Spolok Slovenských knihovníkov, Ministerstvo kultúry SR, Informačná kancelária Rady Európy a Univerzitná knižnica v Bratislave zorganizovali 3. až 6. apríla 2000 v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách 30. medzinárodné informatické sympózium na tému Kultúra informačného veku. Bol to v poradí už 30. INFOS - mimoriadne vydarený na inšpiratívne a motivačné skúsenosti nielen pre akademickú pôdu, štátne verejné knižnice, ale budú z neho čerpať aj mnohé akcieschopné, správnej firemnej kultúry chtivé štátne a súkromné, ba aj komerčné organizácie.

Usporiadatelia štruktúrovali program sympózia do týchto tematických celkov:

• Humánne aspekty a problémy rozvoja kultúrnej a informačnej spoločnosti
• Prístup k informáciám o Rade Európy - projekty EÚ (od knižničného telematického aplikovania 4. rámcového programu k digitálnemu multimediálnemu obsahu a kultúrnemu dedičstvu v 5. rámcovom programe Európskej komisie až po dokumentačné identifikátory atď.)
• Internet - súčasné a perspektívne možnosti využitia v knižniciach a službách
• Knižnice a vydelávanie
• Digitálne knižnice, elektronické dokumenty a informačné služby, teória a prax
• Knižničné projekty, siete, spolupráca, verejné informačné služby, integrácia systémov)

Predstavy každého jednotlivca - zamestnanca firmy - o vlastnej práci, o tom, čo prináša svojej firme, ako sa podieľa na jej ekonomických a etických ziskoch a ako sa mravne a odborne realizovať na svojom pracovisku sa často líšia. Napriek tomu sa však časom u každého vykryštalizuje vzorka predstáv - predovšetkým o kľúčových momentoch života firmy, ktoré sa stanú všetkým zamestnancom vlastné, ktoré všetci, alebo aspon drvivá väčšina zhodne uznáva za všeobecne osožné pre seba aj firmu. S prístupmi a hierarchiou hodnôt v komerčnej firme je to presne tak ako v hociktorej verejnej knižnici.

Naznačili sme tým, že takto definovaná firemná kultúra je produktom myslenia ľudí. Rovnako tu existuje tesná väzba spájajúca kultúru firmy s charakterom prevádzkovej činnosti a so všetkými sprievodnými okolnosťami.

Ak chceme hlbšie preniknúť do podstaty kultúry firmy a ak sa chceme naučiť formovať ju tak, aby bola v súlade s našimi podnikateľskými zámermi, treba rešpektovať všeobecne platné princípy firemnej kultúry, ktoré nám 30. INFOS iba potvrdil:

• Kultúra firmy je odrazom ľudských dispozícií, myslenia a správania.
• Kultúra firmy pôsobí na ľudské vedomie i podvedomie a v oboch prípadoch sa aj aktívne prejavuje: predstavy, prístupy a hodnoty sú takého charakteru, že prenikajú za rámec ľudského vedomia a ovlyvňujú jeho správanie. Táto skutočnosť nás mimoriadne zaujíma vtedy, keď akútne uvažujeme o zlepšení firemnej kultúry.
• Kultúra firmy je kvalitatívnou veličinou, ktorú nemožno exaktne vyjadriť alebo kvantifikovať.
• Kultúra firmy je produktom minulých činností a súčasne obmedzujúcim faktorom činností budúcich: na to, aký je vzťah medzi predstavami, prístupmi a firemnými hodnotami na jednej strane a vykonávanou činnosťou na strane druhej, platí obojstranná vzájomná podmienenosť o tom, čo uľahčí pochopenie kultúry firmy.
• Na kultúre firmy sa všetci podieľame: t. j. majitelia firmy sa usilujú docieliť, aby zamestnanci dobrovoľne uznávali a rozvíjali určité predstavy, prístupy a hodnoty smerom k našim klientom v záujme celkovej harmónie subjektívno-objektívneho prostredia našej komerčnej organizácie (autorka článku je knihovníčka v Poľnobanke, a. s., Bratislava – pozn. red.) tu treba povedať pár slov, o akú firmu ide, že kultúra našej firmy sa z roka na rok väčšmi presadzuje ako vzorová nielen v rámci Bratislavy, ale s rastúcim počtom filiálok a zastupiteľstiev aj mimo hlavného mesta, čiže musíme počítať aj do budúcnosti s kladením dôrazu na imidž našej firmy, ktorý vytvárajú všetci špecialisti a v neposlednom rade zásluhu na ňom má aj vzdelávacie oddelenie a knižnica so svojimi sprostredkovanými odbornými informáciami na kultivovanej úrovni.

