V úvodnom článku Ing. M. Tetřevová predstavila projekt vzdelácieho programu PROLIB, ktorého cieľom je vyplniť medzeru v celoživotnom vzdelávaní pracovníkov knižníc na Slovensku. Keďže vo februári 2000 skončili dva prvé kurzy orientované na riadenie procesu zmien v knižniciach (Zmeny .v knižniciach a potreby riadenia zmien a Starostlivosť o zákazníkov v knižniciach), ponúkame vám názory niekoľkých ich absolventov, ktorým sme položili nasledujúce otázky:
Tu sú ich odpovede.
1. Účasť na kurze znamenala pre mňa príležitosť utriediť si dovtedajšie poznatky, získať nové a naučiť sa ich využívať vo svojej práci pri budovaní moderného informačného strediska. Zo šiestich ponúkaných kurzov dištančného vzdelávania programu PROLIB som si vybrala kurz s názvom Zmeny v knižniciach a nevyhnutnosť riadenia zmien. I keď je určený hlavne pre manažérov a vedúcich pracovníkov, odporúčam ho všetkým pracovníkom knižníc a iných informačných inštitúcií.
V knižniciach či strediskách informácií dnes ide o veľa, ide o prežitie. Ak chceme, aby naše pracoviská prežili, mali by sme pochopiť, že nemôžeme vo svojej práci uplatňovať také postupy, aké sme používali pred piatimi rokmi. Mení sa vonkajšie i vnútorné prostredie knižníc. Je potrebné spoznať faktory prostredia a naučiť sa efektívne pracovať v zmenených podmienkach. Knižnice sa v súčasnosti formujú ako strediská informácií, kam ich používatelia prichádzajú hlavne fyzicky a prostredníctvom počítačových sietí so svojimi požiadavkami. Používateľ sa na základe spokojnosti s poskytnutými službami rozhodne, či sa aj v budúcnosti obráti práve na našu knižnicu, alebo si nájde inú informačnú inštitúciu alebo zdroj informácií. Budú pribúdať aj súkromné informačné inštitúcie poskytujúce informačné produkty s vyčerpávajúcimi informáciami v jednotlivých oblastiach poznania. Spoliehať sa, že financovanie knižníc z verejných zdrojov bude postačovať na budovanie moderných informačných inštitúcií s adekvátnymi službami, je nerozumné. Pracovníci knižníc sa musia naučiť všetko, čo im pomôže získať konkurenčnú výhodu. Hovorí sa o deprofesionalizácii pracovníkov knižníc. Doterajšie vedomosti a zručnosti už nepostačujú. Treba si osvojiť mnohé ďalšie. K pochopeniu tejto skutočnosti slúžia kurzy PROLIB. Ako vedúca oddelenia vedecko-technických informácií som privítala, že jedným z cieľov kurzu bolo naučiť nás, ako riadiť zmeny v oblasti organizácie práce a ľudských zdrojov.
2. Kurz bol náročný. Vyžadovalo sa preštudovať veľké množstvo literatúry a získané teoretické znalosti aplikovať na konkrétne podmienky svojho pracoviska. Strategický plán oddelenia vedecko-technických informácií Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen na roky 2000 – 2003 ako záverečnú prácu kurzu som vypracovala a obhájila pred komisiou na záverečnom vyhodnotení. Záverečnej práci predchádzalo spracovanie piatich čiastkových zadaní, to bolo obsahom tzv. dištančného štúdia. Rezidenčná výučba prebiehala vo Výučbovom stredisku Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri Technickej univerzite vo Zvolene za prítomnosti lektorov, rezidenčnou časťou kurz začal. Prednášali domáci a zahraniční lektori. Niekedy sa nám, poslucháčom, zdalo, že prednášané myšlienky sú známe, dá sa povedať, samozrejmé. Lektori zdôrazňovali, že činnosť knižnice sa odvíja od jej používateľov, používali aj termín zákazníci. Hovorili, že, keď budujeme fondy, o ktoré nemá nikto záujem, nerobíme svoju prácu dobre. Ak poskytujeme služby, ktoré sme síce poskytovali oddávna, ale dnes už o ne používateľ nestojí, prestaňme ich poskytovať. Zotrvávame pri službách, ktoré sú zaužívané, a nerozmýšľame o tom, či práve tieto služby ľudia potrebujú. Začať rozmýšľať inak ako doteraz – aj k tomu nás mal priviesť kurz. Niektorí boli prekvapení, keď sa v prednáškach začali objavovať termíny marketing v knižnici, marketingový výskum, výber trhov. V závere kurzu sme už tušili, že marketing je každý kontakt s používateľom, je záležitosťou každého pracovníka. Nie sú to len činnosti vykonávané oddelením marketingu.
