Občianske združenie Pro Scientia po dvoch rokoch svojej činnosti

Od ustanovujúcej schôdze (7. mája 1998) občianskeho združenia Pro Scientia uplynuli dva roky. Hneď pri svojom vzniku ( pozri Bulletin CVTI SR, 2, 1998, č. 1, s. 3 –11 a Bulletin CVTI SR, 2, 1998, č. 4, s. 28 – 29 ) si postavilo toto združenie veľmi vysoký cieľ – predstaviť svetu prostredníctvom internetu výsledky slovenskej vedy, zhmotnené v publikačnej činnosti. Podarilo sa mu to? Ako sa knižnice zapojené do projektu rovnakého mena zhostili tejto úlohy? Dá sa hovoriť o občianskom združení Pro Scientia ako o úspešnom združení? Je aktívne, prosperuje, alebo len živorí?

Na tieto, ale aj na ďalšie možné otázky súvisiace s aktivitou občianskeho združenia Pro Scientia sa pokúsime dať odpoveď v tomto príspevku.

Úvodom sa žiada konštatovať, že základným úspechom združenia Pro Scientia je skutočnosť, že neprestalo existovať a že jeho existencia nie je len formálna. Hlavné mesto Slovenska Bratislava, ktoré je sídlom tohto združenia, nemá šťastie na fungujúce združenia knižníc a informačných inštitúcií. Bratislavské knižnice, mnohé pohltené starosťami o vlastnú existenciu (ale ktoré vlastne nie?), akoby strácali schopnosť vzájomnej spolupráce, pri ktorej je síce nutné spočiatku sa vari aj niečoho vzdať, ale v konečnom dôsledku môže každá knižnica zo vzájomnej spolupráce veľa získať.

Za každou novou myšlienkou, projektom a aj každým novovytvoreným združením stoja ľudia. Ľudia ochotní či neochotní spolupracovať. Ľudia, ktorých odradia či neodradia čiastkové neúspechy. Ľudia, ktorých entuziasmus pri dosahovaní cieľov musí byť silnejší ako prekážky, ktoré je nutné na tejto ceste prekonať.

Dvojročné fungovanie občianskeho združenia Pro Scientia, presnejšie jeho konkrétna jednoročná aktivita v rámci realizácie projektu, je svedectvom toho, že ľuďom, ktorí ho vedú, nadšenie nechýba.

V roku 1998 stálo pri založení združenia Pro Scientia sedem knižnično-informačných (v jednom prípade vzdelávacích) pracovísk:

Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK, Ústredná knižnica FiF UK, Ústredná knižnica SAV, Slovenská ekonomická knižnica EU Bratislava, Univerzitná knižnica UPJŠ Košice, Centrum vedecko-technických informácií SR Bratislava a Slovenská národná knižnica Martin. Po dvoch rokoch sa počet pracovísk združených v Pro Scientia strojnásobil. Členmi združenia je dvadsať knižnično-informačných pracovísk z celého Slovenska. K zakladajúcim členom pribudlo 9 akademických knižníc, 3 vedecké knižnice a 1 špecializovaná knižnica.

Celkovo združenie združuje 5 vedeckých knižníc, 13 akademických knižníc (3 z tohto počtu plnia aj funkciu knižníc vedeckých), 1 špecializovanú knižnicu a 1 vzdelávacie pracovisko. Čo do teritoriálneho rozloženia, Pro Scientia združuje knižnice a informačné pracoviská z celého Slovenska.

Ako sa už neraz konštatovalo – ak nadšenie a entuziazmus nenájdu podporu v primeraných dávkach finančných prostriedkov, tak strácajú na sile, bez ktorej sa len ťažko dá niečo presadiť. Aj preto prvým krokom občianskeho združenia Pro Scientia hneď po jeho založení bolo vypracovanie projektu, na základe ktorého sa združenie uchádzalo o grant z Nadácie otvorenej spoločnosti Bratislava a Open Society Institute Budapešť. Ku koncu roka 1998 tento grant Pro Scientia získala. Treba ešte poznamenať, že grant bol založený na podielovom princípe financovania. Nemalou čiastkou prispela aj Slovenská akadémie vied.

Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť základ budúceho kooperačného systému evidencie, spracovania a prezentovania publikačnej činnosti, ohlasov, vedeckých aktivít a kvalifikačných prác na vysokých školách a vedeckovýskumných ústavoch v Slovenskej republike. Projekt bol založený na báze medzinárodných štandardov v spracúvaní, výmene a prezentovaní dokumentov, a to najmä na uplatnení UNIMARC, ISBD, ISO 2709, AACR2 a Z39.50.

