Výskum ako súčasť procesov v knižnici – predpoklad efektívneho manažmentu

Riešenie úloh, ktoré postavila informačná spoločnosť pred knižnice vyžaduje od výskumu zabezpečiť oveľa širšie a naliehavejšie potreby ako doteraz. Elektronizácia knižnično-informačných procesov, elektronické informačné zdroje, zmeny v službách, nový informačný trh, potreby knižničného manažmentu – to všetko si vyžaduje lepšie poznať podstatu procesov v knižnici, systematickú analýzu problémov, a teda aj viacej empirických dát na formovanie exaktnej báze pre riadenie a rozhodovanie. Dokonalé poznanie a ovládanie výskumných metód a prostriedkov umožní knižnično-informačným pracovníkom lepšie sa vyrovnať so súčasnými zmenami, ako aj lepšie plánovať a iniciovať ďalšie inovácie.

Prvý tematický blok seminára mal teoreticko-metodologický charakter, odzneli v ňom príspevky zamerané na metodológiu knižničných výskumov a výskumné a prieskumové metódy v jednotlivých knižnično-informačných procesoch prednášateľov z KKIV FiF UK. Úvodný referát Anny Čabrunovej, odbornej garantky seminára Klasifikácia výskumov podľa procesuálnej štruktúry knižnice, si kládol za cieľ komplexne načrtnúť problematiku seminára a ukázať určité východiská a riešenia. V prvej časti autorka analyzovala súčasný stav metodológie knižničnej a informačnej vedy. Konštatovala, že knižničná a informačná veda sa nerozvíja ako teoretický odbor, nemá inštitucionalizovaný teoretický výskum, nevytvorila si vedecké spoločenstvo, chýba permanentná vedecká diskusia. Doterajší výskum v odbore je väčšinou na aplikovanej a technologickej úrovni, vymedzený inštitucionálnymi potrebami. Táto úroveň je chápaná ako teória odboru. V druhej časti svojho referátu sa autorka zamerala na úlohy výskumu v podmienkach transformácie knižníc. Technologické, organizačné a ďalšie zmeny, ktoré prebiehajú v súčasnosti v knižniciach, sú veľmi negatívne ovplyvnené tou skutočnosťou, že sa realizujú v rámci starej organizačnej kultúry, a preto sa nedostavujú želateľné efekty. Tento stav je potrebné zmeniť a procesy v knižnici nasmerovať na zmenu doterajšej organizačnej kultúry. To znamená zmeny v zameraní a cieľoch, nahradenie pôvodných hodnôt a noriem novými, vytvárať zodpovedajúcu klímu a motivovať pracovníkov na prijatie zmien. Cesta k novému modelu organizačnej kultúry knižnice vedie cez celý rad systémových, organizačných, profesijných a iných zmien, ktoré je možné kvalifikovane realizovať len pomocou výskumu. Knižničná a informačná veda by mala pri tom využiť poznatky teórie organizačného správania, ktorá metodologicky rieši aj problém zmeny organizačnej kultúry inštitúcie v procese jej transformácie. V závere autorka načrtla východiská pre rozvoj výskumov v knižniciach na Slovensku, ktoré vidí v kontexte realizácie úloh vytýčených pre knižnice na 2. celoslovenskom knihovníckom kongrese.

Ďalej sa účastníci seminára oboznámili s problematikou kvalitatívneho výskumu v knižničnej a informačnej vede (P. Rankov), s výskumnými programami knižníc ako nástrojmi knižničného mamnažmentu (E. Sakálová), metódami hodnotenia správnosti metodiky indexovania (Z. Jurčacková) či problémami výskumov knižničných a informačných služieb (M. Matheidesová). Potrebu spracovania a konkretizácie kritérií hodnotenia kvality a efektívnosti práce v knižnici objasňovala vo svojom príspevku E. Krištofičová. Na súvislosti medzi výskumom a manažmentom poznatkov v knižniciach poukázala J. Steinerová a Š. Kimlička svoj príspevok bol zameral na metódy výberu knižničného softvéru a audit knižnično-informačných systémov.

