V roku 1999 Centrum VTI SR jedenásty raz uskutočnilo štatistický prieskum stavu a činnosti technických knižníc (TK) a informačných stredísk (IS) v Slovenskej republike (SR).

Ročný výkaz o činnosti TK/IS bol zaslaný 266 spravodajským jednotkám. Vyplnený štatistický výkaz v rôznom stupni úplnosti a presnosti vrátilo 95 TK/IS, čo je o 14 menej ako v roku predošlom. V percentuálnom vyjadrení návratnosť fungujúcich 95 TK/IS predstavovala 35,7 %, kým v roku 1998 návratnosť 109 štatistických výkazov (ŠV) tvorila 38,6 % z odoslaného počtu.

V dôsledku štrukturálnych a organizačných zmien zakonzervovaná bola 1 technická knižnica vo VZT – Vzduchotechnika, a. s., Nové Mesto nad Váhom. Jej perspektíva je po zrušení ako samostatného útvaru spolu s funkčným miestom knihovníka viac ako neistá a obdobne ako v predošlom roku pri troch z piatich zakonzervovaných TK/IS predstavuje predstupeň k úplnému zrušeniu.

TK/IS podnikov, organizácií a firiem, ktoré oznámili svoje zrušenie:

1. Banícky ústav SAV, Košice (Predsedníctvo SAV) /1992/ – časť knižnice bola presunutá do Ústavu materiálového výskumu SAV, Košice (MŠ SR) /1999/ – knižničný fond (KF) neuvedený.
2. Bardejovské strojárne, a. s., Bardejov (MH SR) – pôvodne ZŤS, š. p. , Bardejov (MH SR) /1992/ – KF neuvedený.
3. Cestný investorský útvar, Bratislava (MVSVP SR) /1992, 1994/ – KF: 758 k. j.
4. Drevona, š. p., Zvolen (MLVH SR) /1992/ – KF: neuvedený.
5. Hydronika DEE, a. s., Bratislava – pôvodne Hydronika, š. p., Bratislava (MH SR) /1992/ – KF: neuvedený.
6. Chirana Piešťany, a. s., Piešťany (MH SR) /1992, 1998/ – KF: 3 443 k. j., z čoho 2 999 kníh sa presunulo do novovytvorenej Chirany Dental, spol. s r. o., Piešťany (MH SR) /1999/. TK bola v roku 1998 zakonzervovaná.
7. IGHP, a. s., Žilina (MŽP SR) /1992 – 1996/ – KF: 44 856 k. j. TK bola odpredaná do Ingeo, a. s., Žilina.
8. Kalcit, spol. s r. o., Vápenka a lom Gombasek, Slavec Plešivec (MH SR) /1992 – 1998/. TK bola v roku 1998 zakonzervovaná – KF: 1 672 k. j.
9. Kožiarske závody, spol. s r. o., Liptovský Mikuláš (MH SR) /1992, 1994, 1997/ – KF: 5 188 k. j.
10. Lesy Bratislava, š. p., (Ministerstvo pôdohospodárstva SR) /1992 – 1999/ – KF: 936 k. j., nástupníckou organizáciou sú Lesy SR, š. p., o. z., Smolenice.
11. Maytex, a. s., Liptovský Mikuláš (Ministerstvo priemyslu SR) /1992/ – KF: neuvedený.
12. Merina, a. s., Trenčín (MH SR) /1992, 1994 – TK zakonzervovaná/ – KF: 8 361 k. j.
13. OTF – služby, spol. s r. o., Nižná (MH SR) /1992, 1994, 1996/ – KF: 9 790 k. j.
14. Piloimpregna, a. s., v likvidácii, Spišská Nová Ves (FNM SR) /1992, 1993) – KF: 1 472 k. j.
15. Podnik racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy, Nitra (rezort neuvedený) /1992/ – KF: neuvedený.
16. Slovenská energetická agentúra, Bratislava (MH SR) /1992, 1995 – 1998/ – KF: 9 635 k. j. Knižničný a informačný fond bol po zrušení referátu VTEI podľa problematiky presunutý na sekcie a odbory vlastnej organizácie.
17. Tatrasvit, š. p., Svit (Ministerstvo priemyslu SR) /1992/ – KF: neuvedený – pretransformovaný na Tatrasvit, a. s., Svit (MH SR), potom rozpad na viaceré časti, dnes je funkčná len Tatrasvit Svit – Socks, a. s., Svit, vyrábajúca ponožky, ale TK nemá.
18. Trikota, a. s., Vrbové (MH SR, od roku 1996 samostatná a. s.) /1992 – 1998/ – KF: 2 413 k. j., ponúknutý vo februári 2000 formou zoznamu vyradenej literatúry na výber aj CVTI SR. TK bola v roku 1998 zakonzervovaná.
19. Ústav systémového inžinierstva priemyslu, Bratislava (Ministerstvo priemyslu SR, MH SR) /1992/ – KF: neuvedený.
20. Útvar architekta hl. m. SR Bratislavy (Magistrát hl. m. SR) /1992/ – KF: neuvedený.
21. Výskumnovývojový ústav maltovín, k. ú. o., Trenčín (rezort neuvedený) /1992/ – KF: neuvedený.
22. Zornica Banko Fashion, a. s., Bánovce nad Bebravou (MH SR) /1992 – 1996/ – KF: 1 020 k. j.
23. ZPA Prešov, a. s. (MH SR) /1992 – 1996/ – KF: 6 389 k. j., nástupníckou organizáciou po reštrukturalizácii je ZPA Pneutrade, a. s., Prešov – KF: nepoužívaný, zastaraný.
24. Želba, a. s. – pôvodne Železnorudné bane, š. p., Spišská Nová ves (MH SR) /1992, 1997/ – KF: 13 832 k. j., postupne rozpredaný.

