Bulletin CVTI SR č. 4/1999 v rubrike Správy a informácie (s. 52) informoval o príprave prekladového viacjazyčného slovníka odborných termínov z knižničnej a informačnej vedy. Koordinátorom tohto medzinárodného projektu je pán Ivan Kanič z Národnej a univerzitnej knižnice v Ľubľane v Slovinsku, z našej strany sa na príprave slovenskej verzie slovníka podieľajú Univerzitná knižnica v Bratislave, Matica slovenská SNK v Martine a KKIV FiF UK v Bratislave.

    Prvú etapu prác mali zainteresované krajiny skončiť vydaním dvojjazyčných slovníkov, v ktorých by predstavili svoju základnú knižničnú terminológiu v rozsahu 4 000 - 5000 hesiel v preklade do angličtiny. Túto úlohu sa zatiaľ podarilo splniť z 19 krajín len Slovensku, ktoré koncom roka 1999 zásluhou Univerzitnej knižnice v Bratislave vydalo v rámci veľkolepo koncipovaného projektu multilingválnych slovníkov knižničnej terminológie Anglicko-slovenský slovník knižničnej terminológie na 223 stranách so 4 321 heslami. Slovenskú verziu pripravili zástupcovia menovaných slovenských knižníc, za výber hesiel, ich zostavenie a prípravu vydania zodpovedá p. Ivan Kanič. Zostavovateľ je pri práci na projekte limitovaný a do značnej miery aj obmedzovaný finančnými možnosťami. Vydanie slovníka na Slovensku finančne podporilo aj Ministerstvo kultúry SR.

    Predchodcom projektu multimediálneho slovníka bola začiatkom 90. rokov potreba viacerých európskych národných knižníc porovnať a zjednotiť svoju odbornú terminlógiu. S týmto zámerom posielali vlastné jazykové ekvivalenty do Britskej rady v Kolíne, ktorá sa ich chystala publikovať v jednotlivých zväzkoch Praktického slovníka pre knihovníkov. Projekt, do ktorého prispievali najmä východoeurópske národné knižnice, bol však v roku 1995 zastavený, preto iniciatívu p. Kaniča i Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá myšlienku pokračovania podporila, treba len privítať. Na druhej strane po prelistovaní prvého tlačeného výstupu prekladového Anglicko-slovenského slovníka knižničnej vedy, zistíme, že sa na vec musíme pozerať bez zbytočne veľkých očakávaní. V Čechách i na Slovensku nie sme vo vydávaní podobných slovníkov žiadnymi nováčikmi, veď už v roku 1958 vyšiel v Československu Nádvorníkov Slovník knihovníckych termínov v šiestich jazykoch. V priebehu 70. rokov vychádzali viacjazyčné informatické slovníky VINITI a MCVTI s českou mutáciou, ako aj slovenské vydanie Thomsonovho Vocabularium Bibliothecarii so slovenskou mutáciou, z tejto oblasti vyšli obdobne aj Harrodov, Classonov a Versigov slovník. Začiatkom 80. rokov pribudol Nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník z knižničnej vedy a informatiky V. Šímovej a H. Hogha a o rok neskôr Hajduškov Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník knihovníctva a informačnej vedy (1981). Prínosom bol slovník Augustína a Dagmar Mertových Anglicko-český slovník infomatiky, ktorý s 13 000 termínmi z oblasti VTEI, knihovníctva, reprografie, polygrafie a vydavateľstva, výpočtovej a informačnej techniky a z hraničných disciplín vyšiel v roku 1988. V jeho druhom vydaní v roku 1994 autori pripojili viac ako tisíc nových termínov. Všetky spomínané slovníky mali okrem vlastnej slovníkovej časti dobre spracované predhovory s podrobným uvedením zdrojov excerpcie a terminologických noriem a publikácií, ktorými sa riadili pri výbere domácich ekvivalentov. Samostatnú časť tvoril Návod na používanie slovníka s uvedením spôsobov radenia hesiel, zložených hesiel, heslových odstavcov, pri dôležitých heslách uvedenie hesla v americkom i britskom pravopise, odkazy na rôznosť pravopisu pri jednom dôležitom hesle, rozpisy odborových skratiek a akronymov s odkazmi na ich neskrátené znenie v oboch jazykoch skratiek, okrem základného prekladu hesla v zátvorke bližšie tematické určenie domáceho ekvivalentu, uvedenie blízkych i vzdialených synoným i homoným v rámci jedného hesla, odlíšenie hesla v rámci rôznych slovných druhov (podst. meno, sloveso, príd. meno, príslovka). Tematická príslušnosť bola v týchto slovníkoch za prekladom hesla označená buď číselne notačnými znakmi v rámci v návode uvedenej klasifikačnej schémy, alebo, najmä pri heslách z hraničných odborov, skratkami týchto odborov v zátvorke. Súčasťou týchto návodov bol i Zoznam excerpovanej literatúry.

    Ak sa z tohto hľadiska pozrieme na Anglicko-slovenský slovník knižničnej terminológie, ktorý je prvým samostatným zväzkom vypracovaným v rámci medzinárodného projektu “Multilingual Dictionary of Library Terminology” , ktorý sponzoruje Open Society Institute - Rergional Library Program, Budapešť, a Národná a univerzitná knižnica, Ľubľana, Slovinsko, zistíme, že slovník obsahuje výber anglických (prevažne americká angličtina) a slovenských termínov používaných v odbornom jazyku knihovníkov. Obsahuje aj niektoré termíny používané v informačnej vede, pri elektronickom spracovaní údajov, dokumentácii, bibliológii, knižnom obchode a pod. Slovník má na titulnom liste anglický a pod ním slovenský názov. Sprievodné údaje o pôvodcoch a zostavovateľovi sú tiež v obidvoch jazykoch. Namiesto predhovoru je len predslov v angličtine a samostatne i v slovenčine, no tým sa jeho sprievodná výbava končí. Preklady hesiel sú jednoduché, jednoúrovňové, bez označenia notifikácie alebo hraničných odborov, v ktorých sa používajú, gramatický aparát použitý v zátvorke za heslom v skratke - (v), (m), (n), (a) - nie je nikde v slovníku vysvetlený, skratky uvádzané ako samostatné heslo v angličtine nie sú v angličtine rozpísané, ale rovno preložené v rozpise do slovenčiny. Používateľ sa musí uspokojiť so simplicitným spracovaním slovníka, ktorý v anglicko-slovenskej časti vzostupne predraďuje každému heslu poradové číslo v rámci abecedného poradia. Číslovanie hesiel slúži ako kľúč na krížové vyhľadávanie slovenských prekladových ekvivalentov nájdených v slovenskom registri. Ostáva úplnou neznámou, z akých prameňov autori heslá excerpovali, akými odborovými terminologickými normami sa riadili, aké slovníky použili, čo ovplyvnilo výber práve uvádzaných hesiel. Túto otázku si položíme hneď na začiatku anglicko-slovenskej slovníkovej časti, ktorá nezačína ako pri ostatných slovníkoch A A, o úplnom opomenutí AACR ani nehovoriac, keď prvým heslom je z neznámeho dôvodu abbreviated entry.

    Azda by nebolo bezdôvodné pouvažovať nad tým, či tento spôsob spracovania postačí pri napĺňaní cieľa uvedeného v predslove o prijatí a začlenení sa do spoločnosti európskych jazykov v rámci odbornej terminológie a využití príležitosti na predvedenie svojho odborného know-how.