Využívanie lokálnych a virtuálnych zdrojov

V rámci projektu PubliCa sa v dňoch 4. – 8. októbra 1999 uskutočnil v Centrálnej a krajinskej knižnici v Berlíne – Zentral- und Landesbibliothek Berlin (ďalej ZLB) tréningový program Využívanie lokálnych a virtuálnych zdrojov – rozvoj služieb pre virtuálne knižnice. Program sa orientoval najmä na problémy využívania internetu v referenčných službách a využívania lokálnych knižničných fondov, na otázky sieťového prepojenia s inými knižnicami a inštitúciami, ale predovšetkým na nové možnosti prezentácie knižníc vo virtuálnom prostredí. Účastníci získali viacero zaujímavých poznatkov, ktoré môžu byť podnetné a užitočné pre všetky knižnice, ktoré sa prezentujú v internete alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti pripravujú na túto činnosť a v rámci svojich služieb dávajú svojim používateľom k dispozícii počítače s pripojením na internet.

Pred knižnicami stojí zásadná otázka – majú byť knižnice len pasívnymi používateľmi internetu, alebo majú aktívne využívať možnosti, ktoré im internet ponúka? Cesta, ktorú si vybrala ZLB (www.zlb.de), sa ukázala správna. Roku 1995 poskytla ZLB pre svojich čitateľov prvý osobný počítač s pripojením na internet. Záujem verejnosti bol obrovský. Preto v roku 1996 sprístupnili čitateľom ďalšie štyri osobné počítače. S narastajúcim dopytom postupne pribúdali ďalšie internetové stanice, ktoré boli určené predovšetkým na rešeršovanie vo vybraných bázach dát, napr. OCLC a využívanie služby subito@.

V ZLB vychádzajú zo zásady, že knižnica v internete je knižnica, ktorá aktívne prispieva k budovaniu internetoových zdrojov. To znamená, že knižnica okrem získavania, spracovávania a sprístupňovania dokumentov ponúka svoje služby prostredníctvom internetu nielen svojim (lokálnym) používateľom, ale aj (virtuálnym) internetovým používateľom.

Knižnice v internete prezentujú najmä informáciami typu – základná informácia o knižnici, jej fondoch, katalógoch, histórii, výpožičných hodinách, poplatkoch a poskytovaných službách. V lepšom prípade knižnica umožňuje prístup do OPAC-u. V ZLB si položili základnú otázku – ako môže knižnica integrovať internet do knižnice tak, aby sa tradičná knižnica zmenila na virtuálnu knižnicu? ZLB je knižnica, ktorá slúži berlínskej verejnosti, chce však ponúknuť svoje služby aj ”globálnej” verejnosti. Nie je jediná knižnica v Berlíne, ktorá sa prezentuje v internete. Je len jednou z inštitúcií, a tým je v konkurencii s inými knižnicami a informačnými inštitúciami. Zásady, z ktorých vychádzala ZLB, sú univerzálne platné. Je to koncepcia štyroch krokov:

1. Využívať to, čo ponúkajú iní, resp. spoliehať sa na iných. Napr. využívať online katalógy iných knižníc, najmä pre potreby MVS a MMVS, rešeršovať v rôznych bibliografických bázach dát v internete, vyhľadávať informácie pomocou nástrojov na navigovanie v internete a pod. V tejto báze sa knižnica snaží zistiť, čo internet ponúka a čo sa kde nachádza.
2. Brať a dávať (odovzdávať), čo znamená nespoliehať sa len na iné inštitúcie, ale aj sám niečím prispievať. V tejto etape sa knižnica aktívne podieľa na diskusných skupinách a elektronických konferenciách.
3. Sprístupňovať vlastné informácie a štruktúrovať cudzie. Informačné zdroje v internete nie sú organizované, čo používateľom sťažuje orientáciu v nich. Čím viac informácií sa v internete publikuje, tým viac je potrebné vyvíjať nástroje, ktoré používateľom pomôžu nájsť to, čo hľadajú. V tejto etape knižnica systematicky zhromažďuje a vystavuje na svojej stránke odkazy na iné stránky v internete. Takéto zbierky, ak sú rozsiahle a tematicky štruktúrované, prestavujú bibliografiu informačných prameňov prístupných v internete, ktorú používatelia radi využívajú pri vyhľadávaní informácií na určitú tému. Sprístupňovanie takýchto nástrojov na webovej stránke knižnice zvyšuje aktivitu a návštevnosť stránky.
4. Úplná integrácia internetu do práce knižnice s cieľom budovať efektívne služby, napr. využívať cudzie bázy dát, súčasne budovať vlastné, ktoré môžu využívať iné knižnice, sprístupniť OPAC so všetkými možnosťami využitia – objednávanie, rezervovanie, predlžovanie výpožičiek, služby elektronického objednávania a zasielania dokumentov a konzultantská služba prostredníctvom elektronickej pošty.

