Tab. 1 Štatistika UNESCO – Počet knižníc v kategórii “národné knižnice”

Popri skutočnosti, že jednotlivé krajiny nedodávali v uplynulom období štatistické údaje pre UNESCO včas alebo vôbec, možno najmä na príklade údajov z Českej republiky ilustrovať rôznu interpretáciu štatistickej kategorizácie knižníc. Kým do roku 1996 sa tu vykazuje 11 administratívnych jednotiek v kategórii “národné knižnice”, v roku 1998 už len 10 a v roku 1999 jedna, pričom sa spätne upravili aj štatistické údaje. V zásade možno konštatovať, že nie je chybou, ak sa v jednej krajine zaradia do tejto kategórie viaceré knižnice, ktoré spĺňajú dané kritériá (SRN: 9, UK: 3), ale najmä ak sa nezaradia (napríklad v SR spĺňajú kritériá najmenej dve knižnice), alebo ak sa nebodaj údaje spätne (retrospektívne) zmenia či zmanipulujú iným spôsobom. No ako vyplýva z našej tabuľky, napríklad aj v SRN sa z času na čas niektorá z národných knižníc (štatisticky) stratí.

Štatistika UNESCO sa postupne ustálila na 17 základných ukazovateľoch o zariadeniach, fondoch, používateľoch a odbornom personáli (obslužné miesta, počet knižničných jednotiek, dĺžka regálov, počet používateľov a ďalšie) a v ostatnom období sa publikovala pre štyri základné kategórie knižníc (národné, ľudové, vysokoškolské a nešpecializované).

Intenzívna odborná príprava a spolupráca na pôde UNESCO a IFLA vyústila do návrhu medzinárodnej normy ISO 2789, ktorá sa prijala v roku 1974 [17]. Predmetom normy sa stala metodika na zostavovanie štatistických výkazov. Zadefinovali sa základné typy knižníc (angl. library sectors), dokumentov, subjektov a ďalších súvisiacich kategórií a zodpovedajúci súbor ukazovateľov. V roku 1991 sa prijala novela normy ISO 2789 [18], ktorej obsah sa stal základom normy STN [26].

Proces približovania sa Slovenskej republiky k vyspelým krajinám nemôže obísť ani oblasť knižníc. Na príklade knižničnej štatistiky možno ilustrovať, že to nie je prerod jednoduchý, a najmä nie rýchly. Na prvé úskalie pri harmonizácii metodiky štatistického hodnotenia možno naraziť hneď na začiatku, pri kategorizácii knižníc. Už v roku 1970 sa v odporúčaní UNESCO navrhol základný model členenia knižníc podľa typických čŕt, funkcií a okolia. V roku 1974 sa o tieto charakteristiky oprela medzinárodná norma ISO 2789 [17] a v novele tejto normy z roku 1991 [18] sa ustaľuje šesť kategórií: národné knižnice, vysokoškolské knižnice, verejné (ľudové) knižnice, špeciálne knižnice, veľké nešpeciálne knižnice a školské knižnice.

V predvečer prijatia nového knižničného zákona Slovenskej republiky možno s poľutovaním konštatovať, že sa nám počas jeho prípravy nepodarilo využiť túto výnimočnú príležitosť a dostatočne rešpektovať medzinárodné odporúčania.

V návrhu zákona o knižniciach [27] sa v štvrtom paragrafe ods. 3 uvádza: “Knižničný systém tvoria národná knižnica, vedecké knižnice, akademické knižnice, verejné knižnice, školské knižnice a špeciálne knižnice.” Text dôvodovej správy k tomuto paragrafu zároveň vyjadruje vnútorný rozpor medzi deklarovaným zámerom prispôsobiť sa medzinárodnej norme a skutočnosťou, keď sa o knižniciach tvrdí, že: "... knižničný zákon ich kategorizuje podľa medzinárodnej normy ISO 2789-1974 a použitá typológia, ktorá ich člení na kategórie národná knižnica, vedecké, vysokoškolské, verejné, školské a špeciálne knižnice, zodpovedá zaužívanej typológii knižníc v Slovenskej republike a tradíciám ich budovania."

