(29. výročná generálna konferencia asociácie európskych výskumných knižníc LIBER)

Výročnú generálnu konferenciu asociácie európskych výskumných knižníc LIBER 2000, ktorá sa v dňoch 27. júna až 1. júla 2000 konala v Kodani pod názvom Knižnice ako globálni informační lídri, možno zaradiť medzi vrcholné európske podujatia v oblasti vedeckých/akademických knižníc. Všetky odborné podujatia poriadané v rámci výročnej konferencie sa konali v konferenčných priestoroch novopostavenej prístavby The Royal Library. Prístavba – sprístupnená verejnosti v septembri 1999 – je postavená veľkoryso a progresívne zo skla, ocele, betónu a čiernej žuly. Okrem knižničných funkcií našli v budove svoje miesto aj konferenčné priestory, koncertná/konferečná hala, výstavnícke priestory, kníhkupectvo a stravovacie zariadenia. Budovu možno zaradiť medzi moderné dominanty Kodane. Veľmi adekvátne ju vystihuje aj jej familiárny názov The Black Diamond.

Podujatia sa zúčastnilo viac ako 170 delegátov z 28 krajín, z toho asi 19 % účastníkov bolo z Dánska. Predkonferenčný seminár Hybné sily a zmeny v akademickom knihovníctve sa konal s podporou OCLC Europe a navštívilo ho takmer 50 účastníkov. Sprievodnej výstavy – z hľadiska záujmu delegátov išlo o nie veľmi úspešnú akciu – sa zúčastnilo viac ako 30 vystavovateľov, prevažne dodávateľov dokumentov, služieb a technológií pre knižničný sektor.

Program výročnej konferencie aj seminára pokrýval prakticky všetky aktuálne problémy, s ktorými zápasia výskumné (vedecké/akademické) knižnice vyspelých európskych krajín. Výber toho najzaujímavejšieho, čo odznelo na konferencii, je predmetom nasledujúcich riadkov.

• kríza komunikácie vedných/odborných informácií

Tradičný model komunikácie vedných/odborných informácií, v ktorom jednotliví aktéri mali pomerne presne definované funkcie a úlohy, sa prežil a je zrelý na zmenu. V tomto kontexte mimoriadne negatívne možno hodnotiť pôsobenie komerčných vydavateľov vedeckej/odbornej literatúry, ktorí svojím monopolistickým prístupom, cenovou politikou a orientáciou na maximalizáciu zisku značným spôsobom prispeli k vzniku tohto stavu. Okrem toho rozvoj sieťovej komunikácie a elektronického publikovania vytvoril podmienky pre vznik nových modelov komunikácie vedných informácií, kde dochádza k integrovaniu a preberaniu pôvodne izolovaných funkcií jednotlivých aktérov. Pritom čoraz väčší vplyv na tieto procesy získava vedecká/odborná komunita. V tejto súvislosti možno spomenúť napríklad projekty viacerých akademických knižníc/univerzít, ktoré vytvárajú infraštruktúru a organizujú e-publikovanie, ďalej iniciatívy postavené na báze samopublikovania (Open Archives initiative – e-prints archívne servery a pod.), alebo aj zvažované ekonomické modely (publikovanie za úhradu a bezplatné využívanie).

Vzhľadom na zložitosť problému, krátkosť času, nedostatočný konsenzus a pomerne rozptýlenú koncentrovanosť úsilia dotknutej komunity sa zatiaľ nevyformoval široko akceptovaný nový model komunikácie, resp. publikovania vedných/odborných informácií. Takéto systémy by o. i. mali poskytnúť štandardizovaný prístup k vedeckým poznatkom, zabezpečiť trvalú ochranu, archivovanie a dostupnosť elektronických publikácií, zachovať koncept “fair use” pri primeranom rešpektovaní autorských práv, disponovať nástrojmi a procedúrami na zabezpečenie kvality publikovaného obsahu a zabezpečiť patričnú ochranu údajov o používateľoch.

• vývoj na scéne seriálov – kríza seriálov

Kríza seriálov sa pomerne často interpretuje ako dôsledok špirálového nárastu cien seriálov (napr. nárast cien seriálov v USA v rokoch 1986 – 1998 činil asi 175 %, pričom nárast spotrebiteľských cien bol iba asi 49 %), čo rozpočty knižníc nie sú schopné absorbovať, a súbežného poklesu počtu predplatiteľov. Na vzniku tohto stavu sa však podieľali aj ďalšie faktory. Jedným z nich je “publikačné” správanie sa vedeckej komunity, ktorá je v podstate existenčne nútená publikovať hlavne v periodikách s vysokým impakt faktorom, čo v konečnom dôsledku iba posilňuje monopolistickú pozíciu vydavateľských domov. Omnoho závažnejšou je však skutočnosť, že printové seriály prakticky prestali plniť svoju primárnu funkciu – komunikovať vedecké/odborné poznatky. Túto funkciu do značnej miery prevzali alternatívne (elekronické) formy komunikácie. Printové seriály takto slúžia iba na akreditačné a evaluačné účely a prípadne na budovanie profesionálnej prestíže jednotlivcov alebo pracovísk.

Podľa všetkého riešením problému “kríza seriálov” nie sú ani konzorcionálne formy nákupu, ani digitálne verzie printových seriálov, ale ani súčasné elektronické seriály, keďže tieto nemajú inkorporované “peer-review” funkcie. Ukazuje sa akútna potreba prechodu na nový model komunikácie vedných/odborných informácií vrátane prijatia zodpovedajúcich ekonomických a legislatívnych riešení. Nedá sa pritom ani vylúčiť zánik seriálov v ich dnešnej podobe, ale ani také riešenia, keď vedecké/odborné seriály nebudú “fyzicky” prítomné vo fondoch knižníc.

