru dát, ako je ISO 2709) cez vývoj formátov MARC, informáciu o USMARC-u po formát pre autority. Vytvoril tým dostatočnú poznatkovú bázu pre celý priebeh seminára a dotkol sa aj ďalších otázok – potreby dohodnúť používanie štandardnej znakovej sady v automatizovaných knižničných systémoch, štandardizácie polí, ktoré vo formáte UNIMARC chýbajú (napr. holdingy, údaje o exemplároch, polia pre rôzne číselné údaje ). Pri dotváraní národného formátu, keď UNIMARC uviedol iba ako jedno z možných riešení, odporučil sústrediť použité riešenia a spracovať ich ako štandard pre potreby knižníc. Letmo sa zmienil o probléme formátov pre elektronické dokumenty a v súvislosti s tým o metadátach (Dublin Core a i.). Ako prioritný uviedol problém záznamov autorít.

Históriu vytvárania formátového prostredia v slovenskom knižničnom systéme, osobitne v slovenskej národnej bibliografii, pripomenul Dr. Miloš Kovačka, riaditeľ Národného bibliografického ústavu SNK v Martine. Poskytol zaujímavú rekonštrukciu postupnosti krokov pri rokovaní, dohodách a konvenciách medzi SNK a Národnou knižnicou ČR pri prijímaní komunikačného formátu (júl r. 1989), vývoja formátov SNB s osobitným akcentom na tzv. Výmenný formát IKIS. Odporučil dopracovať UNIMARC ako národný výmenný formát, vystríhal pred jeho náhradou či zamietnutím. Informoval tiež o vydaní slovenského prekladu MDT na CD-ROM, doplnení SNB na CD-ROM o menné autority, získaní grantu na preklad

AACR2 zatiaľ však bez oprávnenia publikovať ho. V súvise s organizačnými zmenami začala SNK vydávať nový knihovnícky časopis s názvom “Knižnica”.

Ďalšie 4 referáty prezentovali širší prístup k problémom formátov a ich implementácie v automatizovaných systémoch Rapid Library a VTLS. Zástupkyňa Slovenskej lekárskej knižnice Dr. Mária Kadnárová zdôraznila dôležitosť odborného zaškolenia pracovníkov knižníc, potrebu menných autorít, uviedla ochotu SlLK spolupracovať na ich vytváraní. Zmienila sa aj o významnej aktivite SlLK, akou bol preklad MeSH.

Mgr. Kmeťová predniesla príspevok L. Žáčikovej zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici o skúsenostiach s implementáciou a využívaním systému VTLS pracujúcom s formátom USMARC. Po prekonaní niektorých problémov, akým bola napr. nemožnosť konverzie starších záznamov alebo samostatné zvládnutie USMARC-u v čase, keď slovenské knižnice venovali celú svoju pozornosť UNIMARC-u, hodnotí v súčasnosti tento systém pozitívne. Výhodný je napr. modul EasyCat. ŠVK rieši problémy pri spracovaní seriálov a pripravuje spracovanie hudobnín, máp a špeciálnych dokumentov.

Štvorročné uplatňovanie systému Rapid Library s formátom UNIMARC v Krajskej štátnej knižnici K. Kmeťku v Nitre zhodnotila Mgr. S. Kňažická v porovnaní s CDS/ISIS tzv. Výmenným formátom , ktorý knižnica využívala v minulých rokoch. Kladne ohodnotila najmä možnosti prepojenia jednotlivých modulov. Nitrianska krajská knižnica využíva moduly katalógu, výpožičiek a spracovania článkov.

Ing. D. Radochová zo Slovenskej ekonomickej knižnice pri EU Bratislave charakterizovala niektoré špecifiká vlastnej knižnice využívané v systéme Rapid Library. Takým je napr. postup pri spracúvaní seriálov, kde sa vytvára tzv. súborný záznam seriálu, ktorý je prepojený so záznamami ročníkov, databázou holdingov a databázou jednotlivých čísel. Osobitnou aktivitou na pôde EU je vývoj vlastného selekčného jazyka – slovníka ekonomických termínov s jeho prekladom do angličtiny, ktorá sa rozvíja na báze osobitného grantu.

Inverzia – pre a proti – tak možno stručne charakterizovať dva kontroverzné príspevky zo Slovenskej národnej knižnice na tému predmetových hesiel, ktoré sčasti vybočili zo základnej témy seminára. Mgr. A. Peťová z útvaru SNK pre súbory autorít, upozornila na ukončenie platnosti ČSN 01 0188 o predmetových heslách v tomto roku, na absenciu polytematického heslára, zmienila sa o úvahách prijať LCSH v rámci SNK. Odporučila opustiť doterajší princíp tvorby predmetového hesla postavený na inverzii a prejsť na prirodzený slovosled. Ako príklad uviedla Národnú knižnicu ČR. Protikladný názor vyslovila Ing. D. Slížová zo SNK v príspevku, ktorý predniesla v zastúpení jej kolegyňa. Varovala pre zmenou doterajších zásad tvorby predmetových hesiel z dôvodu zachovania konzistencie dnes už rozsiahlej databázy národnej bibliografie a odporučila vytvoriť odbornú skupinu na riešenie tohto problému.

Sled referátov uzatvoril príspevok Dr. L. Sedláčkovej z Univerzitnej knižnice v Bratislave o súborných katalógoch a metadátach. Stručne prezentoval vývoj formátov v celoštátnych súborných katalógoch periodík a zahraničných kníh, využívanie formátov v zahraničných súborných katalógoch periodík, ako je ZDB a JASON v NSR. V aplikácii systému JASON v SR sa na jednej platforme s nemeckým katalógom stretáva aj súborný katalóg periodík v knižniciach SR. Odznela tiež informácia o účasti UKB na riešení projektu EÚ Establishment of electronic information services in CCE/NIS no. 977062 ako súčasti projektu Copernicus s akcentom na tvorbu súborného katalógu elektronických zdrojov a jeho vnútornú logickú štruktúru. Charakterizovala metadátové systémy identifikácie dokumentov, osobitne Dublin Core, ktorý je určený najmä na popis elektronických dokumentov. V závere bola predložená komparácia prvkov Dublin Core a UNIMARC-u a účastníci seminára mohli porovnať popis konkrétnych elektronických dokumentov v oboch týchto identifikačných systémoch.

Záverečná diskusia, ktorá bola pokračovaním užitočnej výmeny informácií prebiehajúcej počas prestávky, akcentovala potrebu vytvárania menných i vecných autorít a najmä potrebu dopracovania formátu UNIMARC ako národného výmenného formátu. V tomto zmysle osobitne naliehavo vystúpil prof. Š. Kimlička z KKIV FiF UK. Z nevysloveného, ale v knižniciach i na seminári podvedome tušeného súboja formátov UNIMARC versus USMARC, vyšiel nateraz víťazne UNIMARC. Či však prežije v tejto pozícii aj rok 2000, to ukáže čas.

Nitriansky seminár potvrdil, že dobrým výberom účastníkov aj prednášateľov a vystihnutím potrieb knižníc môže byť úspešná a zaujímavá aj taká málo príťažlivá téma, akou je problematika formátov. K celkovej pohode prispelo aj dobré vybavenie novej kongresovej haly Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a tiež príjemné prostredie, ktoré pre účastníkov vytvorili domáci – Ing. Ján Guľa so svojím príslovečným šarmom a jeho ochotné kolegyne zo Slovenskej poľnohospodárskej knižnice.