Bielefeld 2000 - Value added Gateways to Global Information

V dňoch 8. až 10. februára 2000 sa konala piata medzinárodná konferencia Bielefeld 2000 s podnázvom Value added Gateways to Global Information, ktorá sa v dvojročných intervaloch organizuje z podnetu Univerzitnej knižnice v Bielefelde (UB Bielefeld) v spolupráci s Britskou radou NSR (The British Council Germany) a Združením kníhkupcov NSR (Buchhändler-Vereinigung GmbH, Hamburg). Na podujatí odznelo 20 odborných prednášok, uskutočnili sa dve medzikontinentálne videokonferencie, panelová diskusia a zúčastnilo viac než 500 špecialistov z 22 krajín celého sveta [1, 2]. Súbežne sa konala výstava informačných technológií, služieb a produktov a prebiehali prezentácie vystavovateľov [3, 4, 5].

Konferenciu otvoril rektor Univerzity v Bielefelde prof. Gert Rickheit, ktorý vyzdvihol význam celosvetovej spolupráce knižníc na tvorbe a sprístupňovaní informačných prameňov pre vzdelávanie, vedu a výskum a zdôraznil rozhodujúci prínos a kľúčové postavenie Univerzitnej knižnice v Bielefelde vo vzdelávacom procese a rozvoji informačnej infraštruktúry v spolkovej krajine Porýnie-Vestfálsko, s vplyvom na celú NSR a s dosahom na zahraničie.

Riaditeľ Britskej rady NSR Adam Ladbury sa vo svojom prejave, ktorý uviedol výzvou “demystifikujme terminológiu internetu”, zameral na spoločenské problémy vplyvu nových informačných technológií, najmä na potrebu celoživotného vzdelávania s cieľom zvládnuť a využívať tieto nástroje a informačné pramene v každodennom živote.

Prof. W. Robert Mueller, výkonný riaditeľ Združenia kníhkupcov NSR, spomienkou na prvú bielefeldskú konferenciu pred ôsmimi rokmi pripomenul dlhoročnú spoluprácu s UB Bielefeld a komentoval postupný tematický posun podujatia od “CD-ROM v knižničnej sieti” až ku “knižnici v globálnej sieti”. Zdôraznil, že permanentne sa meniaca informačná spoločnosť kladie nové nároky na uplatnenie a presadenie sa knižníc. Elektronické médiá formujú v čoraz väčšej miere spoločnosť. Problémy informačnej spolupráce sú cezhraničné a vyžadujú medzinárodné riešenia. Ako jeden z cieľov konferencie uviedol ambíciu stať sa fórom pre medzinárodných vydavateľov a medzinárodné knižničné siete.

Úvodnú prednášku na tému Rozvoj nových modelov na sprostredkovanie informácií predniesol Ken Frazier, riaditeľ knižníc Univerzity vo Wisconsine-Madisone (USA), ktorý predstavil medzinárodné združenie Scholarly Publishing & Academic Resources Coalition (SPARC) ako celosvetovú alianciu knižníc na lepšie, rýchlejšie a lacnejšie zabezpečenie informácií pre výskum a vzdelanie [6]. V súčasnosti združuje178 knižníc zo Severnej Ameriky, Európy a Ázie a zameriava sa na rozvoj technológií a kooperačných modelov publikovania a sprístupňovania vedeckých informácií. Na príklade neprestajného zvyšovania cien predplatného odborných časopisov, ktoré sa vydávajú v nadnárodných vydavateľstvách (Elsevier, Wiley, Kluwer), poukázal na neúnosný nárast pomerných nákladov na jedno použitie informačného prameňa, čo viedlo k obmedzovaniu počtu objednávok. Z iniciatívy SPARC  sa začalo a perspektívne sa uvažuje s vydávaním viacerých odborných periodík v elektronickej forme, čo aj vďaka spolupráci s ISI (citačný index) predstavuje reálnu alternatívu a silnú konkurenciu tradičným vydavateľstvám [7]. Podľa autora k súčasným trendom v informačnom zabezpečení patrí redukcia počtu kupovaných dokumentov, rozvoj medziknižničných výpožičných služieb a konzorciálny nákup licencií elektronických informačných prameňov. V závere pripomenul, že hoci knižnice nezmenia (vydavateľský) svet, disponujú veľkou kolektívnou kúpnou silou.

