Vzdelávanie knihovníkov

V dňoch 28. mája - 1. júna 2000 sa v hoteli Fontána v známom kúpeľnom stredisku Luhačovice v Českej republike konal už tradičný 7. medzinárodný seminár CASLIN 2000. Podujatia sa zúčastnili knihovníci z Českej a Slovenskej republiky, základní členovia združenia CASLIN a ďalší členovia združenia KOLIN a MOLIN.

Zastúpená bola Praha, Brno, Olomouc, Ostrava, Plzeň, Hradec Králové, České Budějovice, Liberec, perspektívne sa do združenia zapoja Zlín, Jihlava, Karlovy Vary, Pardubice a Ústí nad Labem; zo Slovenska to bol Martin, Bratislava a Košice.

Ústrednou témou seminára bolo vzdelávanie knihovníkov bez ohľadu na to, či školské alebo ďalšie vzdelávanie. Knihovníctvo nie je jedinou oblasťou, v ktorej vznikajú problémy s ďalším vzdelávaním a doplňovaním vedomostí. Nutnosť ďalšieho vzdelávania je v súčasnosti realitou vo všetkých oblastiach ľudského poznania a činnosti. Veľkou módou sa stali často používané pojmy “celoživotné vzdelávanie” a “profesijný rozvoj”.

Na seminári prednášali anglickí, americkí, českí a slovenskí lektori. Z Veľkej Británie to bola Sylva Šimsová, knihovníčka českého pôvodu, z USA Karen M. Drabenstottová z University of Michigan a Susan Perryová z Mount Holyoke College v South Hadley. Z českých lektorov to boli Jiří Cejpek, Zlata Houšková, Pavla Kánská, Dana Lošťáková a zo slovenských lektorov to bola Jela Steinerová a Milena Tetřevová.

Sylva Šimsová sa venovala Britskej koncepcii profesijného rozvoja v informačných službách: využitiu profesijného rozvoja v Library Association a British Computer Society (BCS). Obe inštitúcie dozerajú na profesijnú úroveň svojich členov. Medzi ich činnosťou existujú určité paralely. Obe si vedú zoznam svojich členov aj s uvedením ich profesijnej úrovne. Obe inštitúcie udržujú spojenie so vzdelávacími inštitúciami a so zamestnávateľmi. BCS organizuje aj vlastné skúšky. Obe inštitúcie organizujú program akcií, ktorých cieľom je poskytnúť členom aktuálne informácie o najnovšom stave v ich odbore. Okrem rôznych publikácií vydávajú aj publikácie, ktoré pomáhajú ich členom v profesijnom vzdelávaní. Obe inštitúcie považujú celoživotné vzdelávanie svojich členov za podstatu ich profesionalizmu.

Karen Drabenstottová hovorila o súčasnej praxi v knihovníckom vzdelávaní na severoamerických knihovníckych nižších i vyšších školách, o zameraní jednotlivých systémov, o obsahu jednotlivých odborov, možnostiach vyberať si zameranie, meniť ho a doplniť o ďalšie moderné technológie.

Milena Tetřevová z Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach informovala o kontinuálnom vzdelávaní pracovníkov knižníc na Slovensku - o projekte ProLIB a pilotných kurzoch dištančného vzdelávania. Ciele projektu ProLIB sú zamerané predovšetkým na podporu kontinuálneho vzdelávania pracovníkov knižníc na Slovensku, vypracovali sa osnovy kurzov a zriadili dve výučbové centrá, realizoval sa pilotný beh kurzov v troch etapách pre pracovníkov knižníc na Slovensku. Dôležitá je aj jazyková príprava najlepších účastníkov kurzov, ktorí majú možnosť dvojtýždenných zahraničných stáží u partnerov v zahraničí. Problémom však ostáva otázka perspektívneho financovania týchto kurzov, ktoré nebude možné trvalo hradiť z prostriedkov nadácií.

Zlata Houšková z Národní knihovny ČR informovala o výsledkoch prieskumu vekovej, vzdelanostnej a mzdovej situácie v knižniciach Českej republiky, ktorý sa uskutočnil v septembri – novembri 1999 vo verejných knižniciach obcí a miest ČR. Dôležitým problémom, ktorý treba riešiť, je otázka ľudských zdrojov. Úlohou prieskumu bolo analyzovať súčasnú vekovú a kvalifikačnú štruktúru pracovníkov jednotlivých typov knižníc, ďalší vývoj prijímania nových pracovníkov, posúdiť priority v ďalšom vzdelávaní knihovníkov v oblasti základných knihovníckych činností, manažmentu a informačných technológií, úroveň jazykových znalostí, ale aj úroveň platov v knižniciach.

Jiří Cejpek z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe sa venoval problematike knihovníctva v širších súvislostiach – vzdelávaniu a povolaniu. UNESCO vo svojej štúdii stanovilo štyri piliere vzdelávania pre 21. storočie:

• Učiť sa poznávať.
• Učiť sa rokovať.
• Učiť sa žiť spoločne.
• Učiť sa byť.

Všetky tieto piliere sú pre ďalší rozvoj knihovníckej profesie dôležité, majú vplyv na zmenu obsahu študijných odborov, aj na univerzitný odbor informačných štúdií a knihovníctva, ale je potrebné aj niečo viac - preniknúť k pochopeniu súčasného meniaceho sa sveta, hlavne tých jeho zložiek, ktoré sa týkajú informácií, komunikácie a ľudského myslenia.

Jela Steinerová z Katedry knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave sa venovala problematike “novej” organizácie poznania a jej vzťahu k informačnej vede. Nová organizácia poznania dokazuje, že knižničná a informačná veda sa čoraz väčšmi približuje k psychológii, filozofiii a sociológii. Vyberá si však len tie nástroje, ktoré vysvetľujú zložité vzťahy človeka, informácií a informačných technológií, ako aj procesy komunikovania informácií v spoločnosti.

Pavla Kánská z Masarykovej univerzity v Brne a Dana Lošťáková z Univerzity Palackého v Olomouci informovali o projekte Výučbového centra pre ďalšie vzdelávanie knihovníkov v Českej republike, ktorý zadali do nadácie OSI/ NLP.

V rámci programu odzneli aj informácie o školskom strednom a vyššom vzdelávaní knihovníkov v ČR – od Jana Machytku z Prahy a Jany Slámovej z Brna.

Súčasťou podujatia boli dva odborné workshopy a akvárium – diskusia za okrúhlym stolom a mimo neho na tému vzdelávanie knihovníkov, ktoré moderovali Martin Svoboda a Zuzana Řepišová.

V budúcom roku bude tradícia seminárov CASLIN pokračovať. Mal by sa uskutočniť v gescii Českej akadémie vied, pričom téma a miesto budú ešte stanovené. Predpokladá sa, že roku 2002 sa 9. medzinárodný seminár CASLIN uskutoční v Slovenskej republike.