Keď sa povie CEZL...

PhDr. Lýdia Sedlačková, UKB

Tvorba súborných katalógov nie je v slovenskom ani českom knihovníctve nová a nebola nová ani pri zrode novej aktivity na tomto poli v roku 1965, ktorý pre mnohých znamená hlbokú históriu a čoskoro bude súčasťou už minulého storočia. A predsa je to dosť výrazný medzník, ktorý odštartoval veľký kooperačný systém tvorby súborných katalógov pod ”krycím” názvom – celoštátna evidencia zahraničnej literatúry (CEZL).

Súborné katalógy, obsahujúce záznamy o knižničných zbierkach viacerých knižníc, existujú v najrôznejších podobách – často ako tlačené súpisy, zoznamy, knihopisy, lístkové centrálne, ústredné, kolektívne katalógy a dnes ako elektronické databázy buď fyzicky reálne, alebo virtuálne. Defilujú históriu i prítomnosťou knihovníctva aj jednotlivých vedných odborov. Boli výsledkom často dlhoročných snažení knihovníkov, bibliografov, odborných i vedeckých pracovníkov a historikov, ako aj prostriedkom ich práce. Raison d’etre súborných katalógov spočíva v ich schopnosti tieto informačné dokumenty sústrediť, bibliograficky spracovať a súčasne informovať o ich existencii a lokalizácii.

Význam a potreba súborných katalógov sa v knihovníctve uznáva v celosvetovom meradle už dávno, predovšetkým v súvislosti s univerzálnou bibliografickou kontrolou a so sprístupňovaním dokumentov. Už r.1935 bola medzinárodne prijatá zásada a odporúčanie budovať celoštátne súborné katalógy ako podmienku pre rozvoj medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby, ktoré v Zásadách IFLA pre túto oblasť pravidelne figurujú.

Vyhláška č. 110 MŠK a ŠKVT z 18. októbra 1965 o evidencii zahraničnej literatúry bola podnetom (a vlastne i príkazom) na systematickú spoluprácu československých knižníc na vytváraní celoštátneho súborného katalógu zahraničných kníh a periodík v Univerzitnej knižnici v Bratislave a v Štátnej knižnici ČSSR (dnes Národnej knižnici ČR) v Prahe. Tieto súborné katalógy sa stali základným informačným zdrojom, ktorý v nadväznosti na bibliograficko-rešeršný proces umožnil sprístupňovať domácim aj zahraničným používateľom dokumenty získané do knižníc v celoštátnom meradle. Orientácia na zahraničnú literatúru nebola náhodná, vyplývala z potreby mapovať a lokalizovať informačné zdroje, ktoré boli pre knižnice a ich čitateľov zaujímavé, ale súčasne málo dostupné. Nemožno zabudnúť, že uvedený legislatívny dokument určil povinnosti aj ústredným bibliografickým pracoviskám (vtedy sa nachádzajúcim iba na území Čiech) vybudovať na základe údajov z evidencie zahraničnej literatúry vecné katalógy. Je však isté, že so značkou CEZL zostali spojené najmä dve ústredné pracoviská a ich súborné katalógy.

Aj keď v odbornej literatúre z 2. polovice 60. rokov niet nejakej ucelenej reflexie tohto procesu, vieme, že organizácia celoštátneho systému sa kryštalizovala postupne. Na konci 60. rokov si dve stanovené centrálne pracoviská rozdelili gescie s tým, že Univerzitnej knižnici v Bratislave pripadla zodpovednosť za súborné katalógy zahraničných periodík a Národnej knižnici v Prahe za katalógy zahraničných kníh. Každý z týchto katalógov mal svoju osobitnú históriu.

