Povedú informačné technológie k úpadku profesie knihovníka - informačného pracovníka?

Czy technika, która obecnie wspomaga komunikacje ę mie dzy ludz mi, doprowadzi do upadku zawodu bibliotekarza - pracovnika informacji? EBIB, Elektroniczny Biuletyn Informacyjny Bibliotekarzy, 1/2000, n. 9, 5 s.

    Nastupujúca “éra informácií” znie pre profesiu knihovníka príliš sľubne a nezávisle od obsahu nových vynálezov a kvality nových techník, pričom úloha knihovníka-informačného pracovníka sa zdá byť prinajmenšom taká istá, ako ju chápeme dnes - úloha sprostredkovateľa poznatkov zhromaždených v dokumentoch používateľom. Zároveň je však dosť hlasov, ktoré na jednej strane predpovedajú úpadok tohto povolania a na strane druhej predpovedajú jeho nezvyčajný rozvoj.

    Úlohy knihovníka-informačného pracovníka súvisiace s poskytovaním vedeckých informácií sa vlastne v toku dejín nezmenili, a ak sa aj niečo zmenilo, tak to nie je jeho úloha, ale pracovisko a metódy práce. V súčasnosti značne rezonuje otázka, či pracovisko zostane, teda či knižnice alebo informačné strediská budú naďalej fungovať. Nepochybujeme o tom, že bude nutné poskytovať informácie používateľovi, ale vzniká otázka, či sa to musí diať v knižnici. Otázka existencie knižnice ako inštitúcie, ktorej úlohy a poslanie sú známe už dávno, by sa zdala nemiestna, keby nebola reálna obava, že môže dôjsť k ich akémusi “zmrazeniu”, pretvoreniu na archív či na istý druh múzea.

    Zásadnou podmienkou existencie akejkoľvek profesie je nielen miesto jej vykonávania, ale najmä to, či bude spoločensky potrebná. Ak vychádzame z toho, že informačný pracovník je povinný zhromažďovať, spracúvať a poskytovať používateľovi informácie a že informácie potrebujú ľudia vo všetkých sférach života, natíska sa kladná odpoveď na našu otázku o pretrvaní profesie. Ak obmedzíme náš záujem iba na vedecké informácie, odpoveď musí byť tiež kladná, pretože veda je postavená na informáciách a nemôže sa bez nich rozvíjať.

    V súvislosti s otázkou takej existencie knižnice/informačného strediska ako v minulosti už nemôžeme dať až takú jednoznačnú odpoveď ako vo vzťahu k profesii, hoci si ani v tomto prípade nevieme predstaviť, že by bola negatívna. V histórii knihovníctva sme sa zatiaľ nemuseli veľmi pozastavovať nad rozdielmi medzi typmi knižníc a ich zmenenými úlohami. (Hovoríme tu o špecifikách knižnice národnej, verejnej, vedecko-akademickej či školskej a nevymenúvame iné.)

    Nesmie sa zabúdať na to, že jednotlivé knižnice (univerzitné, slúžiace hlavne používateľom s humanitným zameraním, alebo akademické vedecké knižnice s polytechnickým, ekonomickým, poľnohospodárskym, hudobným atď. zameraním) majú rozdielne ciele. Predpokladá sa totiž, že používatelia s humanitným zameraním budú naďalej využívať tradičné knižnice, kým používatelia s prírodovedným či technickým zameraním budú väčšmi využívať elektronické či virtuálne knižnice, ako aj sieťové spojenia na získanie informácií. (Na ilustráciu uvádzame, že v diskusii týkajúcej sa elektronickej budúcnosti akademických knižníc, ktorá prebehla na konferencii v Krakove r. 1995, fyzici deklarovali výlučné využívanie elektronických prameňov informácií, chemici sa vyslovili za jednu i druhú formu s dôrazom na elektronickú a humanisti si nevedeli predstaviť vedeckú prácu bez tradičnej knihy.)