Uprednostnenie tradícií na tomto mieste je na zamyslenie, najmä ak si všimneme charakteristiku jednotlivých typov knižníc podľa “zaužívanej typológie” v ďalších paragrafoch návrhu zákona a príslušných statí dôvodovej správy. V charakteristike typu “národná knižnica” sa napríklad opätovne objavuje výklad, ktorý vychádza z nesprávneho pochopenia normy na štatistické hodnotenie: “Národná knižnica je základným prvkom (jadrom) knižničného systému každej krajiny, preto sa jej postavenie a funkcie špecifikujú v medzinárodnej norme ISO 2789-1974.”

Spomenuté nedorozumenie azda najlepšie osvetlí citát (ostatná veta) v úvode normy STN ISO 2789 [26]: “Definície uvedené v tejto medzinárodnej norme sú určené iba na štatistické účely.” To, pravda, platilo aj v pôvodnom vydaní normy z roku 1974.

Podobne problematická je aj charakteristika vedeckej knižnice v šiestom paragrafe návrhu zákona, ktorá okrem iného združuje črty špeciálnych a veľkých nešpeciálnych (univerzálnych) knižníc a ako taká vôbec neuľahčí správne a jednoznačné zaradenie jednotlivých typov knižníc podľa medzinárodných kritérií: “Vedecká knižnica je univerzálna vedecká knižnica s univerzálnym knižničným fondom, alebo špecializovaná vedecká knižnica s knižničným fondom špecializovaným na určité oblasti vedy a výskumu. Funkciu špecializovanej vedeckej knižnice môže plniť aj akademická knižnica.” Jedným z konkrétnych dôsledkov takéhoto chápania je napríklad dodnes praktizované duplicitné vykazovanie knižníc, ktoré “vyhovujú” súčasne dvom kategóriám [1].

Termín akademická knižnica, tak ako sa uvádza v siedmom paragrafe zákona, nie je z hľadiska štatistiky medzinárodne zaužívaný: “Akademickou knižnicou je knižnica zriadená univerzitou, vysokou školou alebo fakultou. Akademická knižnica je právnická osoba.” Uvedený typ knižníc (t. j. univerzitné a fakultné) predstavuje v príslušnej kategórii “vysokoškolské knižnice” podľa normy STN ISO 2789 iba jednu podkategóriu.

Ostáva len dúfať, že európska štatistika si aj s týmito špecifickými modifikáciami a slovenskými tradíciami poradí a možno v dlhšom časovom horizonte inšpiruje našu knižničnú obec na zosúladenie základných princípov kategorizácie a hodnotenia knižničného systému s obrazom knižničných systémov vo vyspelom svete.

Vypĺňanie štatistických výkazov za knižnicu patrí už tradične medzi “obľúbené” úlohy prvého štvrťroku. Na začiatku “počtov” je vždy zostavenie prehľadu výkonov knižnice za uplynulý rok, ktorý by mal byť neoddeliteľnou súčasťou výročnej správy.

V prehľade sa formuje obraz inštitúcie, ktorý slúži pre nadriadený orgán a niekedy aj ako nastavené zrkadlo. Štruktúra hodnotených ukazovateľov (indikátorov) odráža priority tej-ktorej knižnice, ale najmä vlastné, tradičné kritériá a pohľady. Prehľad výkonov je tak zároveň základným prejavom identity knižnice.

Výročná správa Univerzitnej knižnice v Bratislave [24] obsahuje štatistiku výkonov rozčlenenú do 15 kapitol, ktoré sa ďalej dohromady členia na 62 kategórií, ktoré obsahujú vyše 300 rôznych ukazovateľov (Tab. 2). Možno konštatovať, že členenie hlavných štatistických kapitol na kategórie a  rozdelenie ukazovateľov nie je v tomto prípade dostatočne vyvážené. Približne v jednej desatine kategórií sa vystačí s jedným ukazovateľom, extrémnym príkladom je kapitola “4. Katalógy a kartotéky”, kde sa v kategórii “4.1 Katalógy” uvádza 63 rôznych ukazovateľov. Vďaka podrobnému členeniu štatistiky UKB sa však na druhej strane dozvieme, že na prahu 3. tisícročia sa do fondu nakúpilo sotva 400 zahraničných kníh, do 25 klasických lístkových katalógov založilo viac než 160 000 katalógových lístkov, a napokon aj skutočnosť, že sa aj v tejto v knižnici v rámci povinného výtlačku kompletne katalogizovalo viac než 5 000 titulov slovenských kníh v príslušnom roku (tých istých ako v SNK MS a v mnohých ďalších knižniciach). Predstavenému štatistickému výkazu UKB možno zásadne vyčítať pre dnešok nedostatočnú prepojenosť s ekonomickými ukazovateľmi a údajmi, čo však možno považovať za pretrvávajúci a všeobecne platný dôsledok dávnejšie minulého obdobia centrálneho plánovania, keď sa v knižniciach viac čítalo, ako počítalo.