Súborný katalóg zahraničných kníh vznikal v klasickej lístkovej podobe a na Slovensku si ju aj doteraz zachoval. Budoval sa paralelne v UKB aj NK ČR. Univerzitná knižnica pri jeho konštituovaní plynule prešla z tvorby súborného katalógu kníh 12 slovenských knižníc na omnoho širšiu platformu. V súčasnosti katalóg CEZL-knihy dosahuje objem vyše 3 mil. záznamov. Od r. 1993 sú doň zaraďované aj české knihy. Na jeho tvorbe sa dodnes podieľa takmer 200 slovenských knižníc. Záznamy z českých knižníc doň získavala Univerzitná knižnica ešte tri roky po rozdelení Československa. Katalóg mal aj svoju automatizovanú ”odnož”. Od začiatku 70. rokov až do konca r. 1995 bol dopĺňaný automatizovaným systémom PZK – prírastky zahraničnej literatúry. Dlhé roky vychádzali formou bulletinov členených do 8 sérií, ktoré vydávali jednotlivé vedecké knižnice. Ústredné pracovisko systému PZK – Slovenská technická knižnica – vytvárala dátovú základňu PZK. Od r. 1991 bola z nej v ÚAK Bratislava vytvorená aj za spolupráce UKB online databáza, ktorá r. 1995 dosiahla takmer štyristotisíc záznamov. Tento doplnkový systém vytvárali najmä vedecké knižnice so spoluúčasťou knižníc zdravotníckych zariadení a ústavov SAV, dokonca aj Ústrednej poľnohospodárskej a lesníckej knižnice v Prahe. Distribúcia informácií obsahovala aj systém adresného rozširovania informácií a od r. 1991 aj dodávania údajov na disketách pre prácu v systéme mikro CDS/ISIS a v tzv. Výmennom formáte IKIS. Tvorba PZK sa, bohužiaľ, skončila tesne pred zavedením internetu v slovenských knižniciach.

Súborný katalóg zahraničných periodík prešiel viacerými etapami vývoja. Pôvodné tlačené súpisy CEZL vydávané v redakcii Národnej knižnice ČR boli prakticky od počiatku doplnené budovaním lístkového katalógu v UKB, s retrospektívou od r. 1965 a geografickým obmedzením na tzv. devízovú oblasť. UKB ako centrálne pracovisko sa zaoberala otázkou automatizácie hneď po prevzatí celoštátnej gescie nad týmto katalógom. Svedčí o tom aj rad projektov automatizácie na rôznej úrovni – r. 1970 výskum evidencie zahraničných periodík pomocou výpočtovej techniky (rezortná úloha), ktorého výsledkom bola automatizovaná príprava údajov a následné polygrafické spracovanie zoznamov s názvom Zahraničné periodiká v ČSSR ... a výberových zoznamov odoberaných a objednaných veľkými vedeckými knižnicami a informačnými inštitúciami. V r.1975 – 1980 riešila UKB spolu s ÚVTEI Praha čiastkovú výskumnú úlohu Budovanie databanky zahraničnej periodickej literatúry v ČSSR v programe štátnej informačnej politiky P 18. Výsledkom bolo v r.1983 vytvorenie funkčnej, obsahovo dobre prepracovanej online databázy ASSKP (Automatizovaný systém súborného katalógu periodík) s časovou retrospektívou od r. 1976 a  nadväznou doplnkovou databázou AKRI – Automatizovaný kumulovaný register inštitúcií, pod čím sa skrýval adresár inštitúcií spolupracujúcich na súbornom katalógu (nielen periodík). AKRI prijal princíp tvorby tzv. ”lokačných značiek” či sigiel alebo šifier inštitúcií spolupracujúcich na CEZL, ktorý bol vypracovaný v UKB.

Obe tieto databázy, ktoré možno azda bez nadsádzky označiť ako prvé celoštátne knižničné online databázy, boli prístupné v československej i medzinárodnej terminálovej sieti Praha-Viedeň-Moskva. (Kto si už dnes spomenie na československé pracoviská SAVI – strediská automatizovanej výmeny informácií?) Databáza súborného katalógu zahraničných periodík dlhý čas pracovala v systéme GOLEM na počítači SIEMENS 7755 v databázovom centre ÚVTEI- ÚTZ. Využívanie systému ASSKP bolo podporené školeniami knihovníkov a metodickými príručkami. Okrem online databázy mali používatelia k dispozícii aj mikrofišové výstupy z tejto databázy, pôvodne viacročné súpisy (abecedné a systematické), neskôr ročné súpisy. Spočiatku ich vyhotovovalo a distribuovalo ÚVTEI, neskôr až do r.1991 tieto činnosti zabezpečovala UKB.