O deviatich z uvedených TK/IS sme okrem skráteného identifikačného popisu z roku 1992 nemali žiadne informácie. Sme preto povďační vedeniam organizácií, že nás upovedomili aspoň o ukončení ich činnosti.

Od roku 1990 sme boli celkovo informovaní o zrušení 145 TK/IS.

Ad 1. – 24. pozri Poznámku!

Štatistické hlásenia fungujúcich 95 TK/IS a hlásenia 1 zakonzervovanej a 24 zrušených predstavujú súhrnnú odozvu 120 spravodajských jednotiek. V percentuálnom vyjadrení pri 266 oslovených to predstavuje 45,1 % celkovú odozvu (v roku 1998 bola 47,5 %).

Zber údajov sa uskutočnil na pracovnom tlačive Odboru edičného a propagačného CVTI SR. Ročný výkaz o činnosti TK/IS za rok 1999 sme na základe novelizácie Ročného výkazu o knižnici KULT (MK SR) 1201, platiaceho pre vykazovanie štatistických údajov do roku 1998, na Ročný výkaz o knižnici KULT (MK SR) 1001, platiaceho od roku 1999, doplnili o nasledujúce ukazovatele: v rámci špeciálnych dokumentov o novopridané rukopisy a mikrofilmy, v rámci prírastkov o audiovizuálne dokumenty. Z dotazníka EÚ LibEcon 2000 boli tiež včlenené ukazovatele o percente zastúpenia KF vo voľnom výbere, percente automatizovane spracovaného KF, počte serverov, počte počítačových staníc a v rámci nich o počte prístupnom používateľom. Odlišne ako v predošlých rokoch boli štruktúrované ukazovatele o neinvestičných nákladoch a kapitálových výdavkoch.

( ) – rezort, pod ktorý podnik patril;

/ / – roky, za ktoré bol zaslaný vyplnený štatistický výkaz. V r. 1992 išlo len o vstupné identifikačné údaje bez

uvedenia rozsahu KF a ďalších referenčných údajov;

TK – vytlačené kurzívou: 6., 8., 18. sú 3 z 5 zakonzervovaných TK v roku 1998.

Počet požadovaných ukazovateľov každoročne narastá v súvislosti s automatizáciou knižníc, rozširovaním záberu ich činností i s postupným zlaďovaním našich ukazovateľov s ukazovateľmi Európskej únie.