Integračným nástrojom na dosiahnutie cieľa a na realizáciu projektu bolo vypracovanie metodík na popis, spracovanie a prezentáciu záznamov o publikačnej činnosti pri použití už spomenutých medzinárodných štandardov a aplikácií. Na overenie projektu boli vybrané štyri pilotné knižnice: Slovenská ekonomická knižnica EU Bratislava, Univerzitná knižnica UPJŠ Košice, Ústredná knižnica FiF UK Bratislava a Ústredná knižnica SAV, ku ktorým sa v priebehu roku 1999 pridali knižnice: Knižnica humanitných a prírodných vied UMB Banská Bystrica, Slovenská lesnícka a drevárska knižnica TU Zvolen a Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity Prešov.

Neoddeliteľnou súčasťou realizácie projektu boli školenia a semináre. Vo všetkých knižniciach zapojených do pilotného projektu prebiehali školenia na základné zvládnutie predovšetkým národných interpretácií štandardov AACR 2 a UNIMARC. V tomto smere mali všetky pilotné knižnice čo dobiehať.

Už pri štarte evidencie publikačnej činnosti v rámci projektu Pro Scientia začínalo byť každej zúčastnenej knižnici zrejmé, že nejde o činnosť, ktorá by sa dala chápať oddelene, akoby vytrhnuto od automatizácie iných činností v knižnici. Zistilo sa, že práve naopak, len ak sa k tejto činnosti bude pristupovať ako k súčasti integrovaného informačného systému knižnice, ako k integrovanej súčasti knižnično-informačnej siete, v rámci ktorej knižnica pôsobí, a tiež ako k integrovanej súčasti slovenskej národnej bibliografie a v konečnom dôsledku celoslovenskej databázy, bude táto činnosť zmysluplná a naplní zmysel spolupráce, v rámci ktorej vznikla. Lenže toto všetko sa mohlo naplniť len za predpokladu používania jednotného formátu - UNIMARC, jednakých pravidiel – AACR2 (a iných štandardov) a tiež protokolu Z39.50.

Skutočnosť však bola taká, že nutnosť používania nových medzinárodne uznávaných pravidiel našla našich knihovníkov v mnohých prípadoch nepripravených. Z odborných škôl, strednej či vysokej, ešte nevyšli absolventi, ktorí by boli pripravení na prácu s novými štandardmi. Školení sa ujali okrem Národnej knižnice v Martine (táto však mala v tom čase starosti) predovšetkým softvérové firmy (čo, samozrejme, nie je lacná záležitosť). A tak môžeme konštatovať, že teoretická pripravenosť knihovníkov na zvládnutie evidencie publikačnej činnosti v rámci projektu patrila pri jeho realizácii k najslabším stránkam. Zároveň sa ukázalo, že zvládnutie metodiky a v rámci nej i medzinárodných štandardov bude prvoradým predpokladom jeho úspešného pokračovania.

Napriek uvedenej skutočnosti sa začali metodiky evidencie publikačnej činnosti overovať v dvoch integrovaných informačných systémoch:

• RAPID LIBRARY modul EPC sa overoval v piatich knižniciach: UK UPJŠ Košice, ÚK SAV, SEK EU, UK PU Prešov, SlDLK TU Zvolen.

• VTLS – upravený modul katalogizácie sa overoval : v Knižnici humanitných a prírodných vied MB Banská Bystrica, UK FiF UK Bratislava a 3 fakultných knižniciach Univerzity Komenského.

Metodiky a štandardy projektu Pro Scientia prijali a začali používať (niekde len experimentálne) s predpokladom prepojenia do projektu aj ďalšie knižnice, a to Knižnica Akadémie Policajného zboru Bratislava, UK Univerzity sv. CM Trnava, Ústav VI a knižnica Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach.