Cieľom tohto príspevku však nie je analyzovať metodiku vykazovania výkonov vytypovanej knižnice, ale ilustrovať, ako sa v konkrétnom štatistickom výkaze odrážajú jej hlavné charakteristiky a priority, alebo ako sa to v kvantitatívnom prehľade aktivít darí v skutočnosti vyjadriť. Na príklade uvedeného profilu výkonov by totiž nezainteresovaný čitateľ mohol nadobudnúť nesprávny dojem, že k prioritám knižnice patria najmä klasické katalógy a katalógové lístky.

Prístup k štatistickému výkazníctvu zároveň signalizuje úroveň pochopenia významu a možnosti použitia týchto údajov v procese riadenia, plánovania a kontroly knižničnej činnosti.

Kritériom na posúdenie tejto úrovne môže byť priemet kategórií a ukazovateľov celoštátnej a medzinárodnej štatistiky do vnútorných výkazov, t. j. miera zachovania kompatibility a bezproblémovej vzájomnej nadväznosti štruktúry a porovnateľnosti údajov. Treba si teda položiť otázku, či možno (aspoň niektoré) údaje z vnútornej štatistiky knižnice priamo postúpiť (prevziať) do štatistiky vyššej úrovne.

Oficiálna štatistika knižničnej činnosti je súčasťou programu štátnych štatistických zisťovaní, ktorý každoročne schvaľuje Štatistický úrad SR (ŠÚSR). V štatistickej ročenke sa kapitole “Kultúra” publikujú súhrnné údaje o troch kategóriách knižníc, celkom 6 ukazovateľov pre verejné a po 4 ukazovatele pre štátne vedecké a vysokoškolské knižnice [1]. Prieskum a zber údajov o knižniciach sa organizuje po segmentoch, ktoré sa aj v súčasnosti (ešte stále) opierajú o dnes už historické členenie jednotnej sústavy knižníc na siete.

Ministerstvo kultúry je garantom zberu údajov za sieť verejných knižníc, do ktorej v roku 1998 patrili tieto štyri vymedzené kategórie:

• ústredná štátna knižnica, národná knižnica, ústredné krajské štátne a verejné knižnice, vedecké špeciálne knižnice,
• regionálne okresné štátne knižnice,
• obecné (mestské) knižnice s profesionálnymi zamestnancami,
• obecné knižnice s dobrovoľnými zamestnancami.

Zvolená kategorizácia je už na prvý pohľad nekompatibilná s prijatou medzinárodnou normou [26]. V prvej položke sa zlievajú údaje za štyri základné kategórie podľa STN ISO 2789: národné knižnice, veľké nešpeciálne knižnice, špeciálne knižnice a tiež niektoré vybraté vysokoškolské knižnice!

Od 1. júla 1997 funkciu ústrednej spravodajskej jednotky vykonáva UKB. Na zber údajov sa na základe návrhu ústrednej spravodajskej jednotky každoročne schvaľuje oficiálny formulár – “Ročný výkaz o knižnici” [7, 8]. Formulár KULT (MK SR) 12-01 na rok 1998 [7] sa členil na štyri štatistické kapitoly, ktoré obsahovali celkom 56 individuálnych ukazovateľov (z toho 8 ekonomických). Interná štatistika UKB (Tab. 2) sa so súborom 48 vecných ukazovateľov výkazu KULT 12-01 zhoduje len v 29 prípadoch. Zostavovanie celoštátnej štatistiky tak predstavuje osobitný problém a vyžaduje ďalšie kapacity [14, 15].

