Medzinárodná konferencia a výstava Online Information ´99

Medzinárodná konferencia a sprievodná výstava Online Information ´99 každoročne predstavuje vrcholné európske podujatie v oblasti online informačných technológií a služieb. Tohtoročný už 23. ročník (Londýn 7. – 9. decembra 1999) opätovne organizačne zabezpečovala spoločnosť Learned Information Ltd. Pretože dobré tradície neradno meniť, podujatie sa tradične konalo začiatkom decembra v londýnskom výstavníckom a konferenčnom komplexe Olympia. Konferencie sa zúčastnilo viac ako 1000 delegátov z 35 krajín sveta, z toho asi 25 % účastníkov bolo z Veľkej Británie. Na súbežne prebiehajúcej výstave sa prezentovalo viac ako 250 vystavovateľov.

Program konferencie bol svojím obsahovým zameraním mimoriadne bohatý a pokrýval prakticky všetky aktuálne problémy informačného a čiastočne aj knižničného sektora. Celkom odznelo 54 príspevkov, pričom rokovanie súbežne prebiehalo - okrem plenárnych prednášok - v 3 konferenčných priestoroch. Okrem toho sa v priestoroch výstavného komplexu konali firemné prezentácie produktov, séria workshopov orientovaných na využívanie internetu, technické tutoriály a personálna ”klinika” (poradenstvo) pre informačných a knižničných pracovníkov. Ďalej sa vám pokúsime priblížiť to najpodstatnejšie videné cez prizmu slovenského účastníka.

ZÍSKANÉ POZNATKY

informačná scéna

• Informačná scéna prechádza v súčasnosti búrlivým vývojom a je pre ňu charakteristická zmena úloh jednotlivých aktérov, sprevádzaná preskupovaním síl (fúzie, zakladanie nových spoločných podnikov, akvizície a pod.) a vznikom subjektov s novým predmetom podnikania. Hybnou silou, okrem technologického rozvoja, je globalizácia, pričom sa zároveň musí primerane rešpektovať lokálny ”obsah” a socio-kultúrna a jazyková diverzita používateľov.

• Informačné prostredie možno v súčasnosti charakterizovať ako hybridné (koexistencia ”papierových” a elektronických/digitálnych zdrojov a odpovedajúcich služieb), pričom v prostredí internetu sú v čoraz väčšej miere dostupné hodnotné infomácie bezplatne alebo za minimálnu cenu. Úroveň infraštruktúry dnes už umožňuje - aspoň z pohľadu vyspelých krajín - primerane uspokojovať rôznorodé informačné potreby používateľov. Prognózovať budúci vývoj je vzhľadom na prebiehajúce zmeny mimoriadne komplikovaná úloha s vysokým stupňom neurčitosti. V blízkej budúcnosti možno v oblasti infraštruktúry očakávať masový prienik širokopásmových používateľských sietí a mobilnej dátovej komunikácie, čo umožní asi 50 % populácie využívať zdroje a služby globálnej siete. Informačnú scénu začnú významným spôsobom formovať používatelia a ich informačné potreby, pričom do popredia sa dostanú personalizované služby založené na tlačných technológiách s využitím inteligentných a samoučiacich sa techník. V oblasti informačných zdrojov s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k integrácii a previazanosti primárnych a sekundárnych/refenčných zdrojov s možnosťou okamžitého prístupu k multimediálnym dokumentom/úplným textom.

• rámcová charakteristika situácie vybraných aktérov scény:

• vydavatelia

• producenti sekundárnych báz dát

• distribučné agentúry

• databázové centrá

• používatelia informácií

• ”odborné” knižnice

portály

• V posledných asi dvoch rokoch sa v prostredí internetu/webu presadzuje portalizácia. Portál sa chápe ako prístupové/vstupné miesto do internetu/webu/intranetu, resp. k informačným zdrojom/dokumentom. V súčasnosti sa možno stretnúť s nasledujúcou typológiou portálov: spotrebiteľské portály, špecializované/vertikálne portály (vortály), korporačné (inštitucionálne)/intranetové portály a personálne portály. (Pozn.: V predinternetovej ére boli knižnice určitou obdobou portálov.)