Cieľom druhej časti seminára bolo ukázať súčasný stav výskumov v jednotlivých knižniciach a možnosti a problémy so zavádzaním ich výsledkov do praxe. Pri tejto príležitosti je potrebné vrátiť sa do minulosti a konštatovať, že do roku 1989 sa u nás realizoval výskum na celoslovenskej úrovni, riadený ústredným metodickým pracoviskom pre knižnice na Slovensku, na regionálnej úrovni a napokon inštitucionálny výskum v knižniciach. Na inštitucionálnej úrovni sa výskum nechápal ako súčasť procesov v knižnici, nemal systematický charakter. Po roku 1989 nastal z ekonomických, organizačných, metodických a iných príčin úplny útlm v tejto oblasti. Konštatujú sa nedotatky nielen čo sa týka rozsahu inštitucionálneho výskumu, ale aj jeho organizácie a metodiky. Úplne zanikol celoslovenský výskum, ktorý je vzhľadom na jeho analytické, koncepčné a prognostiské funkcie vo vývoji knižníc rozhodne opodstatnený.

Zaradenie úvodného príspevku druhej časti seminára Marty Weissovej Zber údajov v knižnici a ich využitie na účely prieskumov nebol náhodný, skvalitnenie údajovej základne knižníc pre potreby riadenia a rozhodovania je v súčasnosti jednou z hlavných úloh knižničného manažmentu. Autorka sa zamerala na doterajší vývoj a súčasnosť knižničnej štatistiky u nás a v zahraničí. Charakterizovala ju ako jeden zo zdrojov pre identifikáciu potrebných predmetov výskumu v odbore. V súčasnosti je aj SR zapojená do projektu Európskej únie LIBECON 2000, zameraného na harmonizáciu štatistického monitoringu knižničných aktivít, zjednotenie metodiky postupov porovnávania úrovne zabezpečenia verejných knižnično-informačných služieb. V príspevku boli analyzované aj výsledky štatistického výkazníctva za rok 1999.

Kým väčšina referujúcich a diskutujúcich videla príčinu problémov, ktoré neumožňujú relizovať výkumy a zavádzať ich výsledky do praxe zvonka, úplne iný pohľad poskytol referát Borisa Procházku Skúsenosti z ekonomicky zameraného výskumu v knižniciach, ktorý je výsledkom jeho celoživotnej praxe v tejto oblasti. Poukázal na kriticky stav v manažmente knižníc, ktorý doterajšími prístupmi nemôže zabezpečiť prevádzku knižníc v súčasných podmienkach. V porovnaní so zahraničím upozornil na prezamestnanosť, nekvalifikované riadenie a organizáciu práce, problémy s organizáciou pracovného času manažérov knižníc, na nedostatočnú kooperáciu a absenciu ekonomického a organizačného myslenia v knižniciach. Nazdáva sa, že zvýšenie efektívnosti a finančných úspor by sa dosiahlo aj vybudovaním útvaru centrálnych služieb pre knižnice, podobne ako je to v Českej republike. Pri hodnotení výkonov knižnice podľa kritérií Európskej únie budeme si musieť osvojiť filozofiu tohto referátu.

Kvalifikované riadenie knižnice sa už dnes nemôže zaobísť bez marketingového výskumu, ktorý je jedným z predpokladov pre tvorbu jej stratégie, tvorbu a realizáciu dlhodobých a krátkodobých plánov a marketingových programov. Anna Balejová v referáte Výskum trhu knižnice porovnáva výsledky marketingového výskumu z roku 1995, uskutočneného v Podtatranskej knižnici v Poprade, so súčasným stavom. Marketingový výskum sa zameral na zistenie miery zhody štruktúry registrovaných používateľov knižnice so štruktúrou obyvateľstva, záujmov a potrieb používateľov a ich spokojnosti s poskytovanými službami. Znalosť sociálneho prostredia knižnice a jej používateľov umožnil knižnici odhadnúť požiadavky na jej služby, ich rozšírenie, skvalitnenie, adekvátne kapacitné, organizačné a odborné zabezpečenie. V referáte zaujali postrehy z výskumu konkurencie, ktorú predstavujú knižnice a informačné strediská v regióne, predovšetkým Popradská informačná agentúra, a schopnosti knižnice vysporiadať sa s ňou.