V 95 spravodajských jednotkách funguje v 45 prípadoch samostatná technická knižnica, v 11 technická knižnica s informačným strediskom a 2 technické knižnice koexistujú s ďalším pracovným útvarom.

Informačné stredisko samostatne pracuje v 22 spravodajských jednotkách, v 8 ďalších spolu s iným pracovným útvarom. Iné sú pracovné útvary v 7 spravodajských jednotkách, ktoré sa nemôžu označiť ani ako TK, ani ako IS.

Stav knižničného fondu v sieti TK/IS pri 94, ktoré z 95 spravodajských jednotiek vyplnili tento ukazovateľ, bol 2 328 888 k. j., čo predstavuje priemerne 24 775 k. j. na 1 TK/IS (v r. 1998 to bolo 29 310 k. j.). Priemerné zníženie veľkosti KF je dané tým, že v r. 1999 vypadli viaceré veľké knižnice – napr. VSŽ Infoconsult, spol. s r. o., Patentová knižnica, Košice (v r. 1998 437 485 k. j.) a tiež VSŽ Infoconsult, spol. s r. o., Košice (v roku 1998 162 141 k. j.), ktoré zvyšovali výsledný priemer.

V r. 1998 z celkového knižničného fondu 3 165 521 k. j. vykázalo 107 TK/IS 2 074 499 k. j. ostatných dokumentov, do ktorých boli započítané všetky knižničné jednotky okrem kníh. Od r. 1999 vykazujeme pre KULT (MK SR) 1001 špeciálne dokumenty, ktorých bolo spolu v 80 TK/IS 1 241 663 k. j.

V rámci špeciálnych dokumentov sme súhrnne zaevidovali 0 rukopisov, 315 audiovizuálnych dokumentov (len 3 TK/IS), 700 elektronických dokumentov (CDROM) v 21 TK/IS, 5 308 mikrofilmov (2 TK/IS), 74 528 výskumných a cestovných správ (44 TK/IS) a 449 videokaziet (20 TK/IS).

Iných špeciálnych dokumentov vykázalo 67 TK/IS (1 160 363 k. j.).

Fond kníh vykázalo 93 TK/IS v celkovom počte 994 807 k. j., takže na 1 TK/IS v rámci všetkých rezortov pripadol fond o veľkosti 10 697 k. j., to znamená priemerne asi o jednu tretinu menší ako fond špeciálnych dokumentov.

Odber titulov periodík v počte 5 952 uviedlo spolu 92 TK/IS, čo je v priemere rovnaké množstvo titulov ako v roku 1998.

Z celkového počtu tvorili tituly domácich periodík (v slovenčine) pri 90 TK/IS 3 539 odoberaných titulov v rámci všetkých rezortov, čo je opäť v priemere rovnaké množstvo ako v roku 1998.

Tituly zahraničných periodík (cudzojazyčných) vykázalo 85 TK/IS v počte 2 413, čo je tiež v priemere rovnaké ako v r. 1998.

Počet exemplárov odoberaných titulov periodík uviedlo 91 TK/IS v počte 11 629, čo je v rámci všetkých rezortov priemerne 128 exemplárov titulov periodík na 1 TK/IS, v r. 1998 to bolo len 114.

Prírastok k. j. kúpou uviedlo spolu 86 TK/IS v počte 17 679 k. j., čo znamená, že v rámci všetkých rezortov 1 TK/IS nakúpila priemerne 205 k. j. V r. 1998 to bolo priemerne 290.

Prírastok audiovizuálnych dokumentov kúpou sme v r. 1999 sledovali po prvý raz. Uviedlo ho len 5 TK/IS v počte 24 k. j.

Prírastok k. j. inou formou bol v r. 1999 zaznamenaný pri 41 TK/IS vo výške 32 727 k. j. Na 1 TK/IS v rámci všetkých rezortov tak pripadá priemerne 798 k. j. získaných darom, výmenou, povinným výtlačkom, ale aj vlastnou produkciou organizácie (najmä vlastné výskumné správy vo výskumných ústavoch pracujúcich predovšetkým so svojou vlastnou produkciou). V r. 1998 bol priemerný prírastok získaný inou formou len 679 k. j.