• portály/vortály pre vedecko-technické/odborné informácie
• Medzi ich funkcie patrí získavanie, agregovanie, organizovanie, prezentácia a dodávanie informácií v rámci určitej disciplíny/odboru a disponujú prostriedkami a nástrojmi na vyhľadávanie a selektívne dodávanie filtrovaného obsahu jednotlivým používateľom.
• Na získanie ”kritického” množstva používateľov je dôležitý informačný ”obsah”, jeho kvalita, kredibilita, ”značkovosť”, veľkosť a úplnosť pokrytia, ďalej funkcionalita, efektívnosť vyhľadávačov, možnosti personalizácie a kastomizácie používateľských rozhraní, signálne služby, spoplatňovacie režimy a pod.
• Filozofia spoplatňovania bude zrejme založená na dekompozícii informačného obsahu portálu v súlade s požiadavkami používateľov; do úvahy prichádzajú rôzne formy predplatného, ďalej kombinácia predplatného, ”kupovania” informácií a bezplatného prístupu.
• V súčasnosti jedným z problémov budovania portálov je neochota producentov ”značkových” zdrojov dodávať svoje produkty tretím stranám (obavy zo straty identity) a v európskom prostredí aj relatívne malá produkcia ”lokálneho/európskeho” obsahu a nedostatočná veľkosť používateľského zázemia.

• korporačné/intranetové portály
• Cieľom je využiť existujúcu infraštruktúru (intranety) na jednotný prístup a organizovanie, šírenie a manažment informácií/znalostí dostupných vo webe, v prostredí korporácie a v aplikáciách; prístup je spravidla kontrolovaný a založený na využití prehliadačov a vyhľadávačov.
• Významnú úlohu zohráva funkcionalita portálov: kategorizovanie obsahu, vyhľadávanie, prístup k aplikáciám, personalizácia (individuálna, skupinová), skupinová kolaborácia, kontrola prístupu, služby typu ”news”, signálne služby, linky na iné sídla a portály, vybavenosť synchrónnymi a asynchrónnymi komunikačnými prostriedkami atď.

vyhľadávače/vyhľadávacie služby

• V súvislosti s explozívnym nárastom webu – odhaduje sa, že denne pribúda asi 1 milión stránok – do popredia naliehavo vystupuje problematika vyhľadávania a lokalizácie informácií vo webe, a to osobitne pre profesionálne potreby. Napriek značnému množstvu vyhľadávačov/vyhľadávacích služieb (rôzne zdroje uvádzajú rôzne údaje – ich počty sa pohybujú od 700 až po 3500) je pokrytie ”viditeľného” webu (asi 800 miliónov stránok – odhad z 02/99) najlepšími vyhľadávačmi iba asi 25 % a v prípade použitia metavyhľadávačov je to okolo 45 %. Nie je pokrytý ”neviditeľný” web, ako napríklad dynamicky generované webstránky, websídla s kontrolovaným prístupom, obsah báz dát dostupných via web, stránky na ”spodných” úrovniach websídiel, určité typy formátov súborov a dát atď. Nedostatočné je aj pokrytie ”neanglického” webu.

• Automatizované indexovanie vykonávané spidermi/botmi nie je zatiaľ dostatočne kvalitné, efektívne a pohotové. Do značnej miery je poznačené nedostatočnou unifikáciou a používaním metadát, ako aj implementovanými indexačnými technológiami. Rovnako sú zatiaľ nedokonalé a málo sofistikované používané vyhľadávacie techniky a algoritmy, prostriedky na tvorbu dotazov a metódy na ohodnocovanie relevancie vyhľadaných a prezentovaných informácií. Nedostatočná je aj výkonnosť a mohutnosť technologickej infraštruktúry. Vzhľadom na uvedené sú výsledky vyhľadávania – najmä pre profesionálne potreby – málokedy uspokojivé.