Medzinárodná norma ISO 2789 vychádza z odporúčania UNESCO z roku 1970 a v štruktúre podľa štandardného členenia knižníc na 6 kategórií obsahuje spolu 7 štatistických kapitol, 29 kategórií a 66 ukazovateľov (Tab. 3).

Zo štatistického výkazu KULT 12-01 za rok 1998 sa mohla do medzinárodnej štatistiky prevziať iba necelá jedna tretina ukazovateľov. V snahe aspoň čiastočne vyrovnať tento nepriaznivý stav navrhla UKB na rok 1999 úpravu štatistického formulára, ktorý sa nazval KULT 10-01 [8]. Napriek skutočnosti, že sa v tomto prvom konsolidačnom kroku ešte nepodarilo prelomiť bariéru tradičnej kategorizácie knižníc (zachovalo sa členenie z uplynulých rokov), štruktúra ukazovateľov (celkom 64) v piatich vecných kapitolách sa priblížila medzinárodnej norme na 50 %. Zaviedli sa niektoré nové ukazovatele o technickom vybavení a ekonomike knižníc (servery, PC, ...), ktoré sa doposiaľ nesledovali. Inšpiráciou k tomuto kroku bol práve medzinárodný projekt LibEcon, do ktorého sa UKB zapojila v roku 1998. Skutočnosť, že v ostatných knižničných segmentoch (technické knižnice, lekárske knižnice, školské knižnice) sa prieskum vykonáva podľa osobitnej metodiky, ktorú môže ovplyvniť príslušná ústredná spravodajská jednotka (CVTI, UŠI, SLK), túto neutešenú situáciu ešte viac zhoršuje. Údaje o týchto knižniciach (a mnohých ďalších) sa v štátnej štatistickej ročenke nepublikujú buď vôbec, alebo - ako je to v prípade troch vysokoškolských a zároveň “vedeckých” knižníc (SEK, SLDK a SPoK) - sa započítavajú a vykazujú dvakrát [1, 8, 15, 28] !

Nejednotný postup a z toho plynúca zložitosť prípravy a spracovania štatistických údajov vyúsťuje, žiaľ, celkom pochopiteľne do nepresných a nezriedka chýbajúcich údajov o slovenských knižniciach v oficiálnych domácich a medzinárodných prehľadoch [3, 10, 11, 12].

Pod pojmom knižnica sa v projekte LibEcon2000 chápe knižnica ľubovoľného typu, informačná jednotka, referenčné stredisko a príbuzné informačné inštitúcie bez ohľadu na ich názov. Kategorizácia knižníc sa odvodila z definícií UNESCO v súlade s normou ISO 2789, pričom sa spresnili charakteristiky jednotlivých knižničných sektorov a typov knižníc a v prípade špeciálnych knižníc zaviedli nové podkategórie. Sú to tieto štatistické kategórie:

1. Národné knižnice

(Knižnice bez ohľadu na názov, zodpovedné za získavanie a uchovávanie kópií významných dokumentov v krajine, ktoré pôsobia ako depozitné knižnice zo zákona alebo na základe inej dohody a obvykle zostavujú národnú bibliografiu.)

2. Knižnice inštitúcií vyššieho vzdelávania

(Knižnice, ktoré prednostne slúžia študentom a učiteľom na univerzitách a iných vzdelávacích inštitúciách tretieho stupňa. Tiež knižnice celoštátneho významu, ktoré slúžia výskumnej obci alebo vládnym inštitúciám.)

3. Ľudové knižnice

(Knižnice, ktoré slúžia obyvateľstvu obce alebo oblasti bezplatne alebo za základný poplatok, môžu slúžiť celej verejnosti alebo určitým kategóriám používateľov, ako sú deti, vojsko, nemocniční pacienti, väzni, robotníci a zamestnanci.)

4. Špeciálne knižnice

1. vládne knižnice,
2. zdravotnícke knižnice,
3. knižnice profesionálnych združení,
4. priemyselné a obchodné knižnice,
5. ostatné špeciálne knižnice.

1. Ostatné veľké nešpeciálne knižnice

(Nešpecializované knižnice vedeckého charakteru, ktoré nie sú knižnicami inštitúcií vyššieho vzdelávania ani národné. Veľké knižnice, t. j. knižnice s fondom nad 150 000 knižničných jednotiek, sa majú prednostne zaraďovať podľa svojich hlavných čŕt do kategórií 1 - 4.)