V druhom bloku programu sa uskutočnila videokonferencia na tému Informačné diaľnice a informačné trhy - porovnanie Európy a USA. V priamom spojení diskutovali na strane USA Nancy Kranichová, zástupkyňa dekana z knižníc univerzity v New Yorku a prezidentka Americkej asociácie knižníc (ALA) a Derk Haank, výkonný riaditeľ vydavateľstva Elsevier Science z New Yorku. V Bielefelde viedol diskusiu Arnoud de Kemp, riaditeľ pre rozvoj vydavateľstva Springer Verlag z Heidelbergu a Karl Wilhelm Neubauer, riaditeľ UB Bielefeld a hlavný organizátor konferencie. Mottom príspevkov bol “kvalifikovaný prístup ku kvalifikovaným vedeckým informačným prameňom” a takzvaná kríza časopisov (journal crisis) alebo problém cenovej politiky vydavateľstiev v tradičnej a elektronickej oblasti. Ukazuje sa, že nové médiá majú v súčasnosti lepšiu odozvu na americkom trhu. Antagonizmus medzi ekonomickými záujmami vydavateľstiev a snahou knižníc o slobodný prístup verejnosti k informáciám nadobúda v elektronickom prostredí nové rozmery. Nešpecifická a všeobecná, na anonymného čitateľa orientovaná akvizičná stratégia knižníc sa mení na špecializované a individualizované sprístupňovanie informačných prameňov konkrétnemu subjektu. Očakáva sa, že nové technológie môžu priniesť hľadané riešenia (“break the circle by new technologies”), čoho príkladom je systém na správu a identifikáciu elektronických dokumentov – Digital Object Identification (DOI). Vydavateľstvo Elsevier sa mení čoraz viac na technologicky a softvérovo založenú spoločnosť. V knižnici univerzity v New Yorku sa založilo oddelenie tvorby multimediálnych kurzov, v UB Bielefeld sa popri výpočtovom stredisku otvorilo aj samostatné oddelenie pre internet a oddelenie pre elektronickú MMVS (JASON). V závere videokonferencie sa konštatovalo, že spoločnosť si ešte stále neuvedomuje hodnotu a význam informácií, preto musia knižnice svoje okolie stále upozorňovať na dostupné zdroje, možnosti ich využitia a potrebu ich systematického zabezpečovania.

V závere programu prvého dňa konferencie sa otvorila tradičná sprievodná výstava informačných technológií a produktov. Čelnú expozíciu obsadila UB Bielefeld, ktorá prezentovala digitálnu knižnicu (Digitale Bibliothek NRW), ktorá patrí medzi prvé realizácie portálu k vedeckým informáciám vo svete. Medzi 33 vystavovateľmi boli významné vydavateľstvá (Elsevier, Springer, Saur, ...), agentúry (Swets&Zeitlinger, EBSCO,..), softvérové domy (Dynix, ExLibris, IHS, SISIS,...) a informačné firmy (BLDSC, ISI, OCLC, Silver Platter, STN, ...).

Johan van Halm, aj v našich kruhoch známy ako “lietajúci Holanďan” a knižničný konzultant, moderoval druhý blok konferencie na tému “stratégie tvorby cien internetových produktov a služieb”.

Yvonne Campfensová z agentúry Swets&Zeitlinger sa v prednáške s názvom Nové úlohy predplatieľských agentúr zamerala na elektronické publikácie, ktoré rozčlenila na elektronické publikácie ako digitálne verzie tlačených dokumentov (časopisy) a pôvodné elektronické informačné pramene (časopisy, knihy, bázy údajov). Predstavila niekoľko modelov tvorby cien pre kombinované pramene (tlačená a elektronická verzia) a na konzorcionálne využívanie [8]. Nové služby agentúr sa zameriavajú na sprístupňovanie obsahu, agregovanie prameňov (multilinking technology) a poradenstvo. Swets&Zeitlinger sa aktívne podieľa na činnosti asociácie predplatiteľských agentúr – Association of Subscription Agencies (ASA) a pripravuje fúziu s agentúrou a vydavateľstvom Blackwells.

Patricia E. Sabosiková z vydavateľstva Elsevier predstavila vo svojom príspevku Nové stratégie vydavateľov na tvorbu cien informačný systém Science Direct [9], ktorý sa buduje na zásade “poskytnúť informáciu cez minimum rozhraní” a metóde “inteligentnej previazanosti vedeckej literatúry”. Pri využívaní tejto služby sa dosahuje priemerná cena za prístup k článku 9.50 USD (average price per article viewed). Vydavateľstvá sa čiastočne transformujú na poskytovateľov informačných služieb.

