Otázka:

V našej knižnici máme dlhú tradíciu využívania bibliobusov. Tohtoročnú krutú zimu však naša posledná staručká Karosa neprežila a tak sme boli postavení pred problém, ako ďalej. Zhodou okolností práve v tom čase slovenská armáda predávala nepotrebné časti výzbroje. Z ich ponuky nás zaujalo najmä bojové vozidlo pechoty (BPV) a potom ešte obrnený transportér vz.64. Všetko to boli bojaschopné prostriedky, ale hlavne boli ponúkane za skutočne smiešne ceny (napr. jeden OT64 vyšiel na 9000,- Sk). Tak sa stalo, že naše vedenie kúpilo 3 pojazdné obrnené transportéry OT64 so zámerom využiť aspoň jeden z nich na nahradenie doslúživšieho bibliobusu. Po počiatočných rozpakoch zamestnancov knižnice sa ukázalo, že tieto vozidla majú oproti autobusom niektoré nesporné výhody (snehová kalamita alebo niečo také ako zaplavené cesty pre knižnicu jednoducho neexistuje – ide o obojživelný transportér) a nesporne sa zvýšila aj. bezpečnosť knihovníkov. Keď sa nám napokon podarilo zohnať vodiča na tento “dopravný” prostriedok (jeden z našich zamestnancov, síce už v dôchodkovom veku, slúžil v armáde ako vodič práve takéhoto transportéra), už nič nebránilo tomu, aby sme opäť začali naše výjazdy za už nedočkavými, čitateľmi. Čo nás však trápi a s čím si skutočne nevieme poradiť, je vysoko odborný terminologický problém spätý s týmto dopravným prostriedkom. Ako nazvať toto naše zariadenie, respektíve ním vykonávanú činnosť tak, aby to bolo v súlade s platnou terminológiou a vôbec - pod akým názvom to máme uvádzať v štatistikách či účtovníctve? Aby sme tento problém vyriešili, objednali sme si dokonca špecializovanú rešerš (kľúčové slová armáda, transportér, bojové prostriedky, knižničné služby) z online i offline báz dát, no našla sa akurát jedna zmienka v ruských novinách Sovetskij tankist č.12/1944 o použití tanku T34 pri zásobovaní obkľúčenej jednotky knihami a periodikami - inak jednoducho nič! Sme z toho veľmi sklamaní a vo Vašej poradni vidíme poslednú nádej, že nám poradíte a my budeme môcť čo najskôr naplno rozbehnúť čitateľmi tak požadovanú službu!

S pozdravom

Vami nadhodený problém je jeden z tých, ktoré prináša život a na ktoré teória jednoducho nemôže mať pripravenú odpoveď.

Z uvedeného jasne vyplýva, že skutočne ide o novú, zatiaľ teoreticky ani prakticky neoverenú záležitosť. Po hlbšom preskúmaní problému sme dokonca prišli k záveru, že Vami načrtnutá cesta je z celospoločenského hľadiska mimoriadne efektívna. Je totiž všeobecne známe, že slovenská armáda musí jednak redukovať výzbroj a zároveň ju modernizovať – úplne logicky teda vyvstáva otázka, ako ďalej s nepotrebnou technikou. Nechať ju likvidovať za drahé peniaze, alebo sa pokúsiť ju vyviezť do politicky spravidla nesprávne orientovaných krajín? Váš prístup ukazuje ďalšiu možnú cestu – jednoducho po malých úpravách (napr. znefunkčnenie palubných diel a pod.) previesť vhodnú techniku na knižnice. Tým sa jednak armáda zbaví prebytkov (a nikto ani v EÚ nemôže mať námietky voči takémuto využitiu bojovej techniky) a zároveň prakticky zadarmo radikálne zlepšia poskytované služby. Odľahlé lazy a samoty na Myjave či Kysuciach alebo Orave by mohli byť pokryté knižničnými službami tak ako ešte nikdy doteraz - spomeňme si len, o čom snívali nadšenci ako Hrebenda alebo Rízner - a vďaka Vám prišiel čas, keď sa dočkali – tank (transportér) sa takto stáva priam nositeľom kultúry!!!

Pokiaľ ide o terminológiu, to je skutočne vážny problém. Dá sa dokonca povedať, že Vami nadhodená otázka vyprovokovala neuveriteľne búrlivú diskusiu týkajúcu sa podstaty problému. Ide o to, že mechanické vygenerovanie názvu podľa použitého dopravného prostriedku s prefixom biblio sa nám nevidí úplne terminologicky čisté napriek tomu, že aspoň pokiaľ ide o spojenie bibliobus sa pomerne vžilo. Stačí však prvé použitie nejakého iného prostriedku a už sú problémy, napr. trolejbus upravený na knižničné účely je tiež bibliobus alebo už bibliotrolejbus? A to ani nespomíname iné možnosti ako biblioelektrička, biblionákladnéauto alebo bibliomotorovývlak či bibliovrtuľník alebo dokonca bibliovznášadlo. Sami vidíte, že tadeto cesta nevedie. Ukazuje sa teda, že lepšie bude radikálne zmeniť optiku nazerania na tento problém. My sme to aj urobili a výsledkom je návrh nového termínu, a to mobilná knižnica. Tento termín je neutrálny pokiaľ ide o formu použitého dopravného prostriedku, prostredníctvom ktorého knižnica približuje svoje služby čitateľom a zároveň jasne ukazuje na podstatu takýchto služieb.

Na záver prijmite naše poďakovanie za podnetnú otázku, ktorá iste bude inšpirovať aj ostatné slovenské knižnice. V tejto súvislosti nás ešte napadla jedna vec súvisiaca konkrétne s použitím transportérov, tankov a podobných zariadení v knihovníctve. Je totiž známe, že ide o zariadenia náročné na spotrebu pohonných látok a myslíme si, že štát by mal PHM použité na priamu spotrebu v knižniciach menej alebo vôbec daňovo zaťažovať – pozri precedens z takzvanou zelenou naftou pre poľnohospodárov. V tomto prípade by bolo namieste požadovať takzvanú biblionaftu. Nuž ale tento problém si vyžaduje viac priestoru, takže o ňom zas niekedy nabudúce.

S pozdravom Nech zbrane slúžia vzdelávaniu ľudu!

Otázka:

Tento rok máme v pláne zakúpiť pre našu knižnicu programový systém najnovšej generácie za asi 2 millióny Sk. V tejto súvislosti (a s prihliadnutím na známe problémy s prechodom na rok 2000) nás zaujíma, či máme od dodávateľa požadovať, aby sa dodaný systém vedel vysporiadať aj s prechodom na rok 3000. Prosím o Vaše jasné stanovisko k tejto požiadavke. Pokladáte to za prehnanú opatrnosť či, nedajbože, za nemiestne preháňanie dodávateľa, alebo ide o oprávnenú a plne legitímnu požiadavku?

Pripomínam, že vedenie našej knižnice je toho názoru, že 2 milióny Sk je dosť peňazí na to, aby bol náš systém dostatočne perspektívny a stabilný.

Vedúca odboru knižnično-informačných systémov

Odpoveď:

Je celkom možné, že vzhľadom na perspektívu takmer 1000 rokov sa medzi programátormi a im podobnými, úzko technicky orientovanými odborníkmi nájdu takí, ktorí si opäť skúsia uľahčiť život a pri manipulácii s dátumami odignorujú prvú dvojku, takže ušetrením nejakých tých bitov skúsia pre svoj produkt získať určitú výhodu. Podľa nášho názoru je preto Vaša opatrnosť namieste a to napriek tomu, že Vaše úsilie ocenia, žiaľbohu, pravdepodobne až nasledujúce generácie knihovníkov. Na druhej strane si uvedomme, koľko miliárd dolárov by sa ušetrilo, keby používatelia v minulom storočí boli len trošku náročnejší a trvali na dodávke komplexných produktov ! Vašu otázku sme konzultovali aj s odborníkmi na počítače a tí nás upozornili, že väčší problém ako Vami uvedený fenomén prechodu do 3. tisícročia (odborne nazývaný Y3K) bude fenoném Y10K - takže ak by ste chceli byť skutočne dôslední, mali by ste dokonca trvať na tom, aby nový softvér riešil aj prechod na rok 10 000 - budúce generácie tých, čo budú fungovať v knižniciach, Vám budú vďačné .

Poznámka:

Je síce pravdepodobné, že to už nebudú úplne plnohodnotné cicavce ako my (ale skôr nejakí tí virtuálni robotoidi), ale keď ide o dobrú vec, na forme až tak nezáleží.

Je pravda, že v našom kolektíve sa ozvali aj kuvičie hlasy posmeškárov, ktorí Váš názor bagatelizovali s tým, že jednoducho nie je reálne, aby ľubovoľný softvér z roku 2000 vydržal až do 3. tisícročia. Väčšina sa však priklonila k tomu, že Vami nadhodený problém je skôr eticko-morálny ako úzko technický a v podstate predikuje novú rolu používateľov vo vzťahu k dodávateľom programových systémov. Stručne povedané - od oportunistickej pasivity k revolučnej aktivite používateľov ! To musí byť krédom knihovníkov v ďalšom tisícročí, pokiaľ ide o vzťah k celej informatike a špeciálne k dodávateľom knižnično-informačných systémov. A napokon - príde čas, keď sa budú skúmať aj prvopočiatky našich automatizovaných knižnično-informačných systémov. Prečo teda budúcim historikom aspoň trochu neuľahčiť pri ich aj tak ťažkej práci?