2. Školské knižnice

Spresnenie charakteristík jednotlivých knižničných sektorov a podrobnejšie členenie špeciálnych knižníc na podkategórie sa navrhlo so zámerom vytvoriť jednotný informačný rámec na medzinárodné porovnávanie. Pre každú z uvedených knižničných kategórií (s malými rozdielmi v závislosti od typu knižnice) sa v projekte LibEcon2000 v ôsmich štatistických kapitolách registrujú 3 súhrnné a 39 vecných ukazovateľov (Tab. 4). Pri porovnaní použitého súboru štatistických údajov so súborom podľa metodiky UNESCO sa ukazujú tieto rozdiely:

1. Ukazovatele zo štatistického profilu UNESCO, ktoré sa v projekte nesledujú:

• bežné metre regálov obsadených knižničným fondom (knihy a rukopisy),
• osobitné údaje o audio- a videodokumentoch (LibEcon2000 – AV spolu),
• osobitné údaje o MVS a MMVS ( LibEcon 2000 – MVS a MMVS spolu),
• počet fotokópií,
• osobitné údaje o personáli podľa úväzku ( LibEcon – prepočítaný stav),
• priestory/plocha budov,
• kapacita študijných miest.

1. Ukazovatele v štatistickom profile LibEcon2000, ktoré UNESCO nesleduje:

• počet odoberaných periodík podľa titulov a exemplárov,
• zbierka CD-ROM,
• percento voľne prístupného fondu,
• percento automatizovaných katalógových záznamov,
• počet pracovných staníc pre používateľov,
• návštevy,
• analyticky rozčlenený ukazovateľ “ostatné náklady” podľa výdavkov na elektronické informácie, automatizáciu, priestory, novostavby/rekonštrukciu,
• príjmy (4 ukazovatele),
• kapitálové výdavky ( 5 ukazovateľov).

Základný súbor údajov od roku 1991 sa získal v rámci úvodného prieskumu, na ktorý sa pripravil osobitný formulár (1991 - 1997), zo štatistík UNESCO a analytických štúdií EÚ [2, 3]. Báza údajov obsahuje súhrnné údaje o knižničných aktivitách a výdajoch vrátane údajov o personáli a využívaní knižníc. Člení sa podľa knižničných sektorov, rokov a krajín. V komentári sa uvádza bibliografia informačných prameňov knižničnej štatistiky v hodnotených krajinách. Správy štandardné analýzy sa sprístupňujú prostredníctvom WWW sídla v internete [20].

Správa k miléniu (angl. orig. The millenium Report), ktorej vydanie sa v súčasnosti pripravuje, je záverečnou štúdiou projektu LibEcon2000 [25]. Správa a WWW sídlo projektu [20] pokrývajú strednú a východnú Európu, členské štáty združenia voľného obchodu EFTA a Európskej únie a všetky typy knižníc – školské, vysokoškolské, národné, ľudové, špecializované (rozčlenené do piatich podskupín) a veľké univerzálne. Štatistické prehľady obsahujú komentáre, najmä pre sektor ľudových a vysokoškolských knižníc.

Prvé kontakty s knižničnými analytikmi z EÚ sa uskutočnili už prvých rokoch po otvorení hraníc v roku 1989. Bola to napríklad spolupráca mnohých slovenských knižničiarov na prvom prieskume knižničného sektora, ktorý u nás realizoval britský expert Robert Davies na základe podnetu British Council a podpory fondu British Know-How Fund. V roku 1997 sa v rámci programu EÚ DG 13 Knižnice a informačná spoločnosť publikovala rozsiahla analytická štúdia o ekonomike knižníc v strednej a východnej Európe [3]. Autori tejto štúdie, kolegovia Philip Ramsdale a David Fuegi, stáli neskôr aj pri zrode projektu LibEcon2000 a (pravdepodobne aj) na základe predošlých skúseností zo spolupráce s viacerými slovenskými partnermi navrhli účasť na projekte UKB.

Úvodný seminár riešiteľov projektu LibeEcon2000 sa konal v decembri 1997 v Luxemburgu, ďalšie konferencie sa uskutočnili rámci IFLA konferencie v Amsterdame (1998) a Bangkoku (1999). Žiaľ, ani na jednom z týchto pracovných stretnutí sa nezúčastnil zástupca riešiteľského pracoviska (UKB). Na komunikáciu sa využíval v súlade so zámerom riešiteľov internet.