Sme radi, že túto skutočnosť sme si mohli overiť na INFOS-e aj na medzinárodnej úrovni, kde prednášky z Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky atď. nás inšpirujú a motivujú naďalej kultivovať a širiť dobré meno našej komerčnej firmy ako doma, tak aj v zahraničí, čo sa týka toku informácií.

Pokračujúci rozvoj nových komunikačných a informačných služieb môže v budúcnosti poslúžiť právu každého vysloviť, hľadať, prijať a šíriť informácie a myšlienky pre dobro každého jednotlivca a demokratickosť kultúry každej spoločnosti, teda aj spoločnosti pracovníkov našej banky, čo ešte väčšmi podčiarkuje potrebu firemnej knižnice ako sprostredkovateľky tejto úlohy na základe koncepcie a zásad jej akvizície, ktorá sa na uvedených princípoch buduje už od roku 1992.

Nové komunikačné a informačné služby ponúknu každému nášmu čitateľovi nové možnosti prístupu k informáciám a vzdelávaniu, uľahčia a zvýšia možnosti každého nášho čitateľa podieľať sa na šírení informácií a kultivovanej komunikácieschopnosti aj cez hranice, čím podporíme medzinárodné porozumenie a vzájomné kultúrne obohacovanie sa.

Preto podporujeme uplatňovanie princípov odborných knižnično-informačných služieb, ako ich definuje Rezolúcia č. 1 prijatá na 5. európskej ministerskej konferencii o masmediálnej politike a ako ich stanoví novela pripravovaného knižničného zákona SR, pričom budeme akceptovať predovšetkým potreby našich interných používateľov.

Skúsenosti z tridsiatich INFOS-ov budú mať perspektívu a šance sa uplatniť aj v mnohých súkromných komerčných inštitúciách, ak nasledujúce štyri okruhy odborných znalostí budú zabezpečovať erudovaní odborní pracovníci:

A skupina: Znalosti špecifické pre KIS

B skupina: Komunikačné a príbuzné znalosti

C skupina: Riadiace a organizačné znalosti

D skupina: Dalšie oblasti znalostí zhromaždovať podľa aktualizovanej organizačnej štruktúry každý rok podľa potrieb odborných útvarov komerčnej firmy, ktorej stratégiu vypracovávajú zodpovední topmanažéri danej firmy (spätná väzba v rozvoji firmy a aj jej KIS) v záujme jej budovania a rozkvetu.

Pri použití napr. diagnostických a hodnotiacich metód odborný pracovník nachádza silné a slabé stránky komerčnej organizácie, odborného produktu alebo služby, navrhuje opatrenia vedúce k zlepšovaniu kvality. Na to využíva metodiky na rôznych úrovniach (pozorovanie, štatistické sledovanie, kontrolné metódy a metódy riešenia problému, hodnotenie, kvalitatívne analýzy, stanovuje optimalizáciu služby alebo produktu v snahe zvýšiť ich účinnosť, využíva výsledky prieskumov spokojnosti klientov, určuje pozíciu určitej činnosti pomocou porovnávacích testov (test typovou úlohou – benchmarking atď.).

Takto by sme mohli opisovať pozitívne skúsenosti 200 účastníkov 30. INFOS-u 2000 celé hodiny na nespočetných stránkach, lebo tridsať INFOS-ov je bohatá a cenná tradícia. Vyslovujeme presvedčenie, že INFOS sa dožije aj svojho polstoročia a tam sa bude konštatovať, že všetky plány, vízie a perspektívy dalšieho rozvoja kultúry firmy, vzdelávania a dobrých snáh knihovníkov, bibliografov, informatikov atď. našli úrodnú pôdu a kladné výsledky nielen v akademických a verejných knižniciach, ale aj v súkromných komerčných firmách, lebo dobré informácie sú už dnes vzácnym tovarom.