Charles Oppenheim, profesor na Katedre informačnej vedy na Univerzite v Loughborough (UK) si v názve príspevku položil otázku: Ako majú knižnice odpovedať na meniace sa podmienky trhu? [10]. Vymenoval subjekty na strane ponuky a dopytu a podrobnejšie analyzoval potreby používateľov, knižníc a ich návštevníkov. Uviedol ideálnu predstavu, podľa ktorej by všetky zdroje (katalógy, abstrakty a úplné texty) mali byť dostupné na jednom serveri pomocou jediného prístupového kódu, pričom by používateľ mal mať právo dokumenty kopírovať (download), posielať (forward), tlačiť a anotovať, to všetko podľa možnosti bezplatne. V tomto zmysle sa od knižníc vyžaduje, aby konali jednotne, vytvárali konzorciá a nakupovali a využívali informačné pramene spoločne. V závere sformuloval niekoľko odporúčaní, podľa ktorých majú knižnice vyjednávať s vydavateľstvami nižšie ceny, vytvárať viac konzorcií, formovať aliancie s prirodzenými partnermi, rozvíjať a podporovať vydavateľskú činnosť. Prednášku ukončil (takmer leninskou) výzvou “spolupracovať, spolupracovať, spolupracovať”.

Tretí tematický blok konferencie - Globálna spolupráca pri poskytovaní internetových zdrojov – politika a informačné diaľnice - usmerňoval Berndt Dugall, riaditeľ Mestskej a univerzitnej knižnice vo Frankfurte. Nemecký prístup k danej problematike prezentoval Friedrich Bode z ministerstva pre vzdelávanie, vedu a výskum Porýnia-Vestfálska [11]. Program rozvoja knižníc dostal nový impulz v roku 1997 v podobe študentských nepokojov zapríčinených úspornými opatreniami. Knižnice sa okamžite jednorazovo dotovali sumou 80 mil. DEM a vláda schválila projekt krajinskej digitálnej knižnice (Digitale Bibliothek NRW). Vedenie projektu sa zverilo Dr. Neubauerovi z UB Bielefeld. Roku 1998 sa odskúšal prototyp a zabezpečili elektronické informačné pramene a celoštátne licencie na využívanie informačných prameňov a v máji 1999 sa systém sprístupnil [12]. V súčasnosti sa zo štátnych zdrojov v Porýní-Vestfálsku ročne vynakladá na elektronické médiá 100 mil. DEM. Konzorciá knižníc sa organizujú v rámci štátnych účelových zariadení tzv. sieťových centrál. Výsledky, ktoré sa dosiahli, významne ovplyvnili rozsiahle knižnično-informačné programy spolkovej vlády Global Info a Subito, ktoré sa v súčasnosti realizujú.

Lars Bjoernshauge, riaditeľ dánskeho Ústredia technických poznatkov a knižnice – Technical Knowledge Center & Library (DTV) [13] vo svojej prednáške Konzorciálne licencie, národné projekty elektronických knižníc – centralizácia a/alebo spolupráca podal prehľad situácie v severských krajinách Európy, v Dánsku, na Islande, vo Fínsku, Nórsku a Švédsku [14]. V Dánsku prevláda kooperatívny konzorciálny model, v ostatných krajinách sa informačné pramene zabezpečujú centrálne, na úrovni štátu. Rozvoj knižničných a informačných sietí sa realizuje vo viacerých národných projektoch: FINELIB (Fínsko), BIBSAM (Švédsko), RBT (Nórsko), DEF (Dánsko) [15, 16, 17, 18]. Osobitná pozornosť sa v prednáške venovala projektu digitálnej článkovej dokumentačnej služby – Digital Article Document Servis (DADS), ktorá poskytuje približne 1,6 milióna článkov z 1600 časopisov a významné sekundárne informačné pramene (INSPEC, Compendex, SwetsScan a IEL). Konzorcium DADS tvorí 5 dánskych univerzít a 1 švédska inštitúcia. Autor v závere pripomenul “5 P” rozvoja informačných služieb, ktoré majú byť čoraz komplexnejšie, jednoduchšie, lepšie, lacnejšie a rýchlejšie.

Rachel Heeriová, námestníčka riaditeľa britskej kancelárie pre knižničné a informačné siete – UK Office for Library and Information Networking (UKOLN) priblížila v prednáške Predmetové diaľnice: prístup v UK situáciu v Spojenom kráľovstve [19]. Budovanie tzv. predmetových diaľnic (subject gateways) je odpoveďou na vnútornú kontradikciu internetu, ktorú predstavuje možnosť prístupu k nesmiernemu množstvu informácií a nedostatok času na jej kvalifikované vyhľadávanie a absorbovanie. Roku 1994 sa realizoval prvý projekt v oblasti spoločenských vied – Social Science Information Gateway (SOSIG) a v rámci programu eLIB sa spracovali ďalšie predmetové oblasti na báze systému Resource Organisation and Discovery in Subject-based Services (ROADS). Program eLIB sa dotoval v priebehu 3 rokov sumou 15 mil. GBP, pričom sa orientoval na elektronické zasielanie dokumentov, elektronické časopisy, digitalizáciu, publikovanie na zákazku (on demand publishing), prístup k sieťovým informačným prameňom a školenie a zácvik používateľov.

