Otázka:

Na poslednom kongrese knihovníkov ma okrem interesantného vnútromatičného boja, ktorého nezmieriteľnosť starším účastníkom pripomenula časy, keď aj v knihovníctve vládol triedny boj, zaujalo niekoľko príspevkov, v ktorých sa diskutujúci i prednášajúci dotkli problémov zvyšovania kvalifikácie tzv. ľudského faktora, a to jednak vo vnútri knihovníctva, ako aj v radoch používateľov služieb knižníc.

Kým niektorí upozorňovali na neudržateľnosť situácie, keď používatelia majú doslova kvalifikačný predstih pred knihovníkmi, iní pripomenuli, že používatelia sú slabo pripravovaní na zvládnutie informačnej revolúcie a že ich informačná výchova je priam katastrofálna. V tejto súvislosti mi dovoľte položiť jednu zvedavú, no zrejme laickú otázku. Ak dnes, informačne vraj nepripravení používatelia dostanú kvalitné vzdelanie v predmetnej oblasti, nebude sa tým len zväčšovať priepasť medzi knihovníkmi a ich používateľmi, a to v neprospech knihovníkov?!

Odpoveď:

V prvom rade nám dovoľte vyjadriť radosť, že sa do našej rubriky konečne zapojil aj muž. Na druhej strane z Vašej otázky cítiť niečo ako inžinierskeho ducha, alebo inak povedané - sklon vidieť veci len z praktického hľadiska.

Knihovníctvo je však stále viac-menej humanisticky (niektorí teoretici preferujú termín humanoidne) orientovaná disciplína, z čoho vyplýva aj pomerná zložitosť metód a postupov, ktoré sú v tejto discipline akceptovateľné.

Ale teraz konkrétne k Vašej otázke. Nikto v našom kolektíve nespochybňuje fakt, že Vaša otázka na prvý pohľad evokuje určitú kontraproduktívnosť vo vzťahu k úsiliu zlepšiť postavenie knihovníkov vo vzťahu k používateľom knižníc. Z čisto utilitárneho a úzko knihovníckeho hľadiska by bolo zrejme adekvátnejšie volať skôr po znížení informačnej gramotnosti používateľov, keďže všetci vieme, že na zvýšenie úrovne vzdelania momentálne náš systém ťažko nájde potrebné finančné prostriedky. Na druhej strane - bolo by celospoločensky priechodné volať po niečom takom, najmä ak celý svet zachvacuje informačná revolúcia? Iste chápete, že to si knihovníctvo jednoducho nemôže dovoliť - to po prvé. Po druhé treba pochopiť, že informačná gramotnost používateľov v chápaní knihovníckom je niečo iné ako zručnosť v manipulovaní s počítačom či v surfovaní po interente. Naopak, je takmer pravidlom, že informačne gramotná (azda lepšie by bolo hovoriť informačne zručná) mládež je z knihovníckeho hľadiska vlastne informačne analafabetická masa!

Veď iste aj Vy uznáte, že väčšina z nich ani len netuší, čo je to MDT, o ISBN a ISSN si myslia, že sú nejaké exotické rappové skupiny a také fundamentálne pojmy, ako napr. selekčný alebo dotazovací jazyk či informačná diaľnica, vzbudzujú u nich len nechápavý úsmev. A to radšej ani neskúmame, koľkí by vedeli správne zadefinovať, čo je to vlastne tá informácia (nehovoriac o vedeckej informácii) je. Zostáva nám len konštatovanie že uvedené smutné fakty platia dokonca aj pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí. A bez urážky, pre inžinierov z oblasti technických vied to platí špeciálne!

Teda používateľov nepochybne školiť treba, ale pozor, hlavne v teoretickej oblasti. Pripomíname, že na to vôbec nepotrebujeme učebne plné počítačov napojených na internet (naopak, to iba odvádza pozornosť od prednášanej témy). Čo však nevyhnutne požadujeme, je priestor v školských osnovách a primeraná rekvalifikácia pedagógov. Iste budete s nami súhlasiť, že pokiaľ ide o erudovaných teoretikov schopných rekvalifikovať našich pedagógov - tých môže naše knihovníctvo poskytnúť dostatok.

Len pre úplnosť uvádzame, že na základe dlhodobého pozorovania študentov vystavených navrhovanej intenzívnej teoretickej výučbe možno pokladať za dokázaný aj pozitívny vplyv týchto náročných teoretických disciplín na čistotu myslenia ako takú. Zároveň sa u týchto subjektov pozorovalo i výrazne zníženie kvanta tzv. informačného balastu z oblasti informatiky, ako aj redukovanie škodlivého záujmu o nesystémové používanie počítačov (čo často vedie až k počítačovej závislosti).