Pravidelné budovanie online databázy umožnilo Československu aktívne sa v r.1988-1990 zapojiť do spolupráce na systéme MAKSI – Medzinárodný automatizovaný systém katalógu seriálov, vyvíjanom v rámci krajín bývalej RVHP:

Okrem týchto aktivít pracovali československé knižnice už od r.1968 takmer do konca 70. rokov na projekte retrospektívneho katalógu zahraničných periodík za obdobie r. 1526 – 1964, pretože CEZL sa orientoval na aktuálnu časopiseckú produkciu. Vypracovala sa metodika retrospektívneho katalógu s akronymom KAZAP, získali sa údaje z mnohých knižníc v ČSSR, vybudovali sa kartotéky údajov v Národnej knižnici ČR v celoštátnom zábere a v Univerzitnej knižnici za Slovensko, ktoré aj napriek istej neaktuálnosti sa v informačnej činnosti dodnes používajú. Tlačou sa však podarilo vydať iba prvé dva zväzky z písmena A.

Začiatok rokov 90. znamenal nielen zásadnú spoločensko-politickú zmenu, ale priniesol zmeny aj do systému súborného katalógu zahraničných periodík. Takmer paralelne vedľa seba prebiehali aktivity:

• prevod databázy ASSKP i adresára AKRI aj do technickej správy a na počítač STAIRS Ústavu aplikovanej kybernetiky, vystavenie katalógu v počítačovej sieti SANET, inštalácia modemu v odbore súborných katalógov UKB;
• konverzia databázy katalógu aj do Výmenného formátu IKIS a distribúcia podľa požiadaviek odberateľov jednotlivých tematických sérií katalógu na disketách pre prácu v systéme mikro CDS/ISIS (tak ako aj PZK);
• odovzdanie kópie databázy katalógu a adresára inštitúcií Národnej knižnici ČR r. 1992;
• spracúvanie údajov o periodikách vždy v ročných intervaloch v UKB v systéme MAGIC a ich odovzdávanie do ÚAK Bratislava i ÚVTEI Praha na základe vzájomných dohôd;
• zahrnutie periodík krajín bývalého východného bloku do katalógu;
• spoločný projekt 4 československých knižníc známy pod akronymom CASLIN, ktorý vzal práve súborné katalógy celoštátnej evidencie zahraničnej literatúry za základ celoštátneho sieťového systému.

CASLIN (Czech and Slovak Library Information Network) vytvoril v účastníckych knižniciach – obe národné knižnice, Moravská zemská knižnica a Univerzitná knižnica v Bratislave – a prostredníctvom nich aj v celej československej knižnično-informačnej sieti nové prostredie založené na dodržiavaní medzinárodných štandardov – ISBD, výmenného formátu UNIMARC a anglo-amerických katalogizačných pravidiel AACR vrátane MDT. Všetky 4 knižnice začali s implementáciou zvoleného automatizovaného systému ALEPH (Automated Library Expandable Program) izraelskej firmy Ex Libris. V procese rozvoja CASLIN-u došlo k rozdeleniu Československa, čo to zásadne zmenilo stratégiu súborného katalógu CASLIN. Od tvorby jediného súborného katalógu sa prikročilo smerom k dvom národným katalógom. V slovenskom meradle došlo súčasne k dohode o rozdelení zodpovednosti medzi Slovenskou národnou knižnicou a Univerzitnou knižnicou o zodpovednosti za tvorbu súborného katalógu (Smolenice, august 1995). Vzhľadom na dlhoročnú tradíciu a existujúci súborný katalóg periodík sa UKB stala správcom práve tejto časti súborného katalógu. Túto funkciu prevzala na seba v plnom rozsahu r.1996, keď pracovisko zabezpečujúce technickú stránku – Ústav aplikovanej kybernetiky – bolo zrušené.