Taylor Surface, riaditeľ kooperatívneho katalógu online informačných prameňov OCLC (USA) sa v rámci prednášky s názvom Knižnicou riadený výber, opis a prístup k WWW a elektronickým informačným prameňom zameral na najnovší, v poradí už tretí projekt OCLC v tejto oblasti: kooperatívny katalóg online zdrojov – Cooperative Online Resource Catalogue (CORC) [20]. Buduje sa ako súčasť integrovanej knižničnej služby OCLC – Integrated OCLC Library Service. V rámci projektu sa vyvinuli automatické nástroje na tvorbu záznamu, klasifikáciu, priradenie predmetových hesiel, údržbu elektronickej adresy URL a kontrolu autorít [21]. Jadrom je centralizovaná báza údajov o elektronických informačných prameňoch, ktorá v súčasnosti obsahuje 230 000 záznamov. Na jej tvorbe sa podieľa 240 inštitúcií (58 % akademických, 19 %vládnych, 14 % zahraničných).

Témou Možnosti a obmedzenia integrovaných služieb informačného prístupu cez informačné diaľnice sa zaoberala druhá videokonferencia, v rámci ktorej informovali Marvin Pollard a Gordon Smith o projekte PHAROS štátnej univerzity v Long Beach (USA) [22]. Univerzita California State University má 22 kampusov, teda aj 22 knižníc, ktoré navštevuje 350 000 študentov. Jednotný systém prístupu k informáciám – Unified Information Access system (UIAS) sa má sprístupniť v polovici roku 2000. Zameriava sa na spoločné používateľské rozhranie, jednorazový prieskum vo viacerých prameňoch, integráciu WWW prameňov, samoobslužný systém MVS, podporu distribuovaného vyučovania, interaktívnu navigáciu a individuálnu kontrolu prístupu. Systém sa opiera o centralizovaný súborný katalóg s hypertextovými linkami na lokálne systémy, ktorý obsahuje v súčasnosti viac než 14 mil. záznamov monografií a 30 tis. titulov seriálov.

Konferencia pokračovala prednáškou Andreja Zemskova, riaditeľa Ruskej národnej verejnej knižnice pre vedu a technológiu (GPNTB) na tému Brány k elektronickým prameňom medzi Bonnom (medzi Brestom) a Vladivistokom – (Ruský prístup). Obsahom prednášky bol podrobný prehľad situácie a trendov v oblasti rozvoja konektivity a sieťových služieb, informačných prameňov a navigácie, legislatívy a úvahy o sociálnych a ekonomických vplyvoch nových informačných technológií na území Ruska [24]. Internetová konektivita neustále rastie a v súčasnosti pokrýva približne 10 % obyvateľstva. Autor konštatoval, že internet považujú politické a obchodné autority za významný rozvojový faktor, a informoval o systéme “povinnej” registrácie elektronických informačných prameňov, výskumnom programe na rozvoj elektronickej knižnice – Russian Electronic Library National Program - a tiež o pripravovanom zákone pre internet (“The internet Law”).

Program konferencie pokračoval firemnými prezentáciami (FIZ Autodoc, Bibliotheca 2000, IHS) [4].

Druhý deň konferencie sa zavŕšil slávnostným odovzdaním ceny milénia pre najlepší informačný produkt [25]. Cenu získala multimediálna učebnica “DUBBEL Interaktiv” vydavateľstva Springer, ktorá je elektronickou formou klasickej publikácie “DUBBEL – Taschenbuch fuer Maschinenbau”.

Wolfram Neubauer, riaditeľ knižnice ETH v Zurichu, moderoval ostatný blok konferencie zameraný na tému Diaľkové vzdelávanie/celoživotné vzdelávanie. Úloha vydavateľov a knižníc.

Sebastian Hoffmann z firmy AXION GmbH prezentoval v príspevku Technológia v pozadí diaľkového vzdelávania architektúru systému a programové nástroje na diaľkové vyučovanie a výrobu kurzov [3]. Firma vyvinula špecializovaný server tzv. “Learning Application Server”, ktorý dovoľuje realizáciu rôznych typov a spôsobov vyučovania - od neasistovaných až po skupinové a riadené.