• predmetové brány (subject gateways)

V súvislosti s enormným rozmachom webu (t. č. už viac ako 2 miliardy stránok) vystupuje čoraz väčšmi do popredia problematika identifikácie a lokalizácie požadovaných informácií, a to osobitne pre profesionálne/odborné potreby používateľov. Existujúce vyhľadávače možno z rôznych dôvodov iba v malej miere úspešne použiť na vyhľadanie vedeckých/odborných informácií, pričom významná časť informácií tohto typu patrí do kategórie “neviditeľného” webu. Ukazuje sa, že jedným z možných riešení tohto problému by mohli byť predmetové brány, ktoré registrujú a sprístupňujú kvalitné webové/internetové zdroje vo vymedzenej predmetnej oblasti. Zároveň je to oblasť, v ktorej sa významným spôsobom realizuje – prípadne môže realizovať – knižničný a infomačný sektor.

V súčasnosti existuje viacero predmetových brán rôzneho typu, geografického pokrytia a tematického zamerania. Z pohľadu potenciálneho používateľa je, okrem kvality obsahu a komplexnosti pokrytia predmetových brán, mimoriadne dôležitá ich interoperabilita a prepojiteľnosť, unifikácia používateľských rozhraní a vyhľadávacích nástrojov, štandardizácia foriem popisu webových zdrojov, katalogizačných pravidiel, klasifikačných schém, formátov metadát (DCMES), ďalej unifikácia pravidiel hodnotenia a výberu zdrojov, ako aj národná/medzinárodná koordinácia budovania jednotlivých predmetových brán.

Vzhľadom na značnú volatilitu (vlastnosť pamäte strácať údaje pri prerušení dodávky elektrickej energie) webových zdrojov zostáva otvorenou otázka zabezpečenia trvalého prístupu, t. j. archivovania zdrojov, ktoré sú dostupné cez predmetové brány.

• retrodigitalizácia časopisov

Retrodigitalizácia časopisov je po všetkých stránkach náročný proces a vyžaduje koordináciu a kooperáciu na národnej aj medzinárodnej úrovni. Jej hlavným cieľom je zlepšiť prístup čitateľov k vedným/odborným informáciám, pričom nemožno zanedbať ani otázku archivovania a ochrany. Pri výbere titulov je imperatívom rešpektovať záujem používateľov o daný titul a minimalizovať nežiaduce duplicity. Na dosiahnutie a zabezpečenie interoperability je rovnako mimoriadne dôležitá problematika štandardizácie a unifikácie. V tomto smere ide hlavne o technické štandardy pre skenovanie, ďalej sú to metadáta pre prístup k časopisom (popis časopisov a článkov; štruktúra dokumentov), formátovanie dokumentov umožňujúce plnotextové vyhľadávanie, ako aj konvencie na lokalizáciu a identifikáciu časopisov, článkov a prípadne ich častí. Rovnako je dôležité zabezpečiť interoperabilitu vyhľadávačov, resp. paralelné vyhľadávanie vo viacerých decentralizovaných digitálnych archívoch. Z hľadiska používateľov je mimoriadne závažná problematika prístupu k digitalizovaným dokumentom, kde sa za akceptovateľné minimum považuje neobmedzené vyhľadávanie alebo prehliadanie a iba prístup k plným textom by bol regulovaný v súlade s uplatňovanými autorskými právami a prístupovými právami používateľov.

• výskumné knižnice v Dánsku

V Dánsku sa termínom výskumná (research) knižnica označujú akademické a špeciálne knižnice, ktoré poskytujú služby vysokoškolským a výskumným inštitúciám a sú v plnej alebo v prevažnej miere financované zo štátnych zdrojov. Z celkového počtu 191 výskumných knižníc 21 poskytuje služby univerzitám a ďalším typom vysokých škôl. Týchto 21 knižníc je financovaných zo zdrojov príslušných ministerstiev (kultúry, vzdelávania, výskumu).

The Royal Library okrem funkcie národnej knižnice (jednej z dvoch NK) plní aj úlohy výskumnej a univerzitnej knižnice a je najväčšou knižnicou v Škandinávii. Okrem toho plní aj ďalšie kultúrne a muzeálne funkcie.

Dánsko venuje pomerne značnú pozornosť problematike knižníc, čoho dokladom je napr. prístavba The Royal Library – realizovaná za asi 500 miliónov DKK, ako aj projekt “Dánska výskumná elektronická knižnica” (DEF), na realizáciu ktorého v priebehu rokov 1998 – 2002 vyčlenili tri ministerstvá sumu 200 miliónov dánskych korún.

Účasť na akcii bola inšpiratívna a po všetkých stránkach prínosná. Umožnila získať najnovšie poznatky o problémoch, smerovaní a vývojových trendoch knižničného sektora vo vyspelých krajinách s osobitným akcentom na európske výskumné (vedecké/akademické) knižnice. Zároveň potvrdila všeobecne známu a rešpektovanú – zdá sa takmer všade okrem Slovenska - skutočnosť, že výskumné knižnice nemôžu plnohodnotne plniť svoje spoločenské funkcie, pokým štát alebo ich zriaďovatelia sa nebudú starať o ne aspoň tak ako o (Čierne) diamanty.

Vybrané štatistické údaje z r. 1998

Ing. Marián Vaňo, CVTI SR, Bratislava