• Na profesionálne účely je zatiaľ vhodnejšie používať špecializované vyhľadávače, ”predmetové brány” (sprístupňujú intelektuálne mapované a indexované webové zdroje), vortály a prípadne personálne/desktopové vyhľadávacie nástroje.

• V budúcnosti bude v oblasti ”profesionálneho” vyhľadávania o. i. potrebné:
• štandardizovať funkcionalitu vyhľadávačov, nasadiť výkonnejšie a efektívnejšie technológie, prípadne aj za cenu spoplatnenia vyhľadávacích služieb;
• podstatne zvýšiť pokrytie webu vrátane monitorovania zmien webstránok a efektívneho indexovania rozsiahlych websídiel;
• zdokonaliť, resp. zaviesť nové sofistikované vyhľadávacie algoritmy a indexačné techniky;
• zvýšiť používateľskú podporu a komfort pri tvorbe dotazov - aj s využitím agentových technológií, zaviesť personalizáciu vyhľadávačov (uchovávanie dotazov, automatické spracovanie a optimalizovanie dotazov), ako aj signálne (notifikačné) služby;
• prehĺbiť unifikáciu, štandardizáciu a používanie metadát, a to osobitne v prípade masívnej implementácie otvoreného protokolu XML;
• zdokonaliť personálne vyhľadávače a rozšíriť ich penetráciu.

elektronické/online časopisy

• V oblasti elektronických odborných časopisov prebieha búrlivý vývoj, v dôsledku čoho je situácia značne neprehľadná a neustálená. Okrem tradičných vydavateľov na scénu vstupuje akademický sektor, univerzity, vedecké spoločnosti, knižnice, distribuční agenti, ako aj úplne noví aktéri, ktorí fungujú ako infraštruktúra (portál) pre ”publikovanie” /sprístupňovanie online časopisov.

• Súčasná monopolistická obchodná politika tradičných vydavateľov (napr. viazanie prístupu k e-kópiám časopisov na odber printovej formy, obmedzovanie možností výberu titulov e-časopisov, nedoriešený prístup k archívnym fondom, atď.), formy spoplatňovania a cenová politika nie sú naďalej udržateľné.

• Vývoj naznačuje, že súčasné funkcie a deľba úloh – osobitne medzi vydavateľmi a knižnicami - si vyžaduje zmenu, nové organizačno-funkčné modely. Pritom nie sú ani vylúčené zásadné systémové zmeny. Výhľadovo možno očakávať masívny nástup online multimediálnych odborných časopisov, ktoré sa budú archivovať a budú úplne nezávislé od tlačenej formy.

• Napriek tomu, že budúcnosť sa nedá zatiaľ s istotou predikovať, možno usudzovať, že odborné online časopisy nemajú inú alternatívu. Vývoj bude zrejme smerovať ku ”globálnemu” online časopisu, resp. k virtuálnym špecializovaným online časopisom vytváraným podľa požiadaviek jednotlivých čitateľov z rôznych pôvodných časopisov/zdrojov.

• V súčasnosti organickou súčasťou ponuky portálov pre online časopisy sú referenčné/obsahové bázy dát, prepojenia na úplné texty článkov, citačné linky (spätné aj ”dopredné”) a signálne služby.

Účasť na podujatí bola mimoriadne prínosná a inšpiratívna. Umožnila získať najnovšie poznatky o problémoch, aktuálnom smerovaní a vývojových trendoch informačného sektora vo vyspelých krajinách. Treba iba dúfať, že problémy a výzvy, s ktorými sa musí začať vyrovnávať informačná scéna (a osobitne knižničný sektor vo vyspelých krajinách) a ktoré môžu mnohým pripadať ako sci-fi, nájdu slovenský knižničný sektor v stave im úspešne čeliť.