Prečo WEB nie je knižnica

Why the Web Is Not a Library. FID review 1999, 1, n. 1, s. 13 - 20.

Internet, ale najmä web sa stáva všadeprítomným zdrojom informácií pre milióny ľudí na celom svete. Najrýchlejšie rastúcim populačným zdrojom, ktorý web využíva, sú deti v školskom veku. Títo budúci dospelí si vytvárajú zručnosti a návyky, ako získavať a pracovať s informáciami, a pre mnohých z nich je web pútavejším médiom a učiteľom ako ich učebnice alebo miestny knihovník.

Vytvorenie sieťového spojenia je dnes často také ľahké ako nadviazanie telefonického spojenia. Dvojitým kliknutím na známu ikonku majú zrazu používatelia k dispozícii svet informácií. Takto sa informácie dajú získať bez pomoci, požiadania alebo dozoru inej osoby, akou je učiteľ, prípadne knihovník. Znalosti MDT sú tiež zbytočné. Navyše netreba opúšťať pohodlie vlastného bytu, zháňať parkovacie miesto alebo sa znervózňovať kvôli tomu, že knižnica ešte nie je otvorená.

Výskumní pracovníci často potrebujú také informačné pramene, ktoré sa nachádzajú v špeciálnych fondoch a sú prístupné iba na jednom mieste na svete. Čas a cestovné výdavky spôsobujú, že pre mnohých z nich sú takéto fondy neprístupné, a preto môžu použiť iba to, k čomu majú prístup. Existujú tisíce ľudí, ktorí potrebujú a chcú mať prístup k miliónom informácií, čo im umožňuje práve web.

V čom je teda problém? Problém je v tom, že web nie je knižnicou z niekoľkých závažných dôvodov.

Predovšetkým a v prvom rade preto, že tam nie je všetko. Veľké množstvo informácií, ktoré môže človek vyhľadať rešeršovaním vo webe, robí dojem, že človek získal vyčerpávajúce množstvo informácií k príslušnej téme. To však nie je pravda - aspoň nie v súčasnosti a určite nebude ešte ani v budúcich rokoch.

Mnohé fondy sú také veľké, že úplná konverzia do digitalizovanej podoby nie je možná. Vo Verejnej knižnici v Clevelande (USA) je zbierka vyše milióna fotografií. Za predpokladu, že by sa našli potrebné finančné prostriedky (a dajme tomu, že by skenovanie a manipulácia s každou fotografiou trvala iba 5 minút), trvala by táto práca jednej osobe dvetisíc štyridsaťhodinových pracovných týždňov alebo 40 rokov.

Preto sú ilúzie o hĺbke a ucelenosti informácií mimoriadne nebezpečné.

Po druhé ide o to, že mnoho z toho, čo je na webe k dispozícii, vôbec nevyhovuje prijatým platným normám, teda niečomu, čo si knižnice a knihovníci obvykle vytvoria, keď budujú svoje fondy. Veľa z toho, čo je na webe, tam ”uverejňujú” jednotlivci bez príslušného hodnotenia a bez spoľahlivého inštitucionálneho členstva. Napr. lekárska obec vyjadruje čoraz väčšie znepokojenie nad množstvom informácií z oblasti zdravotníctva, ktoré sa priebežne objavujú na webe, pretože boli ”zverejnené a vytlačené”. Kým každý odborník z oblasti medicíny okamžite odhalí nezrovnalosti a nepresnosti, laik, žiaľ, na to vôbec nemusí prísť.

Po tretie web nie je knižnicou ani preto, že tam v súčasnosti takmer neexistuje katalogizácia - štruktúra alebo organizácia súborov je minimálna. To, čo tam hľadajúci nájde, závisí od vhodnosti selekčných strojov, schopnosti využiť ich a množstve prehľadaných zdrojov. Väčšina (ak nie všetky) selekčných strojov závisí od analýzy frekvencie výskytu slov, nie od obsahu alebo významu informácií. Ak sa niekto zaoberá iba s kvantitatívnymi informáciami, skôr štatistickým prístupom ako sémantickým, tak mu to možno postačuje. No v čoraz komplexnejšom svete existuje čoraz menej problémov, ktoré možno riešiť iba samotným štatistickým prístupom.

Súčasné vyhľadávacie nástroje neumožňujú efektívny prieskum na rôzne účely, najmä v prostredí, ktoré môže podporovať explóziu množstva sprístupnených informácií. Web je výborným nástrojom na vyhľadávanie nejakých informácií k danej téme, na nájdenie bežných a rýchlo sa meniacich informácií a na komunikovanie s inými, ktorí majú podobné záujmy, ale poskytuje čoraz menšiu podporu rešeršérovi dôležitých informácií.

V súčasnosti web viac pripomína Kongresovú knižnicu so všetkými náhodne uloženými dokumentmi, alebo ešte výstižnejšia je vari predstava všetkých dokumentov poukladaných na podlahe vo veľkých neorganizovaných kopách.

Mnohí, ktorí si uvedomili, kam až siahajú schopnosti internetu a webu pri dodávaní veľkého množstva informácií používateľským skupinám, počnúc školákmi a  bežnými ľuďmi končiac, sa pýtajú, či sú ešte knižnice vôbec potrebné.

Tento zdanlivý paradox možno vysvetliť čiastočne nedostatkom pochopenia, čo vlastne knižnica je a čo je pridanou hodnotou, pokiaľ ide o kvalifikovaného knihovníka. Môžu a sú schopné knižnice prežiť nápor digitálneho publikovania a predpovedanej všadeprítomnosti prístupu k takýmto dokumentom? Som presvedčená, že knižnice prežijú, pretože hrajú a budú hrať dôležitú úlohu pri uľahčovaní prístupu k veľkému rozsahu zaznamenanych informácií a zdrojov poznatkov.