Zadania sme vypracúvali v dvojtýždňových intervaloch. Ich zasielanie prostredníctvom e-mailu bolo výhodné aj preto, že na zadaní sme mohli pracovať ešte aj v deň odoslania. Zo začiatku bolo pre mňa dosť náročné správne si rozvrhnúť tie dva týždne. Počas nich bolo potrebné získať a preštudovať literatúru, skontaktovať sa s lektorom v prípade nejasností pri študovaní úlohy, vypracovať zadanie a odoslať ho.
Príručku kurzu ako základný študijný materiál zostavili autori po predchádzajúcom preštudovaní rozsiahlej literatúry. Je napísaná prehľadne, špeciálne pre potreby dištančného vzdelávania. Ocenila som uvádzanie prípadových štúdií ako konkrétne príklady z praxe. Samotná príručka slúžila len ako východisko pre ďalšie štúdium prostredníctvom odporučenej literatúry. Väčšinu odporúčaných dokumentov sa mi podarilo získať, mnohé aj vďaka systému elektronického objednávania dokumentov JASON. Na lektora som sa obracala s odbornými problémami. Administratívne problémy som riešila s tútorom. Celý podporný systém pre štúdium bol premyslený a uľahčoval štúdium. Na úvodnom stretnutí sme okrem Príručky dištančného vzdelávania dostali aj Príručku pre účastníka kurzu, obsahovala všetky praktické informácie na úspešné absolvovanie kurzu.
3. Nemala som možnosť podrobne sa zoznámiť s obsahom všetkých kurzov programu PROLIB. Podľa mojich základných informácií o jednotlivých kurzov, okruh tém postačuje, ak chceme budovať naše informačné inštitúcie na úrovni porovnateľnej s vyspelými krajinami. Ak by sa predsa mal doplniť okruh tém, odporúčam zahrnúť problematiku z oblasti fund-raisingu, a to cvičenia, ako písať dobré grantové návrhy.
1. Dištančné vzdelávanie bolo pre mňa – a predpokladám aj pre ostatných respondentov kurzu – novinkou. Formy ďalšieho vzdelávania pracovníkov knižníc boli založené na odlišnom princípe. Ponuka zúčastniť sa vzdelávacieho programu prostredníctvom projektu ProLIB ma preto zaujala.
Pracujem niekoľko rokov v Útvare knižnično-informačných služieb, preto som sa
prihlásila na kurz ZAK 2 – Starostlivosť o zákazníkov v knižniciach.Ak sa mám priznať, čo mi priniesla účasť na kurze, tak úplne na začiatku to boli obavy, ako zosúladiť štúdium s pracovnými a rodinnými povinnosťami. Postupne obavy ustúpili a dnes môžem skonštatovať, že kurz ma “prinútil” systematicky študovať, analyzovať vnútornú situáciu v knižnici, hľadať východiská pre dané skutočnosti, utvrdzovať sa v poznaní, intuitívnom vnímaní, potvrdzovať si správnosť či nesprávnosť smerovania zavádzaných zmien v práci. Zmenili sa moje postoje a názory na určité priaznivé, ale aj nepriaznivé skutočnosti v organizácii.
Spracovávanie jednotlivých zadaní si žiadalo hľadať optimálne riešenia a východiská na zlepšenie súčasného stavu v organizácii.
Knižnica na podnet absolventov dištančného vzdelávania urýchlila realizáciu niektorých navrhovaných zmien (napr: menovky zamestnancov, zavedenie nových služieb – sprístupnenie internetu, zvýšila sa pozornosť vzdelávaniu zamestnancov, inovácii technologického zariadenia a pod.). Na základe dobrých skúseností s touto formou vzdelávania bolo umožnené ďalším zamestnancom knižnice absolvovať kurzy prostredníctvom projektu ProLIB, neskôr EDULIB.