S celým radom veľmi pozoruhodných prieskumov v oblasti knižnično-informačných služieb oboznámila vo svojom referáte Prieskumová činnosť Tekovskej knižnice v Leviciach Vlasta Kostolányiová. Uvedieme len niektoré, ale veľmi aktuálne zamerané: prieskum handicapovaných spoluobčanov v okruhu Tekovskej knižnice, prieskum preventívneho pôsobenia v boji proti drogám, narkománii a AIDS, prieskum knižničných potrieb a čitateľských záujmov používateľov v dôchodkovom veku, prieskum záujmu organizácii v regióne o adresné informácie a iné.

Rovnako pozoruhodná je priebežná prieskumová činnosť Knižnice G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, ktorú prezentovala v referáte Výskum informačných potrieb čitateľov knižnice Libuša Brezinová. Súčasťou analýzy prieskumov boli aj grafické vyjadrenia vývoja niektorých sledovaných ukazovateľov.

Referát Štefánie Petercovej Problémy výskumnej činnosti v knižničnej praxi sa v prvej časti venoval metodike prieskumov v knižniciach. Zaujímavé boli niektoré postrehy z metód realizovaných prieskumov. V druhej časti hodnotila výskumy cez optiku knižničnej praxe. Môžeme súhlasiť s jej názorom, že prieskum musí byť systematický, organizovaný v pravidelných intervaloch, pretože len tak sa dá zabezpečiť jeho efektívnosť. Mnohým knižniciam chýba pri realizovaní prieskumov práve systematickosť. V záverečnej časti prezentovala výskumnú činnosť Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Vedeckovýskumná činnosť knižnice je zameraná na celý rad projektov v oblasti dejín knižnej kultúry. Prieskumová a analytická činnosť sa zameriava na priebežné sledovanie určitých ukazovateľov v jednotlivých knižničných procesoch.

Margita Peťovská v referáte Problémy využitia výsledkov výskumov v knižničnej praxi hodnotila aj celoslovenské výskumy organizované v 80. rokoch. Konštatovala, že uvádzať do praxe výsledky takýchto výskumov je veľmi ťažké, pretože nie sú na to spoločenské, legislatívne ani ekonomické nástroje. Ľahšie sa do praxe zavádzajú výsledky prieskumov na regionálnej úrovni. Analyzovala výsledky prieskumov a výskumov Knižnice M. Rešetku v Trenčíne. Posledným veľkým prieskumom bol marketingový audit knižničnej sieteTrenčianskeho kraja. Výsledky a závery prieskumu mali predstavovať perspektívu rozvoja knižničnej siete kraja do r. 2005. Mnohé výsledky auditu však z finančných dôvodov nemôžu byť realizované v stanovených termínoch. S takýmito skúsenosťami sme sa stretli pri zavádzaní výsledkov prieskumov a výskumov do praxe knižníc takmer vo všetkých referátoch, ktoré odzneli na seminári.

· zaviesť informačné prístupy a informačné technológie do riadiacej práce,
· skvalitniť údajovú základňu knižníc ako exaktnú bázu pre riadenie a rozhodovanie,
· zaviesť problematiku metodológie a metód výskumu do systému ďalšieho vzdelávania knižničných a informačných pracovníkov,
· sústrediť sa na teoretické a metodické rozpracovanie výskumných metód v knižničnej a informačnej vede, pričom je potrebné venovať adekvátnu pozornosť informačným, technologickým, sociálnym i kultúrnym procesom prebiehajúcim v knižnici,
· zapájať sa do interdisciplinárnych výskumov hraničných vied knižničnej a informačnej vedy,
· vydávať pôvodné a prekladové publikácie z oblasti výskumov v knižniciach.

PhDr.Anna Čabrunová, KKIV FiF UK