    Dôkazom možností, ktoré už dnes využívame, je napr. The Visionary Information Service. Link News. Link Alert. Táto služba, ktorú zabezpečuje Springer VDI Verlag, umožňuje prístup do online knižníc: chemickej, informačnej, ekonomickej, inžinierskej, s vedami o životnom prostredí, o zemi, o živote, medicíne, matematike alebo fyzike a astronómii. Každá z týchto knižníc obsahuje: elektronické verzie tlačených časopisov, elektronické časopisy a knihy, programy typu demo, správy spolkov a združení, moderované diskusie, cenné abstrakty, prepojenia na iné zaujímavé miesta. Podobné ponuky za úplatu poskytujú mnohé iné firmy (napr. EBSCO, SWETS).

    Nemôžeme povedať, že všetci predstavitelia matematicko-prírodných a technických vied využívajú výlučne elektronické informácie. Vo veľkej miere to závisí od finančnej situácie a od prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte na vedu a kultúru. Iným faktorom brzdiacim využívanie elektroniky sú tiež návyky vedcov a potom psychologické bariéry. Prirodzene, musíme pamätať na to, že nie všade na svete majú ľudia prístup k všetkým vynálezom a novinkám. Hromadenie elektronických informácií na serveroch siete internetu, internetu 2, intranetu či mestskej siete typu Freenet nám dáva ten istý pocit záplavy informácií, aký sme mali dávnejšie v súvislosti s tlačenými stránkami, keď sme vstupovali do oddelenia kníh veľkej knižnice. Tam mali knihovníci-informační pracovníci také formy vyhľadávania dokumentov či informačné jazyky, ktoré pomáhali získať to, o čo sme mali záujem. Vo všeobecnosti aj v elektronickom mori informácií sú nástroje a pomôcky (napr. rôzne prehliadače), ktoré nám uľahčujú nachádzanie informácií, hoci podobne ako v prípade tradičných zdrojov, máme pocit, že sme nezískali všetko, čo by nám kybernetický priestor mohol ponúknuť. Júlia S. Sabaratnamová o ňom napísala: “Plávame po mori informácií a používatelia si nariekajú na nedostatok poznatkov.” Zdá sa, že musí nastať veľká zmena - nie evolučná, ale revolučná. Niektoré vízie technického rozvoja sa nám dnes zdajú neuskutočniteľné či fantastické, ale je predsa známe, že stále vznikajú nové vynálezy, ktorých použitie zbaví ľudí rôznych namáhavých činností.

    Odpovedali sme teda na otázku o pretrvaní knižnice, hoci nie je známe, či budú vyzerať tak ako dnes. Zatiaľ sa zdá byť isté, že profesia informačného pracovníka pretrvá.

    Pripomeňme si jav, ktorý bol v našej krajine v 90. rokoch a ktorý touto istotou otriasol. Z našej informačnej infraštruktúry, z 1 723 informačných stredísk, ktoré existovali ešte v roku 1980, sa zachovalo sotva 312, zlikvidoval sa istý počet verejných knižníc či straníckych knižníc, vtedy nazývaných filozofickými knižnicami. Poplach okolo likvidácie verejných knižníc je veľký, no už málo sa píše o uzavretých informačných strediskách v priemysle, čo zaiste vyplýva zo štrukturálnych zmien, ktoré v ňom prebiehajú, z jeho privatizácie a úpadku niektorých jeho odvetví. Takmer sme si nevšimli rôzne strediská, ktoré medzičasom vznikli a ktoré sa zaoberajú podporou rozvoja obchodu či malých i väčších podnikov, inovačné a podnikateľské centrá, ktorých hlavným cieľom je transfer moderných technológií zo zahraničia, ale aj podpora domácich iniciatív. Taktiež málo píšeme i hovoríme o úlohe, ktorou sa snažia informačne biele miesta vyplniť strediská komerčných informácií. Krzysztof Matusiak píše, že na poľskom trhu identifikujeme vyše 4 000 inštitúcií a spolkov rôzneho typu, ktoré deklarujú výchovno-poradenskú činnosť v prostredí malej firmy. V našej realite sa objavili úplne nové inštitúcie, ako sú korporácie, technologické centrá a technologické parky, “podnikateľské inkubátory”, nadácie, banky, súkromné firmy poskytujúce informácie a iné. Zatiaľ sa zdá, že informační pracovníci si v nich musia nájsť miesto. Pod pojmom informačný pracovník rozumieme profesionálne vzdelaného človeka v oblasti knihovníctva a informačnej vedy, ale zatiaľ nevieme o tom, že by absolventi knihovníctva boli zamestnaní na miestach tohto typu. Ak nie sú, to značí, že nie sú vhodne vyprofilovaní a dostatočne zviditeľnení na trhu práce. Medzičasom možno identifikovať predstaviteľa tejto profesie, vychádzajúc nie zo vzdelania, ale z funkcií, ktoré plní na svojom pracovisku v priemysle, riadiacej správe, na vysokých školách, v bankách a v už spomínaných inštitúciách. Skupiny osôb, ktoré tu možno rozlíšiť, sú:

a) ľudia, ktorí sa zaoberajú teóriou, zákonmi týkajúcimi sa informácií, filozofiou, sociológiou v oblasti informačnej vedy,

b) špecialisti v oblasti informačných systémov, ktorí analyzujú informačné problémy, projektujú systémy a siete a riešia problémy z tejto oblasti,

c) sprostredkovatelia informácií, ktorí pracujú medzi ľuďmi prijímajúcimi rozhodnutia, a nahromadených poznatkov,

d) informační technici, ktorí inštalujú a kontrolujú informačné systémy, získavajú informácie, uchovávajú a pretvárajú ich za pomoci technických prostriedkov,

e) informační manažéri, ktorí plánujú, rozvíjajú, koordinujú a kontrolujú informačné zdroje a programy,

f) učitelia, ktorí vzdelávajú, školia a poskytujú informácie všetkým kategóriám informačných pracovníkov.

    Spomínané osoby a nimi vykonávaná práca nemusí byť teda spojená s knižnicou či informačným strediskom. Takýmto spôsobom môžeme identifikovať, koľko ľudí pracuje v informačnej sfére a koľko je potenciálnych miest pre absolventov knihovníctva a informačnej vedy. S istotou môžeme povedať, že pripravujeme pracovníkov zo skupiny a), zo skupiny b) iba čiastočne, zo skupiny c) v závislosti od druhu informácií, ktoré sú potrebné, t. j. z danej vednej oblasti, hoci niekedy sa nám nepodarí dobre pripraviť na poskytovanie informácií z technických a matematicko-prírodných vied, medicíny a pod., takisto ešte nie najlepšie pripravujeme osoby zo skupiny e), avšak s istotou pripravujeme ľudí zo skupiny f), čiže učiteľov.

    Zároveň sa predpokladá, že budú potrební informační brokeri pre oblasť obchodných informácií, zodpovedajúci za vyhľadávanie informácií v knižniciach, bázach dát či sieťach, za ich hodnotenie a poskytovanie používateľom, ďalej špecializovaní projektanti multimediálnych systémov, ako sú napr. projektanti zodpovední za vzhľad obrazovky (grafika a rozmiestnenie údajov), manažéri informačných systémov a konečne ľudia zodpovední za projektovanie a následne aktualizáciu WWW stránok. Navyše treba nájsť špecialistov na vyhľadávanie informácií tak v sieťach, ako aj v bázach dát, ľudí konzultujúcich s používateľmi, ako aj informačných učiteľov a analytikov poznatkov pripravujúcich abstrakty atď. A tu opäť sebakriticky treba povedať, že nie na všetko, čo je potrebné pre tieto špecializácie, sa počas štúdia kladie rovnaký dôraz.

    Aké vedomosti treba poskytnúť študentom knihovníctva a vedeckých informácií, aby mohli kvalitne vykonávať špecializovanú prácu v súlade s potrebami v oblasti informatizácie? Viacerí naslovovzatí odborníci sa vyslovili k problematike skladby študijného programu informačného pracovníka. V súlade s tým, že vedecké informácie sú vnímané ako interdisciplinárna veda, vzdelanie poskytované študentom sa musí skladať z:

• vied behaviorálnych - umožňujúcich chápať človeka,
• vied poskytujúcich analytické nástroje, potrebné pri riešení problémov,
• informačnej technológie a znalostí informačných systémov - chápania veľkosti a obmedzení humanitných vied v rozvoji informačného strediska,
• vedy o počítačoch, najmä vzhľadom na využívanie počítača pri riešení problémov spôsobených ľuďmi alebo vo výskumných projektoch.

    Preto je potrebné vhodne vyvážiť proporcie medzi:

• vedou o komunikácii,
• informatikou,
• vedou o riadení,
• knihovníctvom,
• inžinieringom,
• biznisom,
• vedou o informáciách.

    V tomto komplexe vied chýbajú tzv. všeobecné vedy ako filozofia, náuka o vede, história vedy, náuka o všeobecných systémoch, logika, etika a iné. Sú neobyčajne dôležité pre získanie očakávaných vlastností informačného pracovníka, medzi ktorými o. i. má byť aj schopnosť prispôsobovať sa novej skutočnosti, rýchlym technologickým zmenám či informačnej práci v rôznych inštitúciách. Medzi ďalšie dôležité vlastnosti, ktorými sa musí vyznačovať informačný pracovník, patria kreatívnosť, pripravenosť na celoživotné vzdelávanie, chuť pomáhať iným, ako aj schopnosť dohodnúť sa, schopnosť pracovať v tíme, dobrá znalosť cudzích jazykov, najmä anglického, analytické znalosti potrebné na analýzu poznatkov, schopnosť vyhotovovať komplexné informácie, znalosť báz dát, elektronickej dokumentácie a archivovania, schopnosť vyhľadávať informácie v rôznych zdrojoch, schopnosť komunikovať s ľuďmi či výborná znalosť počítačovej techniky ako pracovného nástroja.

    Jednou z najvážnejších prekážok, na aké narážajú inštitúcie pripravujúce knižničných pracovníkov, je nedostatok učiteľov odborných predmetov. Dokonca ak sa aj ten najmodernejší program nebude realizovať prostredníctvom niekoho, kto sa v tom vyzná, bude mať len účelový charakter. Prekážkou sú tu o. i. financie. Za takú malú odmenu, ktorú môžu školy poskytovať odborníkom vysokej úrovne, nikto učiť nechce. Ako obyčajne, všetko závisí od človeka a jeho chuti preniknúť do tajov počítačovej techniky. Aj študenti, ktorí sa učia tie isté predmety, predstavujú absolútne rôznu úroveň - od počítačových géniov až po úplne neschopných poradiť si v najjednoduchších situáciách.

    Všetky úvahy na tému týkajúcu sa budúcnosti tak statusu profesie aj vzdelania budúcich informačných pracovníkov majú špekulatívny charakter.

    Mnohé futurologické výroky sa potvrdili len čiastočne. Nejasná budúcnosť poskytuje priestor tak pesimistom, ako aj optimistom. Moderný knihovník bude mať veľmi komplikované funkcie. A analytici a klasifikátori ešte ťažšie. Jedna vec sa zdá byť istá: vedci zaoberajúci sa problémom informácií budú musieť byť vzdelanejší a budú zohrávať dôležitejšiu úlohu ako v minulosti.

    Uvedené úvahy o profesii informačného pracovníka v predvečer vstupu do informačného veku azda možno zakončiť tvrdením, že tak rýchlo sa rozvíjajúca technika, predovšetkým počítačová, nemusí odsunúť informačných pracovníkov do roly tých, ktorí vypracú kybernetický priestor, ale skôr sa musia stať sprostredkovateľmi, tými, ktorí približujú a pretvárajú poznanie, aby ho sprístupnili.To všetko závisí od nášho postoja: musíme sa ponáhľať za zmenami - stále sa učiť a stále pamätať na to, že to robíme pre iných, ktorých musíme najskôr pochopiť. Vzdelanie, ktorým nás musí vyzbrojiť univerzita, musí mať všeobecný charakter. Špecializácia je dôležitá, ale má druhoradý význam, pretože počas štúdia ešte nik nevie, akú prácu bude po skončení školy vykonávať. Čím hlbšie a úplnejšie všeobecné univerzitné vzdelanie získame a čím viacej špecializácií budeme ovládať, tým väčšie budú naše možnosti na trhu práce.