Poznatky získané štúdiom a analýzou vnútornej situácie v knižnici pomáhajú mne osobne, ale aj ďalším absolventom pri každodennej práci.
A čo mi ešte kurz priniesol? Možnosť absolvovať dvojtýždenný jazykový kurz anglického jazyka a študijný pobyt vo Veľkej Británii.
2. Zúčastnila som sa pilotného vzdelávacieho programu ProLIB vo výučbovom stredisku Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri Technickej univerzite vo Zvolene. Počas rezidenčnej časti kurzu sme absolvovali odborné prednášky týkajúce sa problematiky starostlivosti o zákazníkov v knižniciach. Charakteristikou tohto týždňa bola veľmi príjemná a priateľská atmosféra, ktorú dokázali vytvoriť lektori, ale aj celý tím zamestnancov SLDK. Jasne a zrozumiteľne sme boli oboznámení s celým priebehom kurzu a formou ďalšieho štúdia. Prednášky lektorov boli na vysokej profesionálnej úrovni. V prednáškach boli dostatočne obsiahnuté všetky oblasti študijnej problematiky. Osobne sa mi páčil neformálny prístup lektorov, práca v skupinách, dobrá pracovná pohoda, vzájomná komunikácia, výmena názorov a postojov.
Samostatné štúdium a pravidelné vypracovávanie zadaní tvorili druhú časť kurzu. Odborná príručka kurzu a odporúčaná študijná literatúra vytvorili dobré predpoklady na zvládnutie problematiky.
Tvorcovia príručky veľmi vhodne a pravdepodobne zámerne formulovali zadania tak, že všetky otázky boli nasmerované na analyzovanie problematiky vo vlastnej organizácii. Spracovanie zadaní si vyžadovalo schopnosť aplikovať teoretické poznatky na vlastné podmienky. Takto spracované zadania môžu poslúžiť knižniciam pri hodnotení a ďalšom smerovaní svojej činnosti.
Lektori pravidelne vyhodnocovali spracované zadania. Vyhodnotenia boli konkrétne a jasné a myslím si, že aj pozitívne motivovali. Dostatočne sme boli informovaní o ďalšom priebehu kurzu prostredníctvom tútora kurzu.
Vo všeobecnosti bola vzájomná komunikácia veľmi dobrá. Počas štúdia sa nepodarilo vytvoriť avizovanú diskusnú skupinu.
3. Myslím si, že tematiky, na ktoré sú zamerané kurzy vzdelávacieho programu ProLib s prihliadnutím na súčasnú úroveň a stav knižníc dostatočne pokrývajú potrebu zdokonaľovať prácu knižníc v oblasti zavádzania nových technológií.
Tematická rôznorodosť kurzov dáva možnosť vzdelávať pracovníkov na všetkých úrovniach – od vedúcich pracovníkov po radových zamestnancov knižnice. Bolo by priam ideálne, keby takúto formu štúdia mohli postupne absolvovať všetci knihovníci.
Pre mňa bol kurz veľmi užitočný, lebo mi pomohol zorientovat sa v oblasti, v ktorej pracujem. Nie som pôvodným povolaním knihovníčka a kontakt s odborníkmi a s kolegyňami v tomto odbore bol pre mňa naozaj vítaný. Napriek pracovnému zaťaženiu má náplň kurzu prinútila trochu sa pristaviť, zamyslieť a utriediť si vlastné skúsenosti z praxe a z povinností. Záverečná práca sa prelínala s mojím maximálnym pracovným nasadením, keďže centrum Britskej rady menilo v tom období svoje poslanie a z projektu pomoci pre učiteľov angličtiny sme prechádzali zmenami v zameraní – budeme informačným centrom pre anglicky hovoriacu verejnosť, mladých ľudí, študentov a odborníkov z jednotlivých oblastí. Informačné centrum sme po stavebných úpravách aj po zmene v náplni práce otvárali 5. mája 2000. Termín odovzdania poslednej záverečnej práce kurzu dištančného vzdelania bol 18. február, “obhajoba” v marci. Vďaka tejto “súslednosti časov” (termín z učebníc AJ) som mohla hneď zahorúca využiť v praxi poznatky z témy Zmeny v knižniciach a nevyhnutnosť riadenia zmien.