Odvtedy sa vykonali viaceré rozsiahle práce na katalógu – konverzia do výmenného formátu Unimarc a systému Aleph, transformácia štruktúry lokačných údajov a separácia českých lokačných údajov, od r.1996 prístupnosť katalógu na internete. Katalóg sa zmenil aj po obsahovej stránke – v r.1993 sa doň začlenili české a r.1998 aj slovenské periodiká. Časom sa odstránili geografické i chronologické obmedzenia katalógu, čím sa prirodzeným vývojom prekročili hranice dané celoštátnou evidenciou zahraničnej literatúry.

Súborný katalóg periodík (nielen zahraničných) – SKP – zachytáva širokú paletu jednotlivých druhov seriálovej literatúry pravých i nepravých periodík, časopisov a postupne i novín, ročeniek, materiálov typu proceedings atď. s výnimkou monografických sérií v klasickej a postupne aj v elektronickej forme. Postupne prebieha aj retrospektívne spracovanie údajov a to na základe aktuálnych údajov zo spolupracujúcich inštitúcií. V r. 2000 sa rozsah katalógu zvýšil na takmer 34-tisíc titulov, z toho vyše 4 600 slovenských periodík. V technológii súborného katalógu periodík sa uplatňuje model konkrétnej centralizovanej architektúry, zatiaľ aj s centralizovaným zberom a spracovaním údajov. Tým sa zabezpečuje jednotný prístup k tvorbe údajov a ich určitá štandardná kvalita. V prospech centralizovaného modelu svedčí aj špeciálny charakter periodických dokumentov – napr. variabilita a zmena základných identifikačných znakov týchto dokumentov v čase a potreba permanentnej centrálnej redakcie. V tomto systéme UKB funguje ako odborný garant úloh a funkcií súborného katalógu, zabezpečuje jeho integritu, kontrolu duplicít záznamov a dodržiavania prijatých pravidiel. Systém pracuje na báze dvoch databáz – pracovnej v systéme CDS/ISIS a rešeršnej v systéme ALEPH, určenej pre používateľov. V súčasnosti sa v UKB implementuje systém ALEPH 500 a v ňom bude pracovať aj SKP.

Používateľom je k dispozícii databáza súborného katalógu (aj keď stále pod skratkou KZP) a adresára na webovej stránke UKB www.ulib.sk, ktorá umožňuje vyhľadávanie podľa mnohých príznakov – názvu časopisu, mena korporácií, slov z názvu i ďalších polí, MDT, ISSN, kódov krajín a jazykov. Spolupracujúce inštitúcie majú možnosť požiadať o výstup vlastných údajov z databázy (ISO 2709, textové súbory), resp. o vypracovanie rozsiahlejších tematických súpisov pre vlastné potreby. Do konca r. 1999 mohli získať aj celú repliku databázy súborného katalógu i adresára. Adresár inštitúcií, do ktorého sú zahrnuté prakticky všetky slovenské knižnice, je okrem toho v asi dvojročných intervaloch vydávaný aj tlačou a poskytovaný knižniciam zdarma.

Knižnice i jednotliví používatelia, ktorí nemajú prístup na internet, môžu žiadať o poskytnutie informácií ústne, písomne (aj e-mailom na adrese cezl@ulib.sk), alebo telefonicky odbor súborných katalógov UKB, ktorý takto ročne poskytuje okolo 15 – 17 tisíc bibliograficko-lokačných informácií.

Do konca júna r. 2000 mali obe národné časti – česká i slovenská – celoštátnej evidencie zahraničnej literatúry spoločný legislatívny základ – knižničný zákon č. 53 z r. 1959 a citovanú vyhlášku č.110/1965 Zb. o evidencii zahraničnej literatúry. Pokusy o novelizáciu a rozšírenie tejto vyhlášky prebiehali veľmi intenzívne koncom 80. rokov za účasti národných ministerstiev kultúry a komisií pre vedecko-technický a investičný rozvoj. K jej zmene na základe týchto aktivít však nedošlo. Na Slovensku, po dlhoročných prípravách, bol prijatý nový knižničný zákon č.183/2000 z 12. mája 2000, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2000. Zákon zrušil nielen predošlý knižničný zákon, ale aj s ním súvisiace vyhlášky o MVS a CEZL. Explicitne určil funkciu Slovenskej národnej knižnice ako správcu súborného katalógu monografií a Univerzitnej knižnice ako správcu súborného katalógu periodík (par. 7, bod 6 e). Súčasne uložil jednotlivým typom knižníc úlohu zúčastňovať sa na tvorbe, udržiavaní a sprístupňovaní súborných katalógov. Od MK SR očakávame, že v krátkom čase bude prijatá na zákon nadväzujúca  už dlhší čas pripravená vyhláška o súbornom katalógu knižníc v SR. Táto vyhláška by pomohla, a to aj napriek svojej maximálnej stručnosti, rozprúdiť väčšiu aktivitu v tejto oblasti a dať jej príslušný právny i metodický rámec.

