Knižničný zákon

Po takmer desaťročnom úsilí sa knihovnícka komunita na Slovensku dočkala 12. mája toho roku schválenia tak dlho pripravovaného a nespočetnekrát prepracovávaného zákona o knižniciach. Ide o zákon NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/187 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej s účinnosťou od 1. júla 2000, ktorý bol uverejnený v čiastke 79 Z. z., s. 2406 –2414.

Zákon upravuje postavenie a úlohy knižníc, ich zriaďovanie, poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti, ochranu, využívanie a sprístupňovanie historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu. Vzťahuje sa na knižnice, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby verejnosti, a na vlastníkov alebo správcov historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu.

Je tu preto namieste otázka, čo nám nový knižničný zákon prinesie v praxi?

V prvom rade je to presné vymedzenie knižničného systému Slovenskej republiky a vymedzenie jeho miesta v rámci štátneho informačného systému, ďalej presné vymedzenie funkcií a postavenia Slovenskej národnej knižnice.

Zákon kodifikuje typológiu knižníc a vymedzuje funkcie jednotlivých typov knižníc (vedeckých, akademických, verejných, školských a špeciálnych).

Vymedzuje osobitné postavenie Univerzitnej knižnice v Bratislave v rámci univerzálnych vedeckých knižníc a Centra vedecko-technických infiormácií v rámci špecializovaných vedeckých knižníc.

V záujme sprehľadnenia vzťahov medzi zriaďovateľom a knižnicou jednoznačne stanovuje na jednej strane práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa a na druhej strane práva a povinnosti knižníc. Z porušenia týchto práv a povinností potom vyplývajú sankcie, ktorým sa venuje § 23 t. z.

V zmysle Občianskeho zákonníka (§ 488) je poskytovanie knižnično-informačných služieb záväzkovým právnym vzťahom. Zákon presne stanovuje, ktoré knižnično-informačné služby patria k základným službám knižnice (absenčné a prezenčné výpožičky a ústne faktografické a bibliografické informácie) a sú bezplatné a ktoré sa považujú za špeciálne (písomné bibliografické informácie, rešerše, medziknižničné výpožičné služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií dokumentov, preklady, vydávanie publikácií) a možno za ne vyberať primeranú úhradu.

Nóvum predstavuje aj paragraf o financovaní knižníc, ktorý pripúšťa možnosť financovania knižníc z viacerých zdrojov: príspevok zriaďovateľa alebo zakladateľa, príspevok orgánu štátnej správy alebo samosprávy na zabezpečenie celoštátnych alebo regionálnych úloh, účelový príspevok orgánu štátnej správy alebo samosprávy na tvorbu fondov, príjmy za špeciálne knižnično-informačné služby a ďalšie doplnkové zdroje.

Úplne novou oblasťou, ktorú zákona pokrýva, je jeho štvrtá časť, ktorá sa zaoberá historickým knižným dokumentom a historickým knižničným fondom. Stanovuje spôsob jeho ústrednej evidencie, práva a povinnosti vlastníka alebo správcu a pravidlá vývozu historického knižného dokumentu a historického knižničného fondu.

Zákon tiež stanovuje pôsobnosť Ministerstva kultúry SR pri riadení a koordinácii výkonu štátnej správy v oblasti knižníc a historických knižných dokumentov a historických knižničných fondov.

Osobitne dôležité sú ustanovenia § 25 t. z., ktorý ukladá knižniciam, resp. ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, povinnosť do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť Ministerstvu školstva SR údaje do zoznamu knižníc a tak isto do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona uskutočniť zápis historického knižného dokumentu alebo historického knižničného fondu do ústrednej evidencie.

Vydaním tohto zákona sa rušia:

1. Zákon č. 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc v znení čl. XXV zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1966 Z. z. a čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 296/1966 Z. z.;
2. Položka č. 201 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
3. Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 51/1963 Zb. o evidencii knižníc jednotnej sústavy, o medziknižničnej výpožičnej službe a o prednostnom práve knižníc pri získavaní literatúry, časopisov a iných zbierkových materiálov;
4. Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry a Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky č. 110/1965 Zb. o evidencii zahraničnej literatúry.

V nadväznosti na tento zákon sa dopĺňa a mení z SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, ako aj zákon NR SR č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej a zákon SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov. Presné znenie zmien je uvedené v § 26 čl. II a III tohto zákona.

Ministerstvo kultúry vydá ešte všeobecne záväzné právne prepisy, ktoré objasnia podrobnosti a pracovné postupy súvisiace s paragrafmi 6 – 9, 13, 16, 18, 19 a 21 zákona o knižniciach. Pôjde o nasledujúce predpisy:

• Vyhlášku o odbornej evidencii, revízii a vyraďovaní knižničného fondu;
• Vyhlášku o medziknižničnej výpožičnej službe a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej službe;
• Vyhlášku o budovaní národného bibliografického systému;
• Vyhlášku o historickom knižnom dokumente a historickom knižničnom fonde;
• Vyhlášku o súbornom katalógu knižníc v Slovenskej republike;
• Vyhlášku o ďalšom vzdelávaní odborných zamestnancov knižníc po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.