Okrem teoretických základov a orientácie v problematike mi zostal aj materiál, ktorý mi môže byť oporou pri hľadaní odpovedí na jednotlivé situácie v budúcnosti – – hlavne vďaka uvedenej literatúre a kontaktom na školiteľov.
Mám trochu výhrady k úrovni prekladu materiálov – v niektorých častiach boli trochu nezrozumiteľné formulácie jednotlivých informácií. Celý kurz však mal dokonca aj “side effect” – naučila som sa lepšie pracovat s e-mailom, odvtedy mi nerobí problém attachment, keďže splnené úlohy som posielala pravidelne až večer, keď mi už nikto z kolegov nemohol pri tom pomôcť...
Páčili sa mi úvodné semináre, prístup školiteľov. (Keby nebolo treba vypracúvať zadania, určite by som sa prihlásila aj na niektoré ďalšie kurzy.)
Pani Ing. Tetřevová prišla s vynikajúcim nápadom a dokázala ho spolu s realizačným tímom uskutočniť. O kurzoch PROLIB Tempus som sa dozvedela od kolegyne, ktorá sa zúčastnila na INFOS-e. Bližšie informácie sme si zistili pomocou internetu. Z tematickej ponuky som si po starostlivom zvážení finančných možností nakoniec vybrala dva kurzy - Starostlivosť o zákazníkov v knižniciach a Internet a nové informačné technológie. Keby to však záležalo len na mne - rada by som absolvovala všetky kurzy. To znamená, že obsahové zameranie kurzov bolo, podľa mňa, zvolené citlivo s ohľadom na aktuálne problémy slovenského knihovníctva. Vrátim sa ale ešte k finančnej stránke. Osobne si myslím, že všetci knihovníci cítia potrebu ďalšieho vzdelávania. Je smutné, že práve oni sú pre svoje finančné ohodnotenie obmedzení v prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu a ich zamestnávatelia – knižnice – sú väčšinou v takej finančnej situácii, že ďalšie vzdelávanie svojich pracovníkov si jednoducho dovoliť nemôžu. Preto kurzy PROLIB prišli v absolútne vhodnom čase. Účastníci kurzu si hradili vlastne len cestovné a ubytovacie náklady počas rezidenčnej časti kurzu a ďalší priebeh formou dištančného vzdelávania účastníkov stál len voľný čas a prístup na internet.
Čo sa týka priebehu výučby, celý jej priebeh hodnotím kladne. Lektori boli po každej stránke dobre pripravení, počas kurzov boli dodržiavané zásady psychohygieny, príručka bola zostavená dobre a spolu s odporúčanou literatúrou poskytla relatívne komplexné informácie o problematike. Odporúčaná literatúra bola aj dobre dostupná (Ľubovnianska knižnica má väčšinu titulov vo svojom knižničniom fonde), samozrejme, okrem titulov v angličtine. Počas dištančnej časti kurzu Starostlivosť o zákazníkov v knižniciach bola spolupráca s lektormi veľmi dobrá, trochu zaostávala technická podpora, tá sa však už pri ďalšom kurze rapídne zlepšila.
O tom, čo mi účasť na kurze priniesla, sa dá hovoriť minimálne v dvoch rovinách. Prvá – sú to teoretické poznatky, väčšinou veľmi jednoducho aplikovateľné v praxi, druhá rovina – ide o psychologické pozadie celého kurzu. Lektori boli skutočne dobre pripravení, dali každému účastníkovi najavo jeho jedinečnosť a každá, čo aj drobná pochvala bola silnou motiváciou k ďalšiemu štúdiu. Účasť na kurze poskytla /aspoň mne) akési vytrhnutie s bežného stereotypu.
http://www.cvtisr.sk/itlib/bc2000_3/nazory.htm
ITlib. Informačné technológie a
knižnice