Od čias Alexandrijskej knižnice vlastnia knižnice účelne označené fondy zaznamenaných poznatkov. Ako tieto fondy narastali a čím viac knihovníci pomáhali jednotlivcom pri poskytovaní prístupu k dokumentom, tým viac bolo potrebné rozvíjať nástroje, ktoré by tento prístup uľahčovali. Tieto nástroje sa postupne vyvinuli do formy klasifikačných systémov, katalógov, bibliografií, indexov, abstraktov a iných vyhľadávacích pomôcok.

Knižnice zohrávali a zohrávajú významnú úlohu aj pri dlhodobej ochrane knižničných fondov a sekundárnych informačných prameňov.

Na uľahčenie prístupu k fondom zaznamenaných poznatkov poskytujú knižnice paletu služieb. Tieto služby zahŕňajú intelektuálny prístup (pomocou deskriptívnych nástrojov) a fyzický prístup (buď priamo alebo prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby). Takéto služby môže využívať priamo používateľ alebo knihovník v mene používateľa. Vyvinuli sa aj inštruktážne služby, ktoré poskytujú používateľom znalosti a zručnosti potrebné na využívanie fondov a nástrojov na prístup k nim.

Knižnice budúcnosti budú poskytovať:

• Účelne označené fondy informačných prameňov, hoci tieto už nebudú musieť byť fyzicky umiestnené v budove knižnice. Avšak knižnica ako fyzické miesto (lokácia) vstupu pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť potrebné prístupové nástroje, bude existovať.
• Metaúdaje alebo obsahový popis jednotlivých dokumentov vo fonde a aj samotných fondov bude zahŕňať popis a práva prístupu k nim. V prostredí webu narastá zvýšený dopyt po popise ”metaúda jov”. Knihovníci rozšíria svoju náplň o riadenie rôznych prístupových práv súvisiacich s jednotlivými dokumentmi a fondmi, teda oblasťou, ktorá sa stáva omnoho zložitejšou.
• Ochrana fondov a s tým spojených metaúdajov bude zahŕňať ochranu nástrojov potrebných na prístup k nim.
• Výber prístupových a inštrukčných služieb, ktoré budú zahŕňať prieskum a vyhľadávanie (navigáciu), otázku-odpoveď, navigačný tréning atď.

Tieto rozširujúce sa úlohy knižníc majú vplyv aj na knihovníkov. V čoraz väčšej miere sa knihovníci stanú ”naslovovzatými odborníkmi”, čo sa týka služieb používateľom a tematického profilu fondov, za ktoré zodpovedajú. Väčšina používateľov potrebuje fondy knižníc predovšetkým v určitých kritických etapách svojich výskumov. Sporadickí používatelia nemôžu dúfať, že sa im podarí udržať krok s meniacou sa povahou webu, ale s naslovovzatými odborníkmi (ktorí analyzujú ich oblasť skúmaním, vyhľadávaním, hodnotením, organizovaním a predkladaním dokumentov s ohľadom na špecifickú skupinu používateľov) by to pre nich nemal byť problém.

Ďalšie úlohy, kde sa rozšíri náplň knihovníkov, možno charakterizovať takto:

• Úloha knihovníkov sa presunie z oblasti budovania fondov do hľadania poznatkov. V prostredí, v ktorom každý môže ”publikovať”, knihovník bude vytrieďovať z veľkého množstva materiálu publikovaného na webe tie ”zrnká”, ktoré sú prínosom v určitých oblastiach poznatkov.
• Knihovníci okrem klasifikovania, katalogizovania, indexovania budú rozvíjať a pripravovať metaúdaje. Táto úloha je rozšírením pôvodnej náplne katalogizátorov a klasifikátorov. Dôležitosť poskytovania nástrojov s intelektuálnym obsahom, štrukturálnymi a procedurálnymi informáciami, ktoré uľahčia identifikáciu dokumentu, sa bude stále zvyšovať.
• Knihovníci sa preorientujú z odborníkov na informačný prieskum na navigátorov a ”vodcov expedície”. Na splnenie tejto úlohy musí byť knihovník dobre informovaný o bohatom výbere vyhľadávacích nástrojov a musí mať ozajstnú zručnosť pri ich efektívnom používaní. Táto činnosť je veľkým prínosom pre neskúsených používateľov, ktorým ušetrí veľa času a námahy pri hľadaní relevantných informačných zdrojov.
• Z referenčných knihovníkov sa knihovníci zmenia na informačných analytikov a interprétov poznatkov. V prostredí, kde sa dostupný obsah informácií šíri tak rýchlo, používatelia často potrebujú pomoc pri vyberaní patričných informácií a ich interpretovaní v kontexte bezprostrednej potreby. Bez ohľadu na to, kto vykonáva túto funkciu, potreba plnenia tejto úlohy stále rastie. Táto úloha si vyžaduje analytika/interpreta, ktorý bude úzko spolupracovať s používateľom.
• Knihovníci sa stanú účinnými spolupracovníkmi aj učiteľmi.

Knihovníci musia prehĺbiť spoluprácu so svojimi používateľmi, a to nielen s ľuďmi, ktorých poznajú a ktorí pravidelne využívajú ich služby, ale aj s novými ľuďmi, vzdialenými používateľmi a i. Okrem toho nesmú zabúdať na rozvíjanie ich tradičnej úlohy učiteľov, aby pod ich vedením nadobudli používatelia patričnú zručnosť pri hľadaní a hodnotení potrebných informačných zdrojov.