S Národnou knižnicou ČR sa spolupráca započatá takmer pred 35 rokmi po prijatí vyhlášky o CEZL nadobudla vďaka projektu CASLIN nové dimenzie a neskončila sa ani po rozpade spoločného štátu. Spoločne sa postupovalo pri konverzii údajov súborného katalógu periodík do výmenného formátu UNIMARC i do systému ALEPH, dohodli sa aj zhodné národné polia na zápis lokačných údajov. Niekoľko rokov pokračovala aj priama výmena údajov z vlastných databáz periodík i adresárov. Spoločnú platformu vytvárali tak pracovné skupiny CASLIN, ako aj semináre CASLIN v ČR i SR a v poslednom období napr. odborné školenia k problematike spracovania seriálov v UNIMARC-u, ktoré UKB poriadala aj za účasti kolegýň z NK ČR.

Slovenský súborný katalóg periodík sa stal súčasťou aj slovenskej verzie systému JASON, založenom na súbornom katalógu knižníc Severného Porýnia-Vestfálska. Vďaka takto konštruovanému spoločnému katalógu môžu používatelia jedným vstupom zistiť lokalizáciu periodika v oboch katalógoch a okrem elektronického sprístupňovania dokumentov z nemeckých knižníc majú aj možnosť objednávať elektronickou poštou periodiká z dvanástich slovenských knižníc. Veríme, že ich počet sa tento rok ešte zvýši.

CEZL je dlhodobo charakteristický rozsiahlou spoluprácou knižníc. Na tvorbe celoštátnych súborných katalógov sa počas 35 rokov podieľali stovky knižníc, informačných a iných inštitúcií. Od r. 1993 takmer 400 knižníc SR participuje na tvorbe súborného katalógu periodík a 200 knižníc na súbornom katalógu zahraničných kníh. Úspešne pokračuje aj kooperácia s národnou agentúrou ISSN pri tvorbe a korekcii údajov o slovenských periodikách.

V rámci súborného katalógu periodík prebieha v súčasnosti za účasti všetkých väčších knižníc napr. diskusia o obsahu záznamu periodika. V rokoch 1996 – 1997 sa problémy spojené so súborným katalógom zahraničných periodík riešili v pracovnej skupine SKZP, v ktorej sa vykonal celoštátny prieskum spracovania periodík v slovenských knižniciach. Roku 1998 bola konštituovaná Rada súborného katalógu knižníc SR, striedavo vedená zástupcom UKB a SNK, ktorej pôsobenie je v súčasnosti pozastavené.

Tvorba súborného katalógu zahraničných kníh pokračuje naďalej aj po zmene legislatívnych podmienok. V snahe preklenúť obdobie, kým bude súborný katalóg monografií pripravovaný SNK funkčný, ponúkla UKB knižniciam s elektronickými katalógmi možnosť posielať záznamy o zahraničnej literatúre v automatizovanej podobe, tak napr. ako to už dva roky realizuje CVTI SR.

Celoštátnu evidenciu zahraničnej literatúry a jej výsledky zhmotnené v súborných katalógoch možno v historickom aj súčasnom kontexte českého a slovenského knihovníctva hodnotiť ako mimoriadny počin, ktorý našiel uplatnenie a pokračovanie aj v nových spoločenských i technických podmienkach. Jej existencia a pretrvávanie v transformovanej podobe je potvrdením užitočnosti súborných katalógov, ale aj vzájomnej spolupráce, ktorá bude jednou zo základných podmienok ďalšieho rozvoja a úspešnosti súborného katalógu knižníc SR.