Vzhľadom na skutočnosť, že schválený štatistický formulár KULT 12-01 na rok 1998 obsahoval len časť požadovaných ukazovateľov [7], pripravil sa pomocný formulár na zber údajov pre projekt LibEcon (Tab. 4), ktorý sa distribuoval zároveň s podkladovými materiálmi .

Odozva na túto “ďalšiu” štatistiku nebola celkom bez problémov. V niektorých prípadoch sa nepodarilo získať všetky potrebné údaje najmä preto, že sa doposiaľ v našich knižniciach nesledovali. Tieto údaje sa v prehľadoch LibEcon2000 nevyskytujú. Ako schodnejšia cesta sa javila úprava oficiálneho formuláru ŠÚSR na nasledujúci rok [8]. Škoda len, že sa ani v druhom roku projektu nepodarilo tento stav celoplošne zlepšiť [16]. V súvislosti s prijatím medzinárodnej normy STN ISO 2789 [26] v roku 2000 sa predpokladá ďalšia, dúfajme definitívna úprava knižničného profilu ŠÚSR, aby sa dosiahla priama domáca a medzinárodná porovnateľnosť údajov bez dodatočných zisťovaní a prepočtov. Zároveň sa ponúka príležitosť prepracovať v tomto zmysle aj metodiku vnútorného hodnotenia a štatistiky knižníc.

Azda aj nezainteresovaný čitateľ uzná, že knižničná štatistika nie je taká suchopárna disciplína, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Hoci metodika a motivácia na zostavovanie hlásení a štatistických prehľadov boli v rôznych prostrediach a obdobiach vývoja spoločnosti (a knižníc) rozličné, získané údaje poskytovali a dodnes poskytujú komplexný pohľad na stav a rozvoj knižníc, knižničných služieb, knižničných fondov a knižničných systémov vôbec. Základom spoľahlivej knižničnej štatistiky je podrobný ročný prehľad výkonov knižnice, ktorý možno premietnuť do typových, regionálnych a napokon národných štatistických zostáv, ktoré tvoria súčasť medzinárodnej knižničnej štatistiky. Knižničnú štatistiku treba vnímať ako hierarchický, vnútorne prepojený systém, ktorý vyžaduje medzinárodnú harmonizáciu postupov a prístupu, počnúc kategorizáciou knižníc, výberom kritérií až po štruktúru a názvy ukazovateľov.

Namiesto záveru sa preto javí ako najvhodnejší citát z úvodu normy STN ISO 2789:

Informačné pramene

                    [6] Hogh, H.: Funkcie Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej.

                    [10] ´95 Statistical Yearbook. Paris: Unesco Publishing & Bernan Press, 1995.

                    ISBN 92-3-003135-6

                    [11] ´96 Statistical Yearbook. Paris: Unesco Publishing & Bernan Press, 1996.

                    ISBN 92-3-003344-8

                    [12] ´98 Statistical Yearbook. Paris: Unesco Publishing & Bernan Press, 1998.

                    ISBN 92-3-003562-9, ISSN 0082-7541

                    [13] ´99 Statistical Yearbook. Paris: Unesco Publishing & Bernan Press, 1999.

                    ISBN 92-3-003635-8, ISSN 0082-7541

                    [16] Škol (MŠ SR) 10-01. Výkaz o vysokoškolskej knižnici za rok 1999. Reg. ŠÚSR Č.
                    Vk. 327/99 zo dňa 12. 11. 1998.

                    [19] Luxová, J.: Norma ISO 2789: 1991.

                    In: Čtenář, 50, 1998, č. 3, s. 73 - 78. ISSN 0011-2321

                    [20] http://www.libecon2000.org

                    [21] Libecon2000 - Newsletter 1. Survey of librarie´s activities begins. Croydon: Institute of Public                          Finance, Ltd., 1998

                    [22] Libecon2000 – FACTSHEET Croydon: Institute of Public Finance, Ltd., 1999

                    [23] Libecon2000 – Newsletter 2. Second survey of librarie´s activities begins.

                    ISBN 80-85165-80-5