Predložený rozbor naznačuje, že nemožnosť dostatočného ročného prírastku kúpou sa snažia TK/IS kompenzovať nadobúdaním inou formou.

Prírastok k. j. v cudzích jazykoch malo 44 TK/IS vo výške 28 899 k. j., teda na 1 TK/IS vo všetkých rezortoch pripadlo priemerne 657 k. j. (v r. 1998 len 100 k. j.). Keďže tento ukazovateľ uvádzame v ročných výkazoch len od r. 1998, môže ísť buď o prípad postupného zvyknutia si na jeho vyplňovanie, alebo v inom, lepšom prípade, o uvedomenie si informačnej hodnoty týchto prameňov, keďže z celkového prírastku 50 406 k. j. tvoril viac ako polovicu a oproti predošlému roku došlo k jeho 6,5násobnému nárastu.

Úbytok k. j. vykázalo 56 TK/IS v súhrne 39 184 k. j.

Nový ukazovateľ zastúpenie KF vo voľnom výbere vyplnilo 40 TK/IS. Na jednu pripadá priemerne 71percentné zastúpenie KF vo voľnom výbere.

Rovnako po prvýkrát uvedený ukazovateľ percento automatizovane spracovaného KF vyplnilo len 36 TK/IS, pričom na každú pripadlo priemerne 61percentné automatizované spracovanie KF.

Registrovaní používatelia vo všetkých rezortoch predstavovali 21 242 osôb v 72 TK/IS, ktoré ukazovateľ vyplnili. Pre jednu to predstavuje používateľské zázemie priemerne 295 osôb, najmä vlastných zamestnacov (v r. 1998 priemerne 293 používateľov).

Registrovaní návštevníci tvorili 74 840 osôb v 66 TK/IS všetkých rezortov a priemerné číslo na jednu TK bolo 1 134, v roku 1998 to bolo priemerne 1 047 návštevníkov.

Posledné dva ukazovatele sú mnohokrát uvádzané len odhadom, pretože sa vo väčšine prípadov nevedie ich evidencia a niektoré TK/IS ich odmietajú uvádzať vôbec, pretože pre ich činnosť nie sú dôležité, na rozdiel od verejných knižníc, pretože od nich nezávisí prílev financií na ďalšie fungovanie.

To isté sa vzťahuje v plnej miere aj na výpožičky.

Absenčné výpožičky (a. v.) poskytlo 87 TK/IS v súhrnnom počte 190 748 s priemerným počtom na 1 TK/IS vo všetkých rezortoch 2 192 a. v. Tento ukazovateľ nemožno pre zmenu spôsobu vykazovania od r. 1998 porovnať.

Prezenčné výpožičky (p. v.) vybavilo 56 TK/IS 131 113 výpožičkami vo všetkých rezortoch, čo pre 1 TK/IS predstavuje priemerne 2 341 p. v. (v r. 1998 priemerne 1 920 p. v.).

V roku 1999 sa vo všetkých rezortoch vypožičalo absenčne priemerne najviac kníh (1 223 k. j.), potom periodík (1 096 k. j.) a najmenej špeciálnych dokumentov (490 k. j.).

Prezenčne sa priemerne vypožičiavali informačné pramene presne v opačnom poradí – najviac špeciálne dokumenty, lebo sa spravidla požičiavajú prezenčne (1 668 k. j.), potom periodiká (1 507 k. j.) a najmenej knihy (605 k. j.).

Vlastnú výpožičnú službu doplnili TK/IS cestou MVS a MMVS.

Cestou MVS z iných knižníc 35 TK/IS požičalo 2 538 k. j., čo v rámci všetkých rezortov pre 1 TK/IS znamenalo v priemere 72 výpožičiek, kým v r. 1998 to bolo v priemere 81.

Cestou MMVS z iných knižníc 18 TK/IS požičalo 434 k. j., v rámci všetkých rezortov pre 1 TK/IS to predstavuje priemerne 24 k. j., v r. 1998 to bolo priemerne až 45 k. j.

Cestou MVS iným knižniciam 29 TK/IS požičalo 798 k. j., čo je priemerne o niečo viac ako v r. 1998.