Frank Laskovski, odborný asistent na katedre praktickej informatiky, a Dirk Pieper z knižnice na univerzite Open University Hagen (NSR) predniesli príspevok s názvom Úloha knižníc v diaľkovom vzdelávaní: Možnosti integrácie digitálnej knižnice a virtuálnej univerzity na príklade diaľkovej univerzity Hagen [26]. Na univerzite sa v súčasnosti realizuje 70 diaľkových kurzov pre 5000 študentov [27]. Jedna z pobočiek pôsobí v Brne. Knižnica univerzity sa podieľa na vzdelávacom procese základnými kurzmi o využívaní informačných prameňov a informačnou obsluhou diaľkových študentov s osobitnou pozornosťou venovanou dizertantom. Univerzitná knižnica sa postupne transformuje na digitálnu knižnicu. V prvej fáze sa automatizovali vnútorné procesy akvizície, katalogizácie a výpožičnej služby a v druhej odstránili lístkové a mikrofišové katalógy, ktoré sa nahradili elektronickými (online). Internetový informačný systém, ktorý sa vybudoval na platforme Sun Solaris, sa skladá z nasledujúcich komponentov: WWW OPAC s integrovanou systematikou, sprístupňovanie obsahu časopisov, JASON, CD-ROM server, elektronické časopisy a ďalšie komponenty poskytované v rámci digitálnej knižnice Porýnia-Vestfálska (NRW).

Lorna Unwinová, riaditeľka centra pre výskum celoživotného vzdelávania z univerzity v Sheffielde (VB), predniesla príspevok na tému Diaľkoví študenti a využívanie knižníc, v ktorom zdôraznila aktívnu úlohu knižnice pri motivovaní, vzdelávaní a zabezpečovaní diaľkových študentov odbornou a študijnou literatúrou a priblížila situáciu vo Veľkej Británii.

Wilma Mossinková z Open University of Netherlands v Heerlene v úvode svojho príspevku Univerzity a vedecké publikovanie vyslovila otázku: “Kto je vlastníkom elektronických informačných prameňov?”. Upozornila na článok 7 odporúčania EÚ o autorskom práve, ktorý prisudzuje autorovi exkluzívne práva na publikovanie, reprodukciu a nakladanie s dielom. Skutočnosť, že prevaha práv je v súčasnosti na strane vydavateľov, vedie k neúnosnému zvyšovaniu cien. Preto treba hľadať a presadzovať nové praktické a legislatívne riešenia, ktoré autorka načrtla na príklade praxe vlastnej univerzity, ktorá si osvojila vlastnú vydavateľskú a autorskú politiku [28].

V závere konferencie sa uskutočnila panelová diskusia, ktorú moderoval Alex Klugkist, riaditeľ knižnice Rijksuniversiteit Groningen. Zaznelo v nej viacero názorov na možnosti riešenia “časopiseckej krízy”, o úlohe štátu pri rozvoji knižničných a informačných sietí, množstvo podnetov na témy budúcich konferencií, pričom vo všeobecnosti dominovala výzva na spoluprácu knižníc v medzinárodnom rozsahu. Zástupca UKB na panelovej diskusii vyslovil verejné poďakovanie za doterajšiu plodnú spoluprácu s UB Bielefeld a vyjadril záujem o účasť na ďalšom rozvoji slovenského knižničného systému a jeho približovaní európskemu štandardu.

Medzinárodná konferencia v Bielefelde patrí k najvýznamnejším odborným podujatiam knižničnej oblasti. Prezentovaná a diskutovaná problematika sa dotýka najnovších výsledkov a trendov v oblasti rozvoja knižničných a informačných systémov, prameňov a služieb. Získané poznatky možno považovať za základné orientačné prvky inovácie a budovania informačnej infraštruktúry v inštitucionálnom, regionálnom a globálnom rozmere.

Aktívna účasť na konferencii a možnosť komunikácie s odbornými partnermi z celého sveta posilnila kooperačný potenciál slovenských knižníc a vytvorila predpoklady na pokračovanie alebo otvorenie nových rozvojových projektov a programov.

[1] Value added gateways to Global Information – Optimizing End-user Services.

(Program konferencie.) 1 s.

[2] Teilnehmerliste. Bielefeld 2000 Conference.

(Zoznam účastníkov.) 8 s.

[3] Ausstellerverzeichniss. List of Exhibitors. Bielefeld 2000 Conference.

(Katalóg vystavovateľov.) 42 s.