Najdôležitejším výsledkom jednoročnej práce na projekte bolo vytvorenie experimentálnych súborných katalógov ( báz dát ) publikačnej činnosti a ich prezentácia v internete v troch pilotných knižniciach a jednej pridruženej knižnici:

• Súborný katalóg Slovenskej akadémie vied v Bratislave – Ústredná knižnica SAV – 16 ústavných knižníc
  URL: www.savba.sk,

• Súborný katalóg Univerzity Komenského v Bratislave – Virtuálna knižnica Univerzity Komenského ( 5 fakúlt)
  URL: vili.uniba.sk

• Súborný katalóg Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach – Univerzitná knižnica UPJŠ (3 fakulty )
  URL: alpha.upjs.sk
  
• Súborný katalóg Technickej univerzity vo Zvolene – Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (2 fakulty)
  URL: sldk.tuzvo.sk

Súčasťou realizácie projektu boli aj odborné semináre. V priebehu jedného roka sa uskutočnili tri. Jeden sa uskutočnil v Diviakoch a dva sa uskutočnili v SAV. Ich cieľom bola nielen prezentácia prvých výsledkov pilotného projektu, ale tieto semináre sa zároveň stali celoslovenskými diskusnými fórami o problémoch evidencie publikačnej činnosti. Problémov bolo totiž nemálo. Sústredíme sa len na tie najvýznamnejšie:

• Výstupy - na jednej strane nutnosť dodržiavania štandardov, na strane druhej ich praktické využitie zo strany pedagogických a vedeckých pracovníkov. Knižnice by mali zachovať a používať všetky štandardné výstupy pri uplatňovaní uznávaných medzinárodných štandardov. Používané informačné systémy však dovoľujú použiť i tzv. nadštandardné, špeciálne výstupy upravené špeciálne pre konkrétne potreby vedeckých pracovníkov

• Výber kategórie dokumentov publikačnej činnosti zo strany jednotlivých akreditačných a evaluačných komisií. Tu došlo k dohode v tom zmysle, že kategorizácia dokumentov by mala byť taká, aká vyhovuje vedeckej komunite. V každom prípade by pri určovaní sledovania určitých kategórií mala byť zhoda medzi jednotlivými komisiami (akreditačná, evaluačná, grantová), tieto by však predovšetkým mali pocítiť tlak zdola - od vedeckých a pedagogických pracovníkov. Predmetom evidencie publikačnej činnosti by mali byť všetky formy vedeckej komunikácie a záležať bude len od spoločnej dohody medzi vedeckou komunitou, nadriadenými orgánmi a jednotlivými komisiami, ktoré kategórie sa pri sledovaní publikačnej činnosti budú považovať za prioritné. Tento výber nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť knižnica, ale môže ponúknuť všetky zaevidované kategórie.
  
• Metodika zberu dokumentov do Evidencie publikačnej činnosti. Z diskusií na seminároch bolo zrejmé (predovšetkým v inštitúciách, kde sa evidencia publikačnej činnosti realizuje decentralizovane, napr. v SAV), že sa zanedbáva princíp predkladania a potom uchovávania primárneho dokumentu. V takýchto prípadoch sa musí opakovane “vložiť” investícia do metodickej práce a opakovane zdôrazňovať nevyhnutnosť dodržiavania metodiky zberu vstupných údajov.

Cieľ, ktorý si stanovilo občianske združenie Pro Scientia svojím prvým projektom rovnakého mena, bol dosiahnutý. V období od januára 1999 po november 1999 sa združeniu podarilo vytvoriť dobrý základ na vybudovanie kooperačného systému na zber a spracovanie údajov o publikačnej činnosti pracovníkov vedeckých a akademických inštitúcií. Postupne sa vytvára aj virtuálna (bibliografická) databáza publikačnej činnosti v internete. Údaje o rozširovaní členstva Pro Scientia naznačujú, že činnosť, ktorú združenie vykonalo počas dvoch rokov svojho pôsobenia, je hodná nasledovania.

Na otázky položené v úvode tohto príspevku môžeme teda právom odpovedať, že združenie neživorí a nie je pasívne. Jeho plány do budúcnosti však do veľkej miery ovplyvní realizácia druhého projektu, projektu Pro Scientia 2: Aplikácia štandardov a špeciálnych pravidiel na spracovanie publikačnej činnosti, ktorým sa opäť združenie uchádza o grant založený na podielovom princípe financovania v NOS Bratislava a OSI Budapešť. Cieľom tohto projektu, ktorý je odrazom potrieb praxe, je vybudovať školiace centrum, ktoré by sa orientovalo na vzdelávanie a pravidelné preškoľovanie knihovníkov v oblasti aplikácie štandardov a pravidiel pre oblasť spracovania publikačnej činnosti.

Na záver sa teda už len žiada povedať “Šťastnú cestu, Pro Scientia!” Dnes už totiž úspech tohto združenia je zároveň aj úspechom dvadsiatich jeho členských knižníc, ktorých aktivita v oblasti evidovania , spracovania a prezentovania publikačnej činnosti je pokračovaním jeho primárnych cieľov a odrazom snažení ľudí, ktorí ho založili.