Cestou MMVS iným knižniciam 3 TK/IS požičali 7 k. j. Oproti r. 1998 ide v priemere o 5násobný pokles.

Index obratovosti knižničného fondu (jeho využívanosti), daný pomerom počtu výpožičiek k počtu zväzkov (k. j.) vo fonde, predstavuje 13,8 % využitie knižničného fondu, čo je najvyššie za posledných 6 rokov.

Vo všetkých rezortoch poskytlo 15 TK/IS 7 897 bibliografických informácií (BgI). Priemer na 1 TK/IS vo všetkých rezortoch predstavuje 526 BgI, v roku 1998 priemerne 420 BgI.

Faktografické informácie (FI) poskytlo 16 TK/IS v rezortnom súhrne 9 124, teda 1 TK/IS poskytla priemerne 570 FI, v r. 1998 len 229.

Rešerše klasické vypracovalo 13 TK/IS v počte 113, čo je v rezortnom súhrne priemerne 9 na 1 TK/IS, v r. 1998 to bolo až 81.

Klasických bibliografií bolo štyrmi TK/IS spracovaných 271, takže priemerne 68 pripadá na 1 TK/IS vo všetkých rezortoch (v r. 1998 žiadne).

Rešerše strojové – 2 401 v 25 TK/IS, v jednej priemerne 96, v r. 1998 až 213.

Strojové bibliografie vypracovali 3 TK/IS v počte 194, t. j. jedna priemerne 65 (v r. 1998 žiadne).

Po prvýkrát sme sa zaujímali o odborné kurzy, porady a semináre. Zorganizovalo ich 7 TK/IS v počte 17 (priemerne 2 na 1 TK/IS). Aktivity tohto typu organizované inými absolvovali tiež pracovníci 7 TK/IS spolu v 34 prípadoch, to značí, že sa pracovníci 1 TK/IS zúčastnili priemerne na piatich.

Dvadsaťtri TK/IS vydalo 57 titulov periodík, t. j. priemerne 2 na 1 TK/IS (r. 1998 rovnako 2).

Vydané publikácie uviedli 4 TK/IS v počte 12 titulov, t. j. priemerne 3 na 1 TK/IS (v r. 1998 rovnako 3).

Odborných pracovníkov s knihovníckym a informatickým vzdelaním má len 57 TK/IS (fyzický stav 107, prepočítaný stav 100), pričom na každú z nich pripadá priemerne 1,9 fyzického pracovníka a 1,7 pracovníka na plný pracovný úväzok (v r. 1998 bol fyzický stav 1,9, prepočítaný rovnako 1,9).

Odborných pracovníkov – neknihovníkov je spolu 137 v 66 TK/IS (fyzický stav), na 1 TK/IS potom pripadajú dvaja, prepočítaný stav je 118, teda na 1 TK/IS pripadne priemerne 1,8 (v r. 1998 fyzický stav 2, prepočítaný 1,7).

Financovanie TK/IS je hradené z podnikovej réžie, a preto sa veľmi ťažko, o to viac, ak sú TK/IS súčasťou iných väčších útvarov, zisťuje celoročné finančné krytie.

Napriek tomu uvádzame dostupné získané údaje v súhrne:

– celkové neinvestičné náklady – 21 328 680, Sk (38 TK/IS);
– neinvestičné náklady na nákup KF – 13 420 697,57 Sk (52 TK/IS);
– neinvestičné náklady na mzdové náklady bez OON – 7 907 983, Sk (28 TK/IS);
– neinvestičné náklady – prevádzkové dotácie od zriaďovateľa – 4 851 873, Sk (4 TK/IS);
– neinvestičné náklady na nákup KF – od zriaďovateľa – 2 645 243, Sk (15 TK/IS);
– kapitálové výdavky (KV) celkom – 782 000, Sk (1 TK/IS);
– KV na výstavbu a rekonštrukciu – 18 687, Sk (2 TK/IS);
– KV na automatizáciu – 80 000, SK (2 TK/IS);
– ostatné kapitálové výdavky – 21 000, Sk (1 TK/IS);
– ostatné príjmy spolu – 1 098 816,60 Sk (4 TK/IS);
– poplatky za knižničné činnosti – 65 268,90 Sk (4 TK/IS).

Počítač vlastní 65 TK/IS v počte 214, takže na 1 TK/IS pripadajú priemerne 3.

Tlačiarne k PC má 62 TK/IS v počte 150, teda na 1 TK/IS pripadajú priemerne 2.

Automatizovaných je 60 TK/IS z celého súboru, pričom automatizované knižničnoinformačné systémy (AKIS) vlastní 51.

2. Ďalším používaným AKISom (4 inštalácie) je RAPID LIBRARY od Cosmotron Systems Ltd., Hodonín.

3. Po dve inštalácie majú LIBRIS od Acom, spol. s r. o., Košice a T–SERIES, donedávna pod názvom Tinlib, z Ústavu výpočtovej techniky Univerzity Karlovej, Brno a KPS – Knižničný podnikový systém od bratislavského PosAmu.

4. Od firiem produkujúcich softvéry vo svojom geograficky blízkom okolí si dali urobiť vlastný knižničnoinformačný program na zákazku 3 TK/IS.

5. Vlastné výpočtové stredisko “ušilo na mieru” knižničné programy pod rôznymi názvami (KNIHA, KNIŽNICA) pre 14 TK/IS.

6. A napokon rôzne neknihovnícke bázy dát (MS ACCES, BROWSE, Microsoft outlok, FOX PRO a iné) používa 9 TK/IS.

Automatizované agendy (162) má 53 TK/IS, takže na jednu pripadajú priemerne 3 agendy. Najviac sa využíva katalogizácia a rešeršné služby.

Formulár Vlastné elektronické bázy dát vyplnilo len 16 TK/IS s celkovým uvedením 32 báz dát, čiže priemerne 2 na 1 TK/IS.

Prístup do internetu má 21 TK/IS, z toho 8 od roku 1999.

Email využíva 56, z toho 36 od r. 1999, intranet funguje v piatich TK/IS.

Technickým vybavením okrem PC (kopírky, diaprojektory, čítačky mikrofišov...) disponuje 47 TK/IS, expertné činnosti – okrem základných knihovníckych – poskytuje 23, preklady interne vyhotovuje 46 a externe ich zadávajú robiť 4 TK/IS.

Služby zdarma poskytuje 89 TK/IS, ktoré spolu vypísali 215 služieb, takže na 1 TK/IS pripadajú priemerne 2.

Služby za úhradu poskytovalo len 27 TK/IS, a to najmä služby nadstavbové a tiež pre externých záujemcov, v celkovom počte 50, teda na 1 TK/IS pripadli priemerne takisto 2 tieto služby.

Návštevné hodiny vyplnilo 94 TK/IS z 95. Až 72 TK/IS si zachovalo rovnakú dĺžku návštevných hodín ako v r. 1998, 4 ich majú upravené nanovo, 6 dokonca dlhšie. Iba 8 TK/IS ich skrátilo a v štyroch prípadoch nie sú určené.

Aj keď v roku 1999 niektoré priemerne prepočítané údaje v rámci sledovaných ukazovateľov mali vyššiu hodnotu ako pred rokom, o celkovom priaznivom smerovaní technických knižníc a informačných stredísk v SR, ktoré by mali byť v novom Zákone o knižniciach SR pomenované súhrnným pojmom špeciálne knižnice, to ešte nevypovedá. Zneisťuje nás fakt podstatne nižšieho počtu zaslaných štatistických výkazov z fungujúcich TK a IS a nezvyčajne vysoký počet zrušených TK/IS.

Na rok 2000, ktorý uzatvára druhé tisícročie a dvadsiate stročie, nemáme príliš optimistické správy ani z doteraz dobre finančne, personálne a materiálne zabezpečených informačných stredísk dosiaľ prosperujúcich odvetví, ktoré tiež začínajú trpieť nedostatkom zákaziek, klientov, financií a sú nútené redukovať výdavky a obmedzovať činnosť. V tejto oblasti špeciálne knižnice, zdá sa, nemôžu prekročiť svoj tieň, ale musia počkať na čas, keď slnečné lúče nášho hospodárstva budú hriať intenzívnejšie.