Veľká časť programu sa venovala otázkam prezentácie knižníc vo virtuálnom prostredí a možnostiam presadenia vlastnej webovej stránky v internete. Ak chce byť knižnica v internete ”úspešná”, musí:

• ponúkať to, čo iní potrebujú,
• to, čo ponúka, sa musí dať nájsť,
• po nájdení by stránka mala byť ”návštevníkom” prezretá (atraktívny obsah),
• stránka musí návštevníkov motivovať, aby sa k nej radi vracali.

Prezentácia knižníc v internete je dnes už samozrejmosťou. Knižnice investujú veľa energie a práce do tvorby a realizácie svojho ”vstupu” do internetu. Často však zabúdajú, pre koho je stránka určená. Skôr než knižnica pripraví vlastnú stránku, mala by sa zamyslieť nad tým, kto sú jej súčasní i potenciálni používatelia. Internet slúži na pohodlné (z domu alebo z práce) získavanie potrebných informácií. Za pripojenie na internet používateľ platí, a preto je pre neho dôležité nájsť informácie v čo najkratšom čase. Hlavným cieľom knižnice pri tvorbe webovej stránky je preto vytvoriť časovo úspornú navigačnú koncepciu, ktorá umožní používateľovi prísť rýchlo do cieľa. Ak trvá otváranie stránky a vyhľadávanie informácií príliš dlho, používateľ prejde na inú stránku.

Internet, to je vlastne obrovská masa neorganizovaných webových stránok inštitúcií a osôb. Každá stránka konkuruje inej. V internete môže publikovať každý – bez kontroly a obmedzenia – to, čo chce. V internete sa produkuje čoraz viac informácií a čoraz viac používateľov v ňom vyhľadáva, ”surfuje”.

Každý je schopný produkovať webové stránky, ale len málokto ich vie urobiť takými, aby sa dali nájsť a aby boli často navštevované. Produkovanie stránok bez stratégie vedie k strateným investíciám (čas, pracovná sila, peniaze). Pre každú webovú stránku platí: obsah musí vychádzať z potrieb používateľa a používateľ musí tento obsah nájsť.

Na stránkach knižníc sa najčastejšie publikuje organizačná štruktúra, otváracie hodiny, informácie o službách, OPAC. Sú to dôležité informácie, nie sú to však originálne informácie. Knižnica sa dnes musí v internete prezentovať takými službami (informáciami), ktoré nemajú iné knižnice. Stáli návštevníci stránky, to sú spokojní návštevníci a tí robia stránke najmä ústnu reklamu (viral-marketing). Knižnica, ktorá sa presadí v internete, však skoro zistí, že úspech prináša so sebou zodpovednosť.

Dobrá webová stránka ponúka hodnotné a aktuálne informácie. O stránku sa treba starať, aktualizovať ju, inak jej obsah stráca na význame. Je ľahšie získať spolupracovníkov na vytvorenie novej stránky ako ich motivovať, aby stránku pravidelne aktualizovali po obsahovej a formálnej stránke a súčasne sledovali, čo robí konkurencia.

Treba myslieť na to, že veľká väčšina používateľov internetu nie sú knihovníci. Tomu zodpovedá aj používaná terminológia pri vyhľadávaní. Prieskumové nástroje sú dôležitým prvkom v orientovaní sa v internete. Preto treba poznať zásady, ako fungujú, ktoré časti stránok sa vyhodnocujú a ktoré nie, a toto zohľadniť pri koncepcii a dizajne stránky. Každý vyhľadávací nástroj vychádza z titulu. Napriek tomu mnohí tvorcovia stránok tejto skutočnosti nevenujú dostatočnú pozornosť. Dobrý titul stránky (podobne ako titul knihy) zvyšuje šancu úspechu stránky.

Formálne prvky dobrej webovej stránky:

1. Titul. Plní viaceré funkcie: identifikuje obsah a prieskumovými nástrojmi je vždy vyhodnocovaný, môže byť prebratý do zoznamu liniek (bookmarks) jednotlivých užívateľov a dostáva sa do zoznamu navštívených stránok (history).
2. Terminológia a pravopis.
3. Správne kódovanie diakritických znamienok.
4. URL v texte. URL = údaj o prameni informácie, rovnako dôležité ako tel. číslo alebo poštová adresa.
5. Krátky čas načítavania stránky.
6. Dôležité informácie uvádzať na začiatku.
7. Informácie o vlastníkovi stránky.
8. Žiadne ”slepé uličky”. Sila www je v tom, že informácie sú navzájom prepojené.
9. Odkazy v texte na začiatok stránky.

Aké kritériá ovplyvňujú rozhodnutie používateľa, či zostane dlhšie na webovej stránke knižnice? Stačí na to v priemere 20 sekúnd! Ak za tento čas upúta stránka jeho pozornosť, zostane dlhšie. Úvodná stránka je ako titulná stránka novín alebo časopisov. Najdôležitejšie informácie by mali byť práve tu. Treba uvádzať adresu, telefón (treba myslieť aj na tých, ktorí sa chcú s knižnicou skontaktovať zo zahraničia, a preto treba uvádzať aj predvoľbu), orientačnú mapku a pod. Autor stránky sa musí vcítiť do situácie používateľa a myslieť na to, že používateľ za internet platí.

PhDr. Dagmar Kleinová, Mgr. Lucia Švecová, UKB