Úvod k prieskumu stavu a činnosti technických knižníc a informačných stredísk v Slovenskej republike za rok 1999
V roku 1999 Centrum VTI SR jedenástykrát uskutočnilo štatistický prieskum stavu a činnosti technických knižníc (TK) a informačných stredísk (IS) v Slovenskej republike. Ročný výkaz o činnosti TK/IS bol zaslaný 266 spravodajským jednotkám. Vyplnený štatistický výkaz v rôznom stupni úplnosti a presnosti vrátilo 95 TK/IS, čo je o 14 menej ako v roku predošlom. V percentuálnom vyjadrení návratnosť fungujúcich 95 TK/IS predstavovala 35,7 %, kým v roku 1998 návratnosť 109 štatistických výkazov znamenala 38,6 % z odoslaného počtu.
Štatistické hlásenia fungujúcich 95 TK/IS a hlásenia 1 zakonzervovanej a 24 zrušených predstavujú súhrnnú odozvu 120 spravodajských jednotiek. V percentuálnom vyjadrení pri 266 oslovených, to znamená 45,1 % celkovú odozvu (v roku 1998 bola 47,5 %).
Zber údajov sa uskutočnil na pracovnom tlačive edičného a propagačného odboru CVTI SR Ročný výkaz o činnosti TK/IS za rok 1999, ktorý sme na základe novelizácie Ročného výkazu o knižnici KULT (MK SR) 12-01 doplnili do nového Ročného výkazu o knižnici KULT (MK SR) 10-01 o nasledujúce
ukazovatele:Naviac z dotazníka EÚ LIBECON 2000 boli tiež včlenené nové ukazovatele:
Odlišne ako v predošlých rokoch boli štruktúrované ukazovatele o neinvestičných nákladoch a kapitálových výdavkoch.
Z uvedeného je zrejmé, že počet požadovaných ukazovateľov každoročne narastá v súvislosti s automatizáciou knižníc, rozširovaním záberu ich činností i s postupným zlaďovaním našich ukazovateľov s ukazovateľmi Európskej únie. V porovnaní s rokom 1992 ide v roku 1999 o 153-percentný nárast (51 : 129) požadovaných ukazovateľov na vlastných pracovných tlačivách.
Napriek prácnosti je však vyplňovanie štatistických výkazov jediný spôsob, ako získa riadiaci pracovník prehľad nielen o stave a dosiahnutých výsledkoch za sledované obdobie vo vlastnej inštitúcii, ale je to aj jediný spôsob, ako získať potrebné informácie v rezortných či medzirezortných súvislostiach a tak vytvárať priestor pre spätnú väzbu potrebnú pri rozhodovaní o nevyhnutnosti zmien či ďalšom smerovaní v tej-ktorej oblasti, prípadne konkrétnych krokoch, ktoré vyplynú z analýzy získaných údajov a ktoré je potrebné v blízkej či vzdialenej budúcnosti urobiť.
Medzi nové spomenuté ukazovatele patrí okrem iných aj sledovanie úrovne automatizácie spracovania knižničných fondov a využívanie výpočtovej techniky v TK/IS. Je zaujímavé, že 23 % zo sledovaných knižníc výpočtovú techniku nevyužíva vôbec. Na prvý pohľad vysoké percento však nie je až tak alarmujúce, nakoľko ide najmä o menšie knižnice s neistou budúcnosťou, kde vedenia podnikov nemajú záujem okrem klasickej formy výpožičiek o rozvoj ďalších knižnično-informačných činností.
Postupne stúpa počet TK/IS s prístupom na internet (21 knižníc – o 8 viac ako v roku 1998; celkom 21 %) a e-mail využívalo v r. 1999 o 36 TK/IS viac ako v r. 1998 – celkom 56, čo predstavuje 58 % sledovaných knižníc). Ak by tento trend pokračoval v doterajšom tempe, v priebehu 2 rokov by prevažná väčšina TK/IS mohla tieto technológie naplno využívať.
Viac ako polovica (51 TK/IS) z celkového počtu knižníc vlastní automatizovaný knižnično-informačný systém, pričom ich zoznam je veľmi rôznorodý – od systémov “šitých na mieru”, cez “isisovské verzie”, Rapid Library, LIBRIS, T-Series, KPS až po rôzne neknihovnícke systémy, pomocou ktorých knižnice spracovávajú svoje fondy (MS ACCES, BROWSE, FOX PRO ...) – pozri voľná príloha, s. ???. Táto skutočnosť svedčí o potrebe dodržiavania určitých jednotných pravidiel pri spracovávaní knižničného fondu, pokiaľ má byť možná vzájomná výmena informácií.
Využívanie výpočtovej techniky umožňuje knižniciam vytváranie vlastných elektronických báz dát, ako sú napr.:
Pozoruhodný je napríklad celkový index obratovosti knižničného fondu (t. j. jeho využívanosti) daný pomerom počtu výpožičiek k počtu zväzkov (k. j.) vo fonde, ktorý v roku 1999 predstavuje 13,8-percentné využitie fondu, čo je najvyššie za posledných 6 rokov. Podrobný prehľad ostatných hodnôt sledovaných štatistických údajov doplnený o tabuľky nájdete vo voľnej prílohe tohto čísla časopisu.
PhDr. Daniela Birová – PhDr. Ľubica Segešová
http://www.cvtisr.sk/itlib/bc2000_2/lubka.htm
ITlib